drevo -a driev s. org. látka utváraná prír. procesmi v kmeni, konároch a koreňoch stromov a krov; jednotlivý kus takej látky: mäkké, tvrdé d., bukové d., narúbať d-a; podložiť d-m;
pren. expr. nadávka nešikovnému človeku
● byť z tvrdého d-a (kresaný) veľa vydržať; expr. dať si na sebe, na chrbte d. rúbať, kálať pokorne znášať všetko; nosiť, voziť d. do hory, do lesa robiť zbytočnú robotu; rásť ako d. v hore vyrastať bez dozoru; spať ako d. tvrdo; aké d., taký klin;
drevný, drevový príd.: d-ná surovina, drvina, d-ný odpad, lieh; d-ové tkanivo;
drievko -a -vok s.
1. zdrob. k drevo
2. sladké d. rastlina so sladkým pakoreňom, bot. sladkovka Glycyrrhiza;
drievce -a -vec s. zdrob. expr.
drievko -ka -vok, drevko -ka -viek s. zdrob.
drevo -va driev s. 1. ▶ organická hmota vznikajúca prírodnými procesmi v kmeni, konároch a koreňoch stromov a krov, významný materiál na ďalšie spracovanie a využitie: dubové, čerešňové, borovicové, ebenové d.; kvalitné, vzácne d.; mäkké, tvrdé d.; surové, suché d.; stavebné, banské d.; palivové, úžitkové d.; spráchnivené, smolnaté d.; naštiepané d.; siahovica dreva; ťažba, spracovanie kalamitného dreva; nábytok z tmavého dreva; ochrana dreva proti škodcom; píliť, rúbať d.; nachystať d. na zimu; kúriť drevom; praskanie dreva v kozube; obložiť steny drevom; výrobky z dreva; z dreva vyrezávaná kolíska; maľba na dreve; ovoc. jednoročné, dvojročné d.; d. viniča dobre vyzrieva 2. expr. ▶ nešikovný, neobratný človek; nadávka takému človeku; syn. poleno, tĺk, ťarbák, drúk: nebuď také d., pohni sa!; och, ty si ale d.!; Bože, vy ste drevá, aké som ešte nevidel. [J. Kroner] ◘ fraz. byť ako drevo/ako kus dreva a) neobratný, nešikovný (v práci, v tanci a pod.) b) meravý, strnulý (v správaní, v prejavovaní citov a pod.); byť dolámaný ako drevo/ako kus dreva veľmi unavený, zmorený; chrápe, akoby drevo pílil silno; ležať ako drevo nehybne, bez záujmu o okolie; niekoho, niečoho je ako dreva [v hore] veľa; spať ako drevo tvrdo, tuho; stáť ako drevo nečinne, nepohnute, nemôcť sa ani pohnúť (keď treba konať); byť z tvrdého dreva [kresaný] mať tvrdú povahu, veľa vydržať; dať si na chrbte/na sebe drevo rúbať/kálať pokorne znášať všetko; nebyť z dreva (o človeku) mať cit, cítiť, dokázať prežívať niečo al. súcitiť s niekým; nosiť/voziť drevo do hory/do lesa robiť zbytočnú robotu; píliť drevo chrápať; rásť ako drevo v hore vyrastať bez dozoru, bez výchovy, bez opatery rodičov, byť odkázaný sám na seba (obyč. o deťoch, o sirotách); zaklopať na drevo/po dreve zabrániť urieknutiu ◘ parem. aké drevo, taký klin; keď sa drevo rúbe, triesky lietajú ▷ zdrob. ↗ drievko; drevko ↗ drievko; drievce -ca -vec s. zdrob.: Odišiel som nakálať drievec a rozložiť oheň. [V. Mináč]; drevisko -ka -vísk s. zvel.: Radoval sa [kôň], že už nie je ošírovaný, že nemusí ťahať za sebou ťarchu drevísk. [P. Holka]
drievko -ka -vok, zried. i drevko -ka -viek s. 1. zdrob. ▶ malý kúsok dreva: tenké, zastrúhané d.; d. z nanuka; stružlikať d. nožíkom; vystrúhať z drievka figúrku; naštiepať drievka na oheň; Sedel, chvíľu čarbal drievkom po hriadke. [V. F. Šikula]; Bral drevká a kládol ich na zem v podobe kríža. [J. Horák] □ božie drievko ľudové označenie liečivej rastliny paliny abrotskej Artemisia abrotanum; sladké drievko ľudové označenie rastliny so sladkým pakoreňom, sladkovky hladkoplodej Glycyrrhiza glabra, ktorého stuhnutý výťažok šťavy je známy ako pelendrek 2. ▶ tenká palička používaná ako pomôcka pri príprave niektorých jedál; syn. špajľa, špajdľa: drievka na jaternice; d. s cukrovou vatou
drievko p. špajľa
špajľa, špajdľa tenká palička používaná ako pomôcka pri príprave jaterníc a pod. • drievko
vešiak rámik na vešanie šiat • ramienko: zavesiť oblek na vešiak, na ramienko • hovor. drievko
drevo, -a, -driev str.
1. vnútorná pevná hmota pod kôrou a lykom drevín (najmä stromov); rôznym spôsobom upravené kusy drevín: mäkké, tvrdé, bukové, dubové, osikové, javorové, stavebné, banské, palivové, polenové d., píliť, rúbať, hotoviť d.;
pren. nadávka neobratnému, nešikovnému, neohrabanému, hlúpemu človekovi: ty d.
● hovor.: spať ako d. tvrdo; sedieť (stáť) ako d. (ako kus d-a) nehybne, nečinne; byť ako d. (ako kus d-a), byť ako z d-a nešikovný, ľahostajný; sprostý (hlúpy) ako d. (ako kus d-a) veľmi; rásť ako d. v hore (o deťoch) bez dozoru, byť vo výchove odkázaný sám na seba; byť (kresaný) z tvrdého d-a o človeku tvrdej povahy, o človeku pevného charakteru; aké d., taký klin (prísl.) spôsob, postup podľa daných podmienok; dať si na sebe (na chrbte) d. rúbať dovoliť so sebou ľubovoľne nakladať, všetko pokorne, trpezlivo znášať; voziť d. do hory robiť zbytočnú robotu;
2. v ľudových názvoch rastlín: myšie d. ľuľok horkosladký;
drevný príd. vyrobený, získaný z dreva: d-é uhlie, d. ocot, lieh, olej;
drevový príd.: d. materiál; bot. d-é tkanivo;
drievko, -a, -vok, zried. i drevko, -a, -viek str. zdrob.
1. malý kúsok dreva, malé drevo, drievce;
2. bot. sladké drievko (Glycyrrhiza) rastlina s drevnatým pakoreňom; ľud. božie d. lykovec obyčajný;
drievce, -a, -vec, nár. i drevce, -a, -viec str. zdrob.
drievko p. drevo
drevko p. drievko
drievko s. (drevko) 1. csl malý, drobný úlomok dreva, trieska: Na ohňíg zme nalámaľi takuo ťenkuo drevko (V. Lom MK); Z malého driefka ťi vistrúham koňíka (Čičmany ŽIL); Konča studne boli také drefká postrkané, záhradečka spravená (Ružindol TRN); Dajake drefko mi vešlo za nohec (Spiš. Podhradie LVO) 2. strsl, vsl expr. drevo: Narúbau̯ si dreuka (Detva ZVO); Potem dajake drefko treba privisc (Dl. Lúka BAR); Mi aňi falateg drefka do šparheti ňemaľi (Niž. Šebastová PRE) F. bol si tam hrubé drefko (Brestovec MYJ) - vôbec si tam nebol 3. drevo, kolík ap. ako časť niečoho al. používané ako pomôcka a. na pletenie povrazov: drevko (Kostolné MYJ) b. na viazanie snopov: drevko (Prievidza) c. na konci jaterníc, špajdľa: drevko (Prievidza); drefko (Uz. Pekľany SAB) d. v rebríku, štebeľ: drevko (Prievidza) e. na česacom stole v klobučníctve: drevko (Kys. N. Mesto) 4. iron. husle: Tie dreuká mi zhrkotaľi (Detva ZVO) 5. jzsl zápalka: Podaj mi drevko, ňech si do fajki zapálím! (Bošáca TRČ); Anička ot súsedú mi donesu̯a drefka (Záh. Bystrica BRA); sírkové drefka (Pernek MAL) 6. v dvojslovných názvoch rastlín a. csl bot. drevko (Ludanice TOP), božé drevko (Bánovce n. Bebr.), bože drefko (Markušovce SNV) - bot. palina abrotská (Artemisia abrotanum) b. slatké drevko (Bánovce n. Bebr., Siladice HLO), slatké drefko (Lamač BRA) - bot. sladič (Polypodium) c. ňevuolnuo dreuko (Pukanec LVI) - bot. brečtan (Hedera)
drevo [dr(e)-] s 1. drevnatá rastlina s vyšším kmeňom, ker, strom: ktoz drwa ruba (ŽK 1473); na gednu swetnyczu drewa zrezaty (MADOČANY 1569 E); czlowek drewo zotne (ŠŠ 1610); panica: wlňenné, sstjcadé, chlupaté wrchi ňekterého drewa, gako bylin, trstini a prosa; xylinum: bawlna; xylinum peplum: bawlnica, wsseligake drewo bawlnowe (KS 1763) L. z obu stran gest drewo žiwota (SP 1696) pren bibl strom života; glicirhiza: sladke drewo (NP 17. st) bot sladovka hladkoplodá Glycyrrhiza glabra; djewče drewo (HK 18. st) bot lykovec jedovatý Daphne mezereum; vitex: pánnenské drewo, drmek (KS 1763) vitex jahňací Vitex agnus-castus; haluzy ze žaludoweho drewa (WL 1789) z duba; zelené, živé d. rastúci, živý strom: inserere arbori surculum: do žiwého drewa zassťepitj ratolest (KS 1763); podobni drevu zelenemu (SS 18. st) F. ne z gedneho drewa hnedky hora bywa (BV 1652); neštestia ne po dreve, ale po ludach chodieva (ZÁBORIE 1728) 2. kmeň sťatého stromu bez haluzia používaný obyč. po ďalšom spracovaní ako stavebný materiál: s tey gedlowyny drwa, prutya, kuola wozyly (MARTIN 1596); zgednal pak a kupyl sobe drewa na budowanie hodnyho sedemnacet (BÁTOVCE 1614); na mogu requisitiu kolko sem kusuv drewa žadal (CH. GROB 1711 E) L. budowe drewo k hamrom (ŠŠ 1610) stavebné 3. hmota z kmeňov a vetiev drevín al. jej jednotlivý kus: gestli by geden (človek) druheho oborzil, tehdy aby on (richtár) s tym drzewem wstupil mezy nie (ŽK 1473); na drewe kryže vmrieti (BAg 1585) bibl na kríži; Krasnania na kuchinu prihnaly drew (ŽILINA 1609); saczunek drewa a tesarskey roboti (NITRA 1732); surove drevo (DETVA 1793 LP) L. tolleno: wážne drewo studničné (KS 1763) kt. má funkciu váhy (na studni); lučowe drewo, které namjsto swjček a fakli w zwyklosti gest (PH 1770); x. farm francúzske, gvajakové, sväté d. z gvajaka liečivého Quajacum officinale: Lignum guajacum: francůzské dřevo (VTL 1679); swate drewo (HT 1760); pridag wagakowiho drewa (LR5 18. st); krížové, rajské d. drevo orličína indického Aquillaria agallocha: Pulv. Aloes Ligni: ragského dřewa prach (TT 1745); tarum: aloes aneb krjžowé drewo (KS 1763) 4. mučiaci nástroj, klada: strážnj nohy gegjch do drewa zawrel (WP 1768); drievko [-(i)e-] dem k 1: L. božj drewko (HT 1760); boži driewko (RG 18. st) bot palina abrotská Artemisia abrotanum; k 3: (žena) zebera se, yakymsy dřewkem ho uderila (SKALICA 1617 DSJ); male drewko y na mori po wrchu pluge (GV 1755) L. cotinus: farbárské drewko aneb garbárské drewko používané na farbenie, získavané z rastliny ruj Rhus cotinus; syrkowe drewka, s kteryma ňečo zažjhagú zápalky; coctilia ligna: zwarné drewka ražne, špajdle (KS 1763); drevečko dem expr k 3: lignum: drewko, drewečko (KS 1763)