Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

utratiť dok.

1. minúť peniaze, stroviť: u. veľa peňazí, u. všetko (do posledného haliera)

2. zastaráv. stratiť: u. mladosť, život;

nedok. utrácať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
utratiť ‑í ‑ia dok.

utratiť -tí -tia utrať! -til -tiac -tený -tenie dok.

minúť 1. dať preč (obyč. peniaze), spotrebovať zásoby, čas a pod. • utratiť: minula, utratila celú výplatu; minúť veľa času; utratiť veľa energievydať zaplatiť: veľa vydala, zaplatila za šatyvyplytvať (nehospodárne minúť): vyplytvať všetky úsporyhovor.: stroviť pretroviťzried. utroviť: rýchlo strovila mužov plat, všetky zásobyvyčerpať (celkom minúť): vyčerpať zásoby uhliaexpr. vyhodiť (minúť rýchlo a zbytočne): vyhodila veľkú sumu za haraburdyvydať sa (z niečoho): vydať sa z peňazívymíňať pomíňať pomárniť poutrácať povydávaťhovor.: potroviť porozhadzovať (postupne minúť): potrovila všetky úsporypremárniť premrhať vymrhať zmárniť (ľahkomyseľne, neužitočne minúť): premárnil, premrhal celé dedičstvohovor. rozhádzaťexpr.: oplieskať otrieskať (obyč. veľa peňazí): rozhádzal, oplieskal všetko, čo malexpr.: pregazdovať prebačovať prehajdákať prešustrovať rozfrnadiť rozgazdovať: prehajdáka, rozfrnadí celú výplatuhovor. expr.: roztatáriť odtatáriť zašantročiť: odtatáril, zašantročil celý majetokhovor. expr.: prelumpovať preflámovať prehuľať (pri zábave, alkohole): preflámoval veľa peňazífraz. pustiť groš/peniaze

2. náhodou sa nestretnúť s niekým, niečím • obísť sa: boli v budove, a predsa sa minuli, obišlivyhnúť (sa) (zámerne minúť): zďaleka (sa) mu vyhol, zďaleka ho minul

3. pohybujúcim sa predmetom nedosiahnuť cieľ • netrafiť: guľka ho minula, netrafilachybiť nezasiahnuť: chybil, nezasiahol cieľ

4. p. opustiť 2, minúť sa 2


premárniť zbytočne, ľahkomyseľne spotrebovať al. stratiť (majetok, duchovnú hodnotu al. čas) • premrhať: premárnil, premrhal všetko, čo zdedilzmárniť zmariť zabiť zmrhaťexpr. zamárniť (najmä čas): zmárniť, zmariť, zmrhať pol dňa behaním po úradochminúť: minúť výplatu na zbytočnosti; minúť čas pri televíziiexpr. prekántriť (zle využiť): prekántrili celé hodinyexpr.: prehajdákať pregazdovať prebačovať prešustrovať (majetok al. čas): prehajdákať rodinné peniaze v kartách; prehajdákať celý deň; pregazdovať, prešustrovať úsporyprešpekulovať (špekulovaním premárniť): prešpekuloval celý majetokutratiť poutrácať rozhádzať porozhadzovať rozmárniť rozmrhaťhovor. expr. roztatáriťexpr.: rozfŕkať rozhajdákať rozfrnadiť rozfrnádliť (postupne): ľahšie je niečo utratiť, rozmárniť, rozfrnadiť ako niečo nahonobiť; rozmárniť, rozmrhať bohatstvoexpr. zahodiťpubl. spáliť (príležitosť, šancu): zahodil príležitosť vyznamenať sa; spálil šancu dať gólhovor. expr.: zašantročiť odtatáriť (ľahkomyseľne prísť o niečo): zašantročili toľké peniaze; odtatáril celý majetokstroviť potroviť: na dovolenke strovila, potrovila ťažko našetrené peniazevydať sa (z peňazí): vydal sa zo všetkých úsporprehýriťhovor. expr.: prelumpovať prelumpáčiť preflámovať prehuľať (majetok al. čas pri zábave, alkohole a pod.): prehýriť, prelumpovať veľa peňazí, preflámovať výplatu; kamaráti prehýrili, prelumpovali celú nocexpr. prehlivieť (v nečinnosti, bezúčelne stráviť čas): v cudzine prehlivel pol rokanár. utarmoniť (Kukučín, Jégé)expr.: prezaháľať preleňošiť (premárniť záhaľkou čas): prezaháľať, preleňošiť celé hodiny, dnisubšt.: preflákať • rozflákať (peniaze, majetok, čas)


