Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

oddneska, pís. i od dneska, ododneska, pís. i odo dneska prísl. hovor.


oddnes, pís. i od dnes, ododnes, pís. i odo dnes prísl.


oddneška, ododneška, pís. i od dneška, odo dneška prísl.


od, odo (v spojení odo mňa, odo dverí, odo dňa, odo dvora, odo dna) predl. s G

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

oddneska, ododneska, pís. i od dneska, odo dneska prísl. hovor. ▶ od dnešného dňa; od súčasnosti, od tejto chvíle, oddnes, odteraz: o. držím diétu; o. sa začínajú zimné výpredaje; rýchlik by mal od dneska znovu premávať; odo dneska si môj nepriateľ!; Neviem, či sa ti tá hudba bude páčiť. Mám ju len od dneska, ani ja som ju ešte nepočula. [LT 2001]


oddnes, ododnes, pís. i od dnes, odo dnes prísl. ▶ od dnešného dňa; od súčasnosti, od tejto chvíle, od tohto času, odteraz: o. platí nová vyhláška; od dnes je vyššia cena chleba; o. má zakázané chodiť von; preteky potrvajú o. do nedele; vstupenky na predstavenia sú o. v predaji; sľúbil, že sa o. začne viac učiť; Každé ráno si hovorím: oddnes je zo mňa iný človek. [M. Hvorecký]; Mimochodom, odo dnes asi za 71 dní sa ocitnem na Dunajskej. [J. Satinský]; klzisko bude otvorené ododnes [VNK 2000]


oddneška, ododneška, pís. i od dneška, odo dneška prísl. ▶ od dnešného dňa; od súčasnosti, od tejto chvíle, oddnes, odteraz: o. do štvrtka v kine premietajú animovanú komédiu; vstupenky na vystúpenie známeho speváka sa predávajú už o.; o. bude všeličo ináč; Naučil ma už všetkému a oddneška môžem spoznávať lesné zátišia [...]. [M. Saniga]; [...] zamestnaný budete už od dneška. [J. Lenčo]


odo dneskaoddneska


odo dnesoddnes


odo dneškaoddneška


od, odo (odo iba v spojení odo mňa, odo/od pred niektorými slovami na d-, napr. odo/od dňa, odo/od dverí, odo/od dvora, odo/od dna) predl. s G 1. ▶ vyjadruje priestorové východisko, smerovanie deja z blízkosti niekoho, niečoho preč; vyjadruje východisko (poradia) vôbec; op. k: od Tatier k Dunaju; odstúpiť od okna; od, odo dverí fúka; svojím správaním odháňala mužov od seba; žiaci sa zoradili od najväčšieho po najmenšieho; ceny týchto nehnuteľností sa pohybujú od stotisíc eur vyššiebibl. mudrci od Východu perzskí muži, ktorí sa prišli do Betlehema pokloniť novonarodenému Ježišovi Kristovi, traja králi (Gašpar, Melichar, Baltazár)

2. ▶ vyjadruje miesto deja al. veci v blízkosti niekoho, niečoho: pumpa je vľavo od križovatky; môj otec je ten tretí od kraja; uprostred lúky kúsok od nás sa čosi pohlo
3. ▶ vyjadruje časové východisko deja; v spojení od – do časové rozpätie deja: prší už od rána; od detstva rád spieval; od januára spúšťame výrobu; bývame tu od roku 1990; je od narodenia nevidiaci; program je vhodný pre deti od troch rokov; pracovný čas je od siedmej do pol štvrtej; kúpalisko je otvorené od mája do septembra; Od večera do rána muzika nám vyhráva. [ľudová pieseň] celú noc
4. ▶ vyjadruje príčinu, dôvod, pôvod al. pôvodcu: bohatá nádielka od Ježiška; tancovať od radosti; zdediť nadanie od starej matky; od prechladnutia mal červený nos; deti sú doštípané od komárov; žiačka recituje báseň od Mihálika; trasie sa od strachu, od zimy; dostať odkaz od brata; ona je od Košíc pochádza z okolia Košíc
5. ▶ vyjadruje spôsob, prostriedok a mieru: zmeniť od základu správanie
6. ▶ vyjadruje účel, cieľ: pivo je dobré od smädu; na tieto ťažkosti je dobrý sirup od kašľa
7. často pri 2. st. prídavných mien ▶ vyjadruje zreteľ: Ivan je od neho starší; je to od teba veľmi milé, že si prišiel
8. ▶ vyjadruje príslušnosť niekoho, niečoho: kľúč od izby; nádobka od čaju; Hunckošovi ostal na krku ani nie päťročný vnuk, a keďže sa zaviazal, že ho bude chovať, páni od železnice mu pridelili robotu pri závorách. [Sko 1975]
9. ▶ vyjadruje odlukovú väzbu pri slovesách: bočiť od ľudí; upustiť od svojich nárokov; líšiť sa od ostatných; odučiť dieťa od zlozvyku; odstúpiť od zmluvy; odhovoriť syna od nebezpečnej cesty; odkloniť sa od pôvodného plánu
10. ▶ vyjadruje väzbu pri menách: závislosť od liekov, od drog, od matky; odluka cirkvi od štátu; byť izolovaný od sveta
fraz. čas od času občas; od a/á po z/zet od začiatku do konca, všetko; od dávnych dáven odjakživa, od veľmi dávnych čias; hovor. od do vyjadruje vymedzenie, určenie hraníc (času, rozsahu, rozpätia a pod.): je dôležité stanoviť si mantinely od do; zákon to nezakazuje, určuje len hranice od do; od hlavy [] po päty a) po celej dĺžke, celý b) v krajnej miere, celkom; od chrbta [udrieť, napadnúť niekoho] odzadu, zákerne; od kolísky [robiť niečo, byť nejaký] od útleho veku; od kolísky [] po hrob od narodenia do smrti, po celý život; od narodenia odjakživa, stále, vždy: mám pocit, že sa poznáme od narodenia; od počiatku sveta odpradávna, od úplného začiatku existencie ľudstva; od slova do slova [povedať, zopakovať, odpísať niečo] doslovne, nič nevynechajúc; od srdca [hovoriť, povedať niečo] úprimne; od svitu do mrku al. od rána do večera/do noci al. hovor. od nevidím do nevidím od skorého rána do neskorého večera, celý deň; rok od roka každý rok, každým rokom: vstupné na toto podujatie je rok od roka drahšie
počínajúc odpočínať; počnúc odpočať; v závislosti odzávislosť


odood

-do/1384941±600 35.73: prepozície vokal. 15603 odo/8880 predo/4709 nado/1602 podo/401 spredo/8 (1/3)

-o/19676156±19853 33.55: prepozície vokal. 1054764 vo/453016 so/296679 zo/287982 odo/8880 predo/4709 nado/1602 bezo/1195 podo/401 cezo/289 spredo/8 (1/3)

odo- ‹g› v zloženinách prvá časť s významom cesta

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

od-, odo- (odo- len v ustálených prípadoch pred skupinou spoluhlások) slovesná predpona vyjadruje

1. vzdialenie sa, vzďaľovanie sa z istého miesta; vzdialenie, vzďaľovanie niekoho al. niečoho z istého miesta: odísť/odchádzať (z domu), odcestovať (z mesta), odbehnúť (od práce), odletieť, odsťahovať sa, odobrať sa, odstúpiť/odstupovať; odohnať, odvábiť, odlúdiť, odpudiť, odsotiť, odprevadiť (niekoho), odniesť/odnášať, odviezť/odvážať, odtisnúť, odpratať (niečo), odoslať (niečo);

2. oddelenie, odstránenie, odlúčenie, oddeľovanie, odstraňovanie, odlučoavnie niečoho z nejakého celku (v konkrétnom i abstraktnom zmysle): odlomiť (haluz), odrezať (nohu), odkrojiť (kus chleba), odbúrať (kus steny), oddeliť, odštiepiť, odopnúť (niečo); odkloniť sa, odlíšiť sa, odpútať sa (od niečoho), odbočiť;

3. zbavenie niečoho (niekoho) al. zbavenie sa nejakej vlastnosti: odvodniť (lúku), odfarbiť (látku); odnárodniť sa;

4. spätné smerovanie deja; nahradenie, odplatenie: odpísať (niekomu na list), odrážať sa, odzrkadľovať sa, odpovedať, odvetiť (niekomu na otázku); odmeniť sa, odslúžiť sa (niekomu), odrobiť (niečo);

5. protiklad al. odpor k nejakému deju: odvyknúť (si) (od niečoho), odučiť sa (niečomu), odčiniť (niečo), odvolať sa;

6. preberanie al. odoberanie, odnímanie niečoho od niekoho: odobrať/odoberať, odňať/odnímať, odkúpiť (niečo);

7. úplné dokončenie deja: (hodiny) odbili, (stromy) odkvitli, odznieť, odzvoniť; odspievať (pieseň), odrecitovať (báseň); odstreliť, odsúdiť (niekoho), odtajiť (niečo);

8. vykonanie, vykonávanie deja podľa istej predlohy, formy, šablóny, na základe výsledku predchádzajúceho deja: odkopírovať, odpísať, odkresliť, odklepať (niečo), odliať (odliatok), odtlačiť (niečo), odpozorovať (niečo)

ode- p. od-, odo-

dní odo dňa uverejnenia jours suivant la date de publication
je 60 dní odo dňa est de 60 jours à compter
niekoľko krokov odo mňa quelques pas de moi
odo mňa nekonečne vzdialený infiniment éloigné de moi
odpoveď čakáte odo mňa réponse attendez -vous de moi
osemnásť mesiacov odo dňa de dix-huit mois à compter
prijať odo mňa list recevoir une lettre de moi
ty odo mňa prijmeš tu recevras de moi
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu