Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dráždiť -i drážď/-i! nedok.

1. nútiť reagovať, nutkať na niečo: jedlo d-i zmysly; dym d-i oči; neos. d-i ma na kašeľ

2. znepokojovať, popudzovať, rozčuľovať: d. rodičov správaním, d. zviera v klietke; hlasné prejavy ho d-ia

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dráždiť ‑i ‑ia ‑žď/‑i! nedok.

dráždiť -di -dia dráždi/drážď! -dil -diac -diaci -dený -denie nedok.

dráždiť -di -dia drážď/dráždi! -dil -diac -diaci -dený -denie nedok. 1. (koho, čo) ▶ pôsobiť na zmyslové al. telesné orgány a tým ich podnecovať na reakciu: d. nervy, zmysly; d. niečiu fantáziu, zvedavosť podnecovať; ostré svetlo dráždi oči; dym dráždi dýchacie cesty; roztok dráždiaci pokožku; neos. dráždi ho na kašeľ, na močenie; Vôňa koláčov dráždila naše detské chute. [M. Figuli]; Lena sa mu vysmieva, dráždi každého muža v jeho prítomnosti. [I. Hudec]
2. (koho, čo (čím)) ▶ vyvolávať v niekom vnútorný nepokoj, podráždenie; syn. popudzovať, hnevať, rozčuľovať, znepokojovať: d. protivníka, súpera; d. býka; d. psa palicou; d. niekoho svojím správaním; netreba ho zbytočne d.; vnútorne ho to dráždilo; svojimi názormi mnohých dráždil, ba provokoval
opak. dráždievať -va -vajú -val; dok.podráždiť

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dobiedzať nedať pokoj niekomu • dotierať byť dotieravý: vytrvalo dobiedzal, dotieral do nás; k sestre bol vždy dotieravýdorážať doberať doberať si: poznámkami dorážala do svojej kolegyne; doberal (si) všetkých spolužiakovpokúšať dráždiť pichať podpichávať podpichovať (s úsilím vyprovokovať reakciu): toľko pokúšal, podpichoval, až som sa nahnevalnaberaťexpr.: zadrapovať zadrapkávať zabŕdať zapárať zadierať (útočne dobiedzať): rada naberala svojho muža; rada zapárala, zadrapovala do svojho mužaexpr.: bodať podkušovať podkušiavať dopaľovať dojedať dodierať dodievať dokúčať domŕzať dožierať dolípať doskakovať drapkať: Čo toľko dopaľuješ, domŕzaš, doskakuješ?expr.: začínať špárať štúrať štipkať vŕtať rýpať ryť bagrovaťhovor. expr.: vyrývať štuchať: Nevyrývaj!hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: dobŕdať dopekaťnár. expr. nadŕľať (Tajovský)nár.: prehárčať napekať (Timrava)kraj. dostupovať (Rázus, Šoltésová)subšt.: štengrovať • hecovať


domŕzať expr. sústavne nedať pokoj a tým spôsobovať podráždenie • dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykeldráždiťexpr.: podpichávať podpichovať dopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkamihovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkamiexpr.: dopaľovať dojedať dožierať doskakovať dolípať dohúdať dokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermibyť dotieravý dotierať dorážať pokúšaťexpr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičímnaliehať vymáhaťhovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil platdoberať doberať si naberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho mužaexpr.: zabŕdať zapárať zadierať začínať štúrať štipkať drapkať vŕtať rýpať ryťhovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: vyrývať štuchaťfraz. expr. píliť niekomu uši/hlavusubšt.: hecovať • štengrovať


dráždiť 1. vyvolávať v niekom citový nepokoj, podráždenie • popudzovať: dráždi, popudzuje ju synova neporiadnosťrozčuľovať rozhorčovať: riaditeľa rozčuľuje, rozhorčuje pasivita spolupracovníkovznepokojovať znervózňovaťkniž. iritovať (vyvolávať nervozitu): znervózňovať niekoho svojím správanímhnevať (vyvolávať negatívny postoj): hnevali ho prázdne rečipoburovať (vyvolávať odpor): rodičov poburuje šírenie narkomániebodať pichať podpichovať podpichávať dodieraťexpr. dopaľovať podkušovať podkušiavať podkúšaťsubšt.: hecovať • štengrovať (chcieť vyprovokovať reakciu): toľko ho podpichovali, dopaľovali, až zaútočilhuckať štvať: huckal, štval ľud proti vládepohuckávať (občas) • kniž. jatriťpoet.: jazviť rozrývať (dráždiť bolesťou): jatria ho pochybnosti; dušu mu rozrýva nepokoj

p. aj dobiedzať

2. dávať podnet na reakciu, na nejakú činnosť • podnecovať: vôňa jedla dráždi, podnecuje chuťnutkať nútiť: niečo ho nutkalo, nútilo do spevuhovor. rezať (bolestivo dráždiť): dym reže očibičovať (intenzívne dráždiť): bičovať nervy, fantáziupovzbudzovaťkniž. stimulovať (dráždiť v kladnom zmysle): knihy povzbudzovali, stimulovali jeho pozornosťkniž. provokovať: agresívny prejav provokuje rovnakú odpoveďvzrušovať (dráždiť zmysly): vzrušovali ho dobrodružstvánár. expr. pašmaťsubšt.: hecovať • rajcovať (eroticky dráždiť)


podpichávať, podpichovať expr. znepokojovať zlomyseľnými, nepríjemnými rečami • expr. pichať: podpichával, pichal ho ironickými narážkamiexpr.: podkušiavať podkušovať podkúšať: cez hodinu podkušiava spolužiakadráždiť popudzovať (vyvolávať nepríjemné pocity, reakcie): jej pohľad ho dráždi, popudzujeexpr. bodať: otázky ho nepríjemne bodajúexpr.: zapárať zadierať zadrapkávať: mládenci zapárajú, zadierajú do dievčatprekárať (žartovne podpichávať): v škole ho prekárali, že je zo všetkých najmenšíexpr.: zabŕdať dobiedzať: nechajte deti na pokoji, nezabŕdajte, nedobiedzajte do nichdoberať doberať si naberaťexpr.: dopaľovať dotierať dodievať: doberať (si), naberať kamaráta pre jeho pracovitosť; dotierať, dodievať do niekoho posmešnými rečamiexpr. začínať: Nezačínaj stále!expr.: štúrať štipkaťhovor. expr. štuchať: jedovato do seba štúrali, štuchali; štipkal ženu svojou iróniouhovor. expr. vyrývať: stále vyrývajú, nedajú pokojahovor. orať (do niekoho) • subšt.: štengrovať • hecovať: štengrujú, hecujú kamaráta, aby platilprovokovať (k zlej činnosti): provokuje dieťa k zlostiexpr.: badúriť badurkať: badúrila, badurkala zaťa proti rodineštvať huckaťnár. huškať (nahovárať na zlé) • navádzať (nahovárať na niečo nenáležité)


pokúšať 1. spôsobovať znepokojený, podráždený duševný stav • dráždiť: starší brat pokúša, dráždi mladšiehohnevať zlostiť pokušiavaťzastar. pokušovať: hnevať, zlostiť psaznepokojovať vyrušovať rušiť: myšlienka na odchod ho už dlho znepokojuje, vyrušujedobiedzať: chlapci prestali dobiedzať do kamarátaexpr.: jedovať dopaľovať domŕzať dojedať dožierať: deti jedujú, dopaľujú, dojedajú rodičov svojimi otázkami

2. privádzať do pokušenia • zvádzať: pokúšať, zvádzať niekoho na hriechnavádzať lákať vábiť (na zlé): navádzať, lákať niekoho na krádežnabádať podnecovať (na zlé) • expr.: podkúšať podkušiavať podkušovať: podkúšali ma, aby som nesúhlasil


rezať 1. ostrým nástrojom rozdeľovať na časti • krájať rozrezávať rozkrajovať: rezal, krájal syr; rozrezávala rožky na poloviceodrezávať odkrajovať ukrajovať (kúsok z niečoho): odrezávala plátky slaninykrúžľať (krájať na kolieska): krúžľať zeleninuhovor. expr. fakliť: nedbalo faklil salámuexpr.: pidlikať pidlikovať pihlikať pižlikať midlikovať rezikať rezíkať (zle al. pomaly): pidlikal, rezíkal drevo nožíkom

2. vnikať do povrchu • zarezávať sa zarývať sa: opasok ju reže v páse; povraz sa mu zarýva do koževrezávať sa vrývať sa (do niečoho) • párať: ostne im párali kožu

3. hovor. nepríjemne pôsobiť na zmysly • dráždiť: svetlo reže, dráždi očihovor. párať: páralo ju v ušiach, v hrdleexpr. zarezávať sa: hluk sa zarezával do uší

4. p. biť 2


vyzývať 1. dávať pokyn, príkaz na urobenie niečoho, obracať sa s výzvou • kniž. apelovať: vyzývať ľudí na pokojnú demonštráciu, apelovať na ľudí, aby bola demonštrácia pokojnánabádať pobádať povzbudzovať ponúkať podnecovať (dávať podnet, príkaz na nejakú činnosť): nabádať, pobádať pracovníkov, aby zvýšili opatrnosť; ponúkať niekoho do rečimať (do dačoho) • hovor. oslovovať: oslovuje ho už tretíkrát, aby dlh vrátilexpr. burcovať: burcovať na odporaktivizovať: aktivizujú nás do boja proti vojneexpr.: badúriť badurkať duriť podúrať

2. dávať podnet na istú reakciu • dráždiť provokovať: celý výzor dievčiny vyzýva, dráždi, provokujepodnecovať povzbudzovať: pokojná krajina podnecuje na tiché úvahy; úsmev ho povzbudzuje k činu


znepokojovať vyvolávať nepokoj, napĺňať obavou • trápiť tlačiť: priateľove správy ma znepokojujú, trápia, tlačiazried. nepokojiťexpr. omínať: už dlhší čas ma tá vec omínanár. omykať: starosť ho omykáhovor. zastar. turbovať: Neturbuj sa nad tým!hovor. bantovať: vtáčiky v hniezde neslobodno bantovaťrušiť vyrušovať (zasahovať do pokoja niekoho): hlas zo susednej miestnosti ma ruší, vyrušujeexpr.: balušiť mátať mátožiť: baluší, máta ma zlá predstavaexpr.: hartusiť hartušiť (znepokojovať hlukom, krikom a pod.) • expr. vŕtať: spomienka mu vŕta v dušipokúšať dráždiť rozčuľovať popudzovať rozrušovať hnevať zlostiť jedovať: Nechaj psa na pokoji, nepokúšaj, nedráždi, nehnevaj ho!; popudzuje, rozčuľuje, rozrušuje ich predstava prehryškrieť mrzieť: škrie, mrzí ho, že ho asi nevyberú do reprezentácieexpr.: dopekať dokúčať: dopekajú ho myšlienky na neúspechzmietať (citovo silno vzrušovať): zmieta ním nenávisť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dráždiť, -i, -ia, rozk. dráždi/drážď nedok.

1. (koho, čo) znepokojovať, rozčuľovať, hnevať: d. psa; Dráždila ho celá tá atmosféra. (Tat.) Blikotavý plamienok osvetľuje jeho šiju, dráždi ho. (Chrob.)

2. (čo, koho i bezpredm.) podnecovať, vzrušovať, nutkať: Belasé vlny dráždia bujnú fantáziu. (Ráz.); d. nervstvo, zmysly; neos. dráždi ho na kašľanie, na močenie; Počnú nosiť jedlá, dráždiace už i príjemnou vôňou. (Ráz.);

opak. dráždievať, -a, -ajú;

dok. podráždiť i rozdráždiť


podráždiť, -i, -ia, rozk. -dráždi/-drážď dok.

1. (koho, čo) rozčúliť, nahnevať: p. psa; Matkine slová ho (otca) podráždia. (Al.)

2. (koho, čo) vzrušiť, roznietiť: Víno otca podráždilo. (Al.) Vôňa čerstvej krvi podráždila mi nozdry. (Fig.)

3. (čo) vyviesť z normálneho fyziologického stavu: p. nervy, zmysly;

nedok. dráždiť, zried. i podrážďovať, -uje, -ujú

|| podráždiť sa

1. nahnevať sa, rozčúliť sa: Šporinský podráždil sa nesmierne. (Tim.)

2. dostať sa z normálneho fyziologického stavu: koža sa podráždi

dráždiť nedok. (dráždžit, drážžic, drážit) strsl, zsl znepokojovať, hnevať: Ňedrášťe ho! (Blatnica MAR); Ňehaj ma na pokoji, ňedrážďi ma, lebo ťa zlátam! (Návojovce TOP); Nedráži toho psa, skoší do tebä (Brusník REV); Nože ho nedrážži! (V. Rovné BYT); Smelo ho dráždžili, ked bóv na retazi (Brestovany TRN)


drážiť p. dráždiť


drážžiť p. dráždiť

dráždiť [-ž(d)-, -žn-] ndk
1. znepokojovať, hnevať, rozčuľovať: tohoto (človeka) dražil geden z otázku (SK 1697); (protivníci) budu mlčať a drážneňí musá zanechaťi (GŠ 1758); zweru dráždenj (VP 1764)
2. podnecovať, nutkať, popudzovať: cysar skrze mnohych dráždenj (Luthera) za kacyre wyhlásyl (SC 17. st); cžloweka k hnewu draždity (Le 1730); irritamen: nawáďanj, podpúďenj, dráženj (KS 1763); d. sa
1. hnevať sa, rozčuľovať sa: stomachor: hňewám sa, drážjm sa (KS 1763)
2. provokovať sa, podpichovať sa: pro žiwnost a lupež (vojaci) wichazegj (:chody:) na čaty, kdežto častokrate z neprátelmj dražjce se potykagj (:ssermiclugj:) (OP 1685)

drážďiť drážďiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

dráždiť: →speex →vorbis
dráždia nervy, lebo exaspérant les nerfs, car elles sont
tón ma trochu dráždil ton m'agaçait un peu

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu