lopúch m. (opúch, velpuch)
1. csl rastlina s veľkými zelenými listami, bot. lopúch (Arctium): Ke_cä ďecku zbieralo, sä mu lopúh na to prikladau̯, ťiež na noc (Žaškov DK); Chreňovema listej a lopúchami zme hu (priesadu) zakrejvale, žebe mala chládok, žebe zme o ňu ňeprišle (Čelovce MK); Lopúche sú od hlave boľieňa (Kociha RS); Pozakrúcaj ťekvice lopúchi, abi do rana ňepomrzli (St. Hory BB); Opúch rostne najrači pri vodze (Jablonové MAL); Na humne rostú lopúchi (Trakovice HLO); Lopuchi maju ľiscie jag ambriela (Žakarovce GEL); Ked na nohe vrit, ta velpuh najľepši ľig na śvece (Torysa SAB); u̯opúch (Stupava BRA, Rozbehy SEN)
F. má uši jag opúchi! (Kuchyňa MAL) - veľmi veľké; sedží ani lopuch (Kameňany REV) - bez pohybu
2. druh viniča s veľkým tmavým listom a skorším čiernym hroznom: lopúch (Šintava ŠAĽ)
3. v dvojslovnom názve rastliny: horkí lopuch (Mur. Dl. Lúka REV) - liečivá rastlina, bot. podbeľ liečivý (Tussilago farfara L.); lopúchový i lopušný príd. k 1: Keď išľi gazďiné na trh, aj do lopúchovíh ľistou baľiľi (Ležiachov MAR); Donez dakelo lopušnih listó! (Kameňany REV); lopušní (Hor. Lehota DK)