prerobiť 1. urobiť znova, ale inak a lepšie • prepracovať: prerobiť, prepracovať pôvodný projekt metrapretvoriť (tvorivým úsilím): pretvorila domácnosť na útulný domovupraviť (prispôsobiť novým požiadavkám): upraviť kuchyňu na obývačkuprestavať adaptovať prispôsobiť (uspôsobiť na iné podmienky): adaptovanie, prispôsobenie objektu na koncertnú sálupoprerábať (postupne, viac vecí) • zmeniť premeniť (prácou na niečo iné): zanedbané priestranstvo zmeniť, premeniť na kvitnúci parkkniž. modifikovať: projekt modifikujúpreštylizovať (štylisticky prerobiť): preštylizovaná vetaprevychovať (výchovou prerobiť): starého už neprevychováš

p. aj premeniť

2. hovor. ostať bez finančného zisku (pri podnikaní, obchodovaní a pod.) • prísť o niečo: pri predaji domu sme veľmi prerobili, prišli sme o veľa peňazístratiťzastaráv. utratiť: pri celej transakcii sme veľa nestratili, neutratilihovor. expr.: prekašlaťprekašľať: pri zlom obchodovaní veľa peňazí prekašlal


spotrebovať používaním vyčerpať; použiť (s úžitkom) vo svoj prospech • vypotrebovať: benzín spotreboval, vypotreboval za dva dniminúť: minúť všetky otcove peniazevymíňať pomíňať (postupne): vymíňal, pomíňal všetko, čo si našetrilzužitkovať (s úžitkom všetko upotrebiť): zužitkovať staré zásobyužiť (použiť vo svoj prospech): tovar užite čím skôr, lebo podlieha skazeskonzumovať (jedením, pitím spotrebovať): deti nestačia skonzumovať všetko, čo dostanú na obed; skonzumovalo sa veľa alkoholuvyplytvať vymrhať premrhať (nehospodárne spotrebovať): vyplytvať, premrhať energiuhovor. stroviťzried. pretroviť utratiť (peniaze, zried. aj iné hodnoty; obyč. ľahkomyseľným spôsobom): za krátky čas strovil celé dedičstvozmárniť skynožiť (použiť niečoho veľa, obyč. zbytočne): zmárnila, skynožila veľa látky, veľa múkyhovor. expr. zožrať: motor zožerie veľa palivahovor.: vybabrať vyfafrať vypaprať (babraním spotrebovať): vybabrala všetku farbu


stratiť 1. prestať mať niečo (obyč. z neopatrnosti) • vytratiť (niečo uložené): stratiť, vytratiť kľúče, drobné z vrecka; stratiť kufor s dokladmihovor. expr.: zapatrošiť zapotrošiť zašantročiť odšantročiť odpásť odpeľať odpeľhať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť): vždy niečo zapatroší, zašantročí; Kde si mi odšantročil, odpásol knižku?; pero mi syn kamsi odpeľ(h)alhovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne o niečo prísť): všetky cennejšie veci odtatárihovor. expr. zatrátoriť: nevie, kde zatrátoril kľúčenár. zaratiť (Šoltésová)potratiť postrácať poroztrácať (postupne stratiť): potratiť, postrácať všetky vreckovkyroztratiť (postupne, po častiach, na viacerých miestach): zrno roztratil po polihovor. vytrúsiť: vytrúsiť z tašky vecizaložiť podieť (dať niekde a zabudnúť): neviem, kde som prsteň podelaprísť o niečozastaráv. utratiť (ostať bez niekoho al. bez nejakej vlastnosti, schopnosti, hodnoty a pod.): prišiel o rodičov, o kamaráta; prísť o nádej, o život; utratiť život, mladosť

2. utrpieť škodu, ujmu, stratu; nevyužiť niečo • prísť o niečo: z vyučovania nestratil ani hodinu, neprišiel ani o hodinunedok. škodovať (byť poškodený, mať škodu): obyvatelia suchom veľa stratili, škodovalikniž. zastar. pozbyť: rýchlo pozbyl, čo ľahko získalhovor. expr.: prekašlať prekašľať: prekašlať príležitosť, zárobok

p. aj premárniť


utratiť 1. p. minúť 1, spotrebovať 2. p. stratiť 1 3. p. prerobiť 2


vydať sa 1. (o žene) úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým, vstúpiť do manželstva • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo: vydala sa za cudzinca, uzavrela manželstvo s cudzincomkniž. vstúpiť do stavu manželského vziať si zobrať si (niekoho za muža): chce si vziať, zobrať bývalého spolužiakahovor. ísť za niekoho: neviem, za koho šlamať sobáš zosobášiť sa (aj o mužovi; týka sa svadobného obradu): dcéra mala sobáš, zosobášila sa v Dóme sv. Martinamať svadbu svadbiť sa (nedok.) (týka sa svadobného obradu i svadobnej hostiny; aj o mužovi): bude mať svadbu až v letefraz.: dostať sa/ísť pod čepiec ísť pred oltár (aj o mužovi) • hovor. pejor. zadrhnúť sa: zadrhla sa s alkoholikom

2. urobiť rozhodnutie ísť niekam a začať realizovať tento zámer • pustiť sa: vydať sa, pustiť sa chodníkom doľavadať sa odísť odobrať sa: dať sa, odísť na cesty; vydať sa, odísť za slávouvypraviť sa vybrať sa vystrojiť sa vychystať sa: ráno sa vypravili, vybrali, vystrojili na túruexpr. vytrepať sahovor.: tajsť taísť: nazbierali húb a tašli domovpobrať sa vykročiť: pobrali sa navštíviť starkých; po váhaní vykročili cestou dopravaexpr.: schytiť sa vychytiť sa

3. zbaviť sa (obyč. z nevyhnutnosti al. neuvážene) všetkých peňazí • vytroviť sa minúť utratiť: vydať sa, vytroviť sa zo všetkých úspor; minúť, utratiť našetrené peniazestroviť potroviť: je ľahkomyseľná, hneď všetko stroví, potrovípremrhať zmárniťexpr.: prehajdákať pregazdovať prebačovať prešustrovať roztatáriť rozfrnadiť rozfrnádliť (nehospodárne minúť)

p. aj premárniť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

utratiť, -í, -ia dok.

1. (čo) minúť, stroviť, spotrebovať; premrhať, premárniť (obyč. peniaze): u. peniaze; Utratil svoj posledný halier a narobil ešte aj dlžoby. (Hruš.) Dávali nám žold, a nebolo ho kde utratiť.- (Gráf) Utratil značnú časť majetku. (Vaj.)

2. trochu zastar. (koho, čo) prísť o niekoho al. o niečo, stratiť: u. slobodu (Vaj.); u. priazeň (Vlč.); u. mladosť (Kuk.); u. život (Fig.); u. rodičov (J. Mat.); Ťažké je moje srdce, žesom tú skvelú osobu utratil. (Jégé); u. rovnováhu (Jégé) zakolísať;

3. zastar. (na čom) utrpieť stratu (pri obchodovaní), prerobiť, stratiť: Kúpil som od neho päť vozov kapusty. Pravda, utratil som na nej. (Kuk.);

nedok. utrácať, -a, -ajú

utratiť dk
1. čo minúť, stroviť, spotrebovať niečo: sam na swu wosobu sem swich peniez vtratyl poldruhyho zlatyho (BRATISLAVA 1553); kdy dielali Wlassi pansky hrob, vtratil ffoyt na nich na strawu d 80 (ŽILINA 1585); (hospodár) nawratil Nozdrowickému, czo utratil na panské kone, f 1, d 25 (NITRA 1655); kdi se nawratily Zawodcy, co utratily, dano nahrady (ŽILINA 1682); čzokolwek se na mytach, prywozech utraty, to powinnen gest pan platity (BELÁ 1773); gestli tam pudete, ga se s wami wratim, ssak proto nemnoho na ceste utratim (Pas 18. st)
2. čo premárniť, premrhať niečo: (Štefan) czasu zywotha sweho utratil gest y ocziznu y materiznu predreczeneho Walentha (P. ĽUPČA 1561); Yano summu penežitu, k tomu kone a woly, y zeme orace, tesce nabyte, utratil (P. BYSTRICA 1636); utratiss-lj statek, tessko ti naspatek zhledawat quitancie (BV 1652); (syn) rozmrhal statek swúg w smilnosty a když wssecko utratil, počal nuzy trpeti (VP 1764); absumpsis opes suas: penize, statky swé zmaril, utratil (WU 1775);
F. bohatctwo bez práce welmi malo plaťí, kdo darmo wzal, nedba na to, když darmo utraťí (GV 1755) ľahko prišlo, ľahko odíde
3. čo prísť o niečo, stratiť niečo: sem w skodach y zamek mussil vtraczit (PLAVEČ 1455); včitel necht mu (dieťaťu) pripowj, aby tu knižečku pilne warowalo, nepokrčilo a nevtratilo (BZ 1749); (Šinka) do sena fajku s ohnem utratyl (P. ĽUPČA 1784); mladssj cechmyster ma mjti geden kluč od lady w sweg ochrane, kdiby takowy utratil, powinnowaty gest nowy dat sprawit (CA 1791); gestli utratga huť ku žrengu potrawy, tri gazik čistim octem winim prestane im chutiť žrať; w tricatem tidnu sweho žiwota kone predne stiri zubi utraťa vypadnú im (PR 18. st);
L. pomnete bratri, že Kristus abi neutratil poslussnost, utratil žiwut (TC 1631) dobrovoľne zomrel; když očy zrak utrata, nemožu wideti (GŠ 1758) prestanú vidieť; kdibi Dina bola doma sedela, okolo domu robila, panenstwi bi nebola utratila (MiK 18. st) neprestala by byť pannou
F. kdo nechce strewýcz za malé djry zaplatati, musý wjce platiti, kdo nechce wrecze kupiti, wjce utratj (SiN 1678) o šetrení na nevhodnom mieste; pigacy kdiž rozum utrata, do nahleg a nenadaleg smrti upadnu, krk si wiloma (MiK 18. st) o nadmernom pití
4. koho zbaviť života, zabiť niekoho: ste galy boly Petra, ktereho ste daly boly potom vtratyty skrze niekteru wynu geho (H. ŽDAŇA 1577); Katrena dite porodila a vtratila (ZVOLEN 1641); geden čzarodownjk chtel krale francuzského skrze čarodownjctwý vtraťjt (RW 1702); po wogne Konstantin dewet tisicz swého lydu utratil (PeP 1771);
F. mnoho báb negskorég djte utrati (SiN 1678) čím viac ľudí sa stará do veci, tým horšie; utrácať, utracovať ndk k 2: kterezto penyze gestlizeby ten mladenecz mel marnie vtraczowati, ty ostatnie aby ony dali na vrok (ŽILINA 1567); paklizeby Jurco se s tymi penezmi nestatecznie sprawowal a chtel vtraczeti, tito poručnicy magi na to czuti (P. ĽUPČA 1592); marhacž z nadhernosty očžižen by neutracowal a nepremarnowal; dilapido: utrácym, mrhám (GrP 1771); (muž) wšecek čas w detinských pletkach a w smýchoch mrhal a utracal (CD 18. st)
F. statky w papučach utracat, potom bosim zustat sluzi k welikeg lechkosty (BV 1652) troviť z mala značí prísť na mizinu; (valdburger) do posledniho halire, aneb jak jse vubec mluví, i tu košelu utraca (MB 1759) míňa všetko; k 3: kdo se w chlipnosti obraca, pred lidmi statečnost, tess y čest utráca (GV 1755); kdo umira, guž se poti, guž očy wiwraca, sem y tam se natahuge a sylu utraca (GŠ 1758) slabne; weritel interes trati, y kapital swug w obligacyi poznamenany utracuge (WZ 1797); hwezdy w prytomnosti Slunce se zatmiwaju a blesk swuj utracaju (CD 18. st); (plavec) na mori pri burce ziwot a wssecko topi y utracuge (MK 18. st)
F. nezname, co mame, až kdy utrácame (SiN 1678); k 4: dal sem obed boženikom dwom, kdy se utraczely dwa vezne stolicžny (ŽILINA 1711); w mestach obyčeg gest, že když magu nekoho utracať, tehdy na znameni smrti wistrkugu z radneho domu zastawu čerwenu (GK 1779); prawda gest, že mordaruw utracugu (PW 1752); utracúvať frekv k 2: perdere: vtracúwati (PD 18. st); utratiť sa dk
1. prestať jestvovať, stratiť sa: zastydňe u mnohich laska, pokog se utrati (GŠ 1758)
2. prestať sa nachádzať na určitom mieste: poruczem k fare dwe krawe tak, ze kdyby farar umrel, tedy ty krawe aby tu wzdy pry fare zostawaly, aby se nykdy od fary neutratily (PARÍŽOVCE 1564 E); utrácať sa ndk: čokoliw se z laski čyňi, nic se neutraca (GŠ 1758)
F. (korheli), ktery ste huby swe močylj we wine tak zbitečne, že sa wam až rozum od opilstwa zatmiwal a utracal (MiK 18. st)

utraťiť_1 utraťiť utraťiť_2 utraťiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P, P (poza) – R z r. 1994, 2006, 2021*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu