Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

neviazaný príd. samopašný, nespútaný, bujný: n. život, n-á zábava;

neviazane prísl.;

neviazanosť -i ž.

neviazane 2. st. -nejšie prísl.

neviazane 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ (obyč. o správaní) neviazaným spôsobom, prekračujúc prípustnú mieru; syn. nespútane, bezuzdne: n. sa rozosmiať, zabávať; Neskôr pridala i anekdotu a neviazane sa rehotali. [P. Kováčik]; Bavili sa čoraz neviazanejšie a bujarejšie. [J. Lenčo]
2. ▶ s pocitom slobodného, neobmedzeného konania, prejavu; syn. slobodne, voľne; op. zväzujúco: n. komunikovať pred kamerou; Môže žiť voľne, neviazane. [L. Ondriš]; Tajný lesný bunker je pre ňu jediným miestom, kde sa cíti neviazane a slobodne. [DF 2002]; Účastníci stretávky [sa] podpísali v Pamätnej knihe mesta Nové Zámky a neviazane sa porozprávali s primátorom. [CN 2003]

neviazane 1. porov. neviazaný 2. p. voľne 2

voľne 1. tak, že je možný istý pohyb, bez upevnenia, nie tesne (op. pevne, tuho) • zvoľna: voľne, zvoľna dotiahnutá skrutka • zľahka: šál má zľahka prehodený cez plece • pohyblivo: druhá časť je pohyblivo pripojená • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko

2. podľa vlastnej vôle; bez obmedzenia, bez prekážky • slobodne • ľubovoľne: môžu sa voľne, slobodne pohybovať; má právo voľne, ľubovoľne nakladať so svojím majetkom • nehatene • neobmedzene • nespútane • neviazane: obchod sa nehatene, neobmedzene rozvíja v trhovom hospodárstve; správa sa príliš nespútane, neviazane • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko

3. bez napätia, nie stiesnene, nie meravo • uvoľnene: vonku sa voľne, uvoľnene nadýchol • ľahko • príjemne: bolo jej ľahko, príjemne na duši • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko

porov. aj voľný 6

4. malou rýchlosťou, pomalým tempom; s postupnou zmenou istého stavu, vlastnosti • pomaly • zvoľna • pozvoľna: balón voľne, pomaly stúpa k nebu; vlak sa zvoľna, pozvoľna dáva do pohybu • postupne • mierne: vrchy sa postupne, mierne zvažujú do doliny • ležérne • hovor. komótne • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko

neviazaný¹ príd.

1. ktorý sa nedrží určitých noriem, zásad, nespútaný, neobmedzovaný: n. pohlavný život, styk; n-á veselosť, n. rehot;

2. lit. n-á reč próza v protiklade k viazanej reči, t. j. k veršom;

neviazane prísl.;

neviazanosť, -ti ž. nedisciplinovanosť, nespútanosť: pohlavná n.