Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

majestát -u m.

1. hodnosť al. titul panovníka; veličenstvo: jeho kráľovský m.

2. hist. panovnícka listina na udeľovanie výsad

3. kniž. velebnosť, vznešenosť: m. smrti, m. hôr;

majestátny príd. k 3 vznešený, velebný: m-a príroda, m-e ticho; m-a stavba mohutná;

majestátne prísl.;

majestátnosť -i ž.

majestátne 2. st. -nejšie prísl.

majestátne 2. st. -nejšie prísl. kniž. ▶ vzbudzujúc obdiv a úctu svojou krásou, veľkosťou, majestátnosťou, veľkolepo, vznešene, impozantne: m. plynúca rieka; hrad m. sa týčiaci na obrovskej skale; orol m. zakrúžil nad krajinou; nad jazerom sa m. vypína vrch; v sprievode zajatcov m. kráčal porazený kráľ; hudba v rímskej aréne znie oveľa majestátnejšie ako v koncertnej sieni; Dolný Dunaj pôsobil majestátnejšie, tiekol rovnejšie. [M. Hvorecký]

majestát -u m. ‹l›

1. hist. titul, hodnosť stredovekých panovníkov, od 16. stor. cisárov a kráľov

2. hist. panovnícka listina obsahujúca určité výsady: M. Rudolfa II.

3. kniž. vznešenosť, velebnosť: m. smrti;

majestátny príd. k 3: m-a postava;

majestátne prísl.

majestátny príd.

1. vznešený, velebný: m. pokoj, m-e ticho, m. výraz tváre;

2. impozantný, pôsobiaci svojou mohutnosťou: človek m-ej postavy, m-e stavby;

majestátne prísl.: m. kráčať, m. sa vznášať;

majestátnosť, -ti ž.