zlato, -a str.
1. prvok zo skupiny drahých kovov žltej farby, intenzívneho lesku, kujný a dobre tepateľný (zn. Au): číre, rýdze, čisté z.; svietiť, žiariť, ligotať sa, lesknúť sa ako z.; mať farbu z-a, mať hodnotu z-a; ryžovanie z-a; tech. biele z. zliatina zlata s meďou; zlomkové z. v úlomkoch, kúskoch z výrobkov; lístkové, dukátové z.; to je žena — zlatom by ju odvážil (Kuk.) veľmi dobrá. Takí rybári ako on a jeho junáci sú nad zlato (Jes-á) cennejší ako zlato.
● má srdce zo z-a o dobrom, šľachetnom človekovi; v z-e sa kúpať (Vaj.) byť veľmi bohatý; Nie je všetko zlato, čo sa blyští (prísl.) vonkajší lesk, bohatstvo, krása ap. nemusia predstavovať skutočné hodnoty.
2. expr. predmety vyrobené zo zlata, najmä šperky: Vidí už v duchu krásnu ženu skvieť sa zlatom. (Tim.) Jediným zlatom, čo sa v dome nachodí, je otcova a matkina sobášna obrúčka. (Zúb.) Mohli by sme sa zobrať, — vravím. — Len sa vyslov a ja pôjdem v pondelok do mesta po zlato (Švant.) po snubné prstene; brokát vyšívaný zlatom zlatou niťou;
šport. slang. zlatá medaila;
3. zlaté peniaze, zlatý peniaz; bohatstvo, majetok: Máte hostí, veľkých pánov, čo zlatom platia. (Kal.) Sluhu nedostať, čo by ho zlatom platil. (Tim.) Božie požehnanie nevylialo sa na Hlavenkovcov v podobe zlata, ale v podobe detí. (Zúb.)
4. bás. niečo, čo sa farbou, leskom a inými vlastnosťami podobá zlatu; oslnivý lesk, žiarivožltá, zlatá farba: A šumí záhon pšenice, hľa, rozvlnený zlatom. (Heč.); zlato slnečných lúčov (Fr. Kráľ) Aj tam na východ v zlato odieva. (Sládk.) Na vodách zlato meniaca sa chveje. (Ráz.)
5. expr. niečo veľmi cenné, vzácne, dôležité: uhlie je čierne z., cukor, repa je naše biele z.; Težak letí do Ameriky hľadať zlaté zrnká, a tu necháva kusy zlata v zemi. (Kuk.)
6. expr. intímne oslovenie veľmi milého, blízkeho človeka: Dnes si dlho spala, zlato moje. (Tim.)