Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zlato -a s.

1. jasnožltý drahý kov intenzívneho lesku, chem. prvok, zn. Au: čisté z., zlomkové z., ryžovanie z-a; biele z. i publ. cukor; publ.: čierne z. uhlie; tekuté z. ropa

2. predmety vyrobené zo zlata, obyč. šperky: žena ovešaná z-m; publ. slang. olympijské z. zlatá medaila

3. čo farbou, leskom, hodnotou pripomína zlato: z. slnečných lúčov; z. pšeničných klasov

4. expr. blízky, milý človek (obyč. v oslovení): z. moje, poď sem

● expr. z-m by ho nevyvážil je cenný; mať srdce zo z-a byť dobrý, šľachetný; dobrá rada nad z.; nie je všetko z., čo sa blyští vonkajší dojem nie je zárukou hodnoty;

zlatko, zlatenko, zlatuško -a s. zdrob. expr.

1. iba zlatko staniol

2. k 4: z., podaj mi knihu

nazlato, pís. i na zlato prísl.

zlato -ta s.

nazlato, pís. i na zlato prísl. ▶ na farbu zlata, na žltú, zlatistú farbu; so zlatým, zlatistým nádychom: n. nastriekaná soška; drevená skrinka nalakovaná n.; vyrobiť čelenku z n. natretého kartónu; detsky jemné ruky a tenké prsty s nechtami namaľovanými na zlato [I. Štrpka]; nazlato vyšívaný čepiec [K. Lazarová]

medaila razená kovová plastika podobná minci, odovzdávaná ako vyznamenanie • hovor. expr. metál: dostať medailu, metál za odvahu • publ. slang.: zlato • striebro • bronz (zlatá, strieborná, bronzová medaila za športový výkon)

srdce 1. fam. nežné oslovenie milej osoby: srdce moje, vráť sa skoro • expr. srdiečko: srdiečko moje • drahý • drahá: drahý môj, neodchádzaj • milý • milá • hypok. miláčik • expr.: zlato • zlatko: zlatko, podaj mi knihu • expr.: holúbok • chrobáčik: môj malý holúbok, chrobáčik • expr.: duša • dušinka • dušička

2. p. cit¹ 2 3. p. červeň 2 4. p. stred 1

šperk ozdobný predmet zhotovený z drahých kovov al. kameňov: diamantový šperk; žena ovešaná šperkmi • skvost: starožitné skvosty • klenot: rodinné klenoty • drahokam (cenný minerál) • hovor. zlato: žena ovešaná zlatom • poklad (ukrývané šperky): korunovačný poklad

zlatisto na farbu ako zlato, na zlatú farbu, na zlatý lesk • zlato: zlatisto, zlato sfarbené vlasy • dozlatista • nazlatisto • dozlata • nazlato, pís. i do zlatista, na zlatisto, do zlata, na zlato: dozlatista, nazlatisto, dozlata zafarbené nite; rám natretý nazlato

zlato¹ p. šperk

zlato² p. zlatisto

zlato, -a str.

1. prvok zo skupiny drahých kovov žltej farby, intenzívneho lesku, kujný a dobre tepateľný (zn. Au): číre, rýdze, čisté z.; svietiť, žiariť, ligotať sa, lesknúť sa ako z.; mať farbu z-a, mať hodnotu z-a; ryžovanie z-a; tech. biele z. zliatina zlata s meďou; zlomkové z. v úlomkoch, kúskoch z výrobkov; lístkové, dukátové z.; to je žena — zlatom by ju odvážil (Kuk.) veľmi dobrá. Takí rybári ako on a jeho junáci sú nad zlato (Jes-á) cennejší ako zlato.

● má srdce zo z-a o dobrom, šľachetnom človekovi; v z-e sa kúpať (Vaj.) byť veľmi bohatý; Nie je všetko zlato, čo sa blyští (prísl.) vonkajší lesk, bohatstvo, krása ap. nemusia predstavovať skutočné hodnoty.

