Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

povrch -u m.

1. plocha ohraničujúca niečo zvonka, vonkajšia strana niečoho: zemský p., drsný, hladký p. látky, nábytku; geom. p. telesa

2. hladina kvapaliny: p. vody; vyplávať na p.

3. vonkajšia časť, vonkajšok: šľachetné srdce pod drsným p-om

● expr. zmiesť niečo z p-u zemského zahubiť; vystupovať na p. stávať sa výraznejším;

povrchový príd.: p-é obrábanie kovov, p-é dobývanie uhlia; p-á voda;

povrchovo, povrchove prísl.: p. obrábať súčiastky

povrch -chu pl. N -chy I -chmi m.

povrch 1. vonkajšia plocha obaľujúca niečo, vonkajšia strana niečoho • vrch: povrch, vrch látky • líce (op. opak, rub): obrátiť rukáv na líce • zastar. površie • odb. zvršok (povrchová časť niečoho): železničný zvršok • pren. fasáda

2. p. vonkajšok 2

úroveň 1. myslená plocha al. čiara vedená vodorovne vo výške niečoho: byty pod úrovňou chodníka • rovina: lampa v rovine očí • hladina (úroveň tekutiny, obyč. vody): hladina rieky stúpa • povrch (úroveň tekutiny): povrch vody, jazera

2. stav, z ktorého sa vychádza pri hodnotení niečoho: nízka úroveň miezd • hladina: cenová hladina • výška (úroveň istej hodnoty): výška príjmov • stupeň: popáleniny prvého stupňa, vysoký stupeň kultúry • miera: mať veľkú mieru zodpovednosti • kniž. niveau: vzdelanostné niveau • formát (dosiahnutá úroveň): vedec svetového formátu

vonkajšok 1. vonkajšia časť, vonkajší priestor (op. vnútro, vnútrajšok): vonkajšok domu, látky • exteriér: exteriér stavby

2. vonkajšia podoba: mať príjemný vonkajšok • zovňajšok: dbať o svoj zovňajšok • povrch: šľachetné srdce pod drsným povrchom • vzhľad • výzor: posudzovať výrobky podľa vzhľadu; mať výzor zdravého človeka • výraz (vzhľad človeka ako prejav jeho duševného stavu): tvár s uboleným výrazom • zjav: provokovať svojím zjavom • kniž. vid: človek pekného vidu • kniž. habitus: telesný habitus • zastar. vzozrenie (Rázus) • subšt.: vizáž • fasáda

povrch, -u m.

1. vonkajšia plocha obaľujúca niečo, vonkajšia strana niečoho: hladký, drsný p. rovný, hrboľatý p.; geol. zemský p.; geom. p. telesa súbor plôch omedzujúcich teleso; súčet obsahov týchto plôch

● zmiesť niekoho al. niečo z p-u zemského úplne odstrániť, zničiť; prenikať pod p. vecí všímať si ich podstatu; ostať na p-u (napr. pri skúmaní niečoho) nevniknúť do podstaty vecí, problémov; všímať si len vonkajšiu stránku vecí, problémov; vystupovať, tisnúť sa na p. (napr. o vlastnostiach) stávať sa výraznejším, zreteľnejším: Vady (chlapcove) nielen že sa neumenšovali, ale z roka na rok väčšmi sa tisli na povrch. (Kuk.)

2. hladina kvapaliny: p. vody; nezvírený p. jazera (Smrek); zrkadlový povrch zelenej Nitry (Vám.); (Chlapci) vedeli plávať. Celé hodiny sa udržali na povrchu mora. (Jes.); pren. Pláva iba na povrchu politického diania (Zgur.) je politicky pasívny.

● držať, udržať sa na p-u neupadať, neupadnúť: Otcov odchod do nemocnice zvrátil rovnováhu, ktorá umožňovala Hlavenkovcom udržať sa na povrchu kalného prúdu vojnových dní (Zúb.) ako-tak vyžiť v ťažkých vojnových pomeroch.

3. vonkajšie prostredie, vonkajšok: Poobzeral húsenicu, ktorú vyniesla zosutá zem na povrch. (Ondr.)

poverch, poverz p. povrch

povrch predl. (poverch, poverz) miest. šar, zempl, už cez, ponad: Muśeľi zme skakadz i poverch plotoch (Niž. Šebastová PRE); Uš tedi bulo bespečňe a mohľi me śe puśčic poverch plota (Čemerné VRN); Driľiu̯ ho a poverz ňoho ucik (Hažín SOB)

povrch m vonkajšia strana niečoho: prach zmeta wetr od powrchu zemi (BlR 18. st)