2. expr. predmety vyrobené zo zlata, najmä šperky: Vidí už v duchu krásnu ženu skvieť sa zlatom. (Tim.) Jediným zlatom, čo sa v dome nachodí, je otcova a matkina sobášna obrúčka. (Zúb.) Mohli by sme sa zobrať, — vravím. — Len sa vyslov a ja pôjdem v pondelok do mesta po zlato (Švant.) po snubné prstene; brokát vyšívaný zlatom zlatou niťou;

šport. slang. zlatá medaila;

3. zlaté peniaze, zlatý peniaz; bohatstvo, majetok: Máte hostí, veľkých pánov, čo zlatom platia. (Kal.) Sluhu nedostať, čo by ho zlatom platil. (Tim.) Božie požehnanie nevylialo sa na Hlavenkovcov v podobe zlata, ale v podobe detí. (Zúb.)

4. bás. niečo, čo sa farbou, leskom a inými vlastnosťami podobá zlatu; oslnivý lesk, žiarivožltá, zlatá farba: A šumí záhon pšenice, hľa, rozvlnený zlatom. (Heč.); zlato slnečných lúčov (Fr. Kráľ) Aj tam na východ v zlato odieva. (Sládk.) Na vodách zlato meniaca sa chveje. (Ráz.)

5. expr. niečo veľmi cenné, vzácne, dôležité: uhlie je čierne z., cukor, repa je naše biele z.; Težak letí do Ameriky hľadať zlaté zrnká, a tu necháva kusy zlata v zemi. (Kuk.)

6. expr. intímne oslovenie veľmi milého, blízkeho človeka: Dnes si dlho spala, zlato moje. (Tim.)

zlato s drahý kov jasnožltej farby a vysokého lesku chem prvok Aurum: geho erb a geho wlastnie zbozie, kterez gest neporussytedlne yako zlatto, strzybro, sukno (ŽK 1473); zlatta czisteho razu a wahy sprawedliwe prodali a spustili (ŽK 1468); zlata, strybra, penezy nemam, ale pocztiwe meno mam (PREŠOV 1666); kralowe od Saby prissli, w tomto roce zlato, kadidlo prinesli; zlato, strjbro a gine kowy skrze plamen ohne stáwagj se wzácne (PoP 1723-24);
x. pren a rychle zrelé zbozy zlata spusob wilylo na role (PT 1778) ako zlato
L. číre, rýdze z. čisté, pravé: ulice mesta toho nebeskeho gsu widlazdene rizim zlatem (Le 1730); aurum eluctum: zlato čyre; elutum aurum: čire zlato; ophirisium aurum: čyre zlato; pala auri: ryze zlato (KS 1763); tiahnuté z. upravené ťahaním: czepcze dwa, geden perlowy, druhy s tiahnutieho zlata (s. l. 1597); žiť v striebre, z-e žiť v prepychu, blahobyte: Šudy Katarinka w striebre, zlate žige, Ludy Tomášek w čierneg zemi hnige (RL 17. st); v z-e platenie zlatými peniazmi: se byla zadluzyla po smrty manzela sweho Matiege, fl 22 we zlate (ŽILINA 1563); in auro: we zlate (KS 1763)
F. ne wsseczko zlato, co se swjtj (SiN 1678) nie je všetko zlato, čo sa blyští; ne wzdycky gen zlato, ale czasem blato od slunce blysstiwa se (BV 1652) nie je všetko zlato, čo sa blyští; manzelska tez laska, drahssy gest nez zlato (BV 1652) veľmi vzácna, ojedinelá; nekdy weliki w chatrnom kabate a nekdy welky daremnik chodi w stribre, w zlate (GV 1755) neposudzuj človeka podľa jeho majetku; zadne zlato, zbozj w smrti neosozj (Pie 1774) proti smrti ani bohatstvo nepomôže; w blate wic swjti zlato (BR 1785) o cnostnej chudobe; kámen zlato probuge, zlato lidi (PD 18. st) v bohatstve sa prejaví ľudský charakter
P. tpn Zlatouice (Zlatovce 1244 VSO)