blamovať sa nedok. i dok. mať, (u)robiť si blamáž
blamovať -muje -mujú -muj! -moval -mujúc -mujúci -movaný -movanie nedok. i dok.
blamovať sa -muje sa -mujú sa! -muj sa -moval sa -mujúc sa -mujúci sa -movaný -movanie sa nedok. i dok.
blamovať -muje -mujú -muj! -moval -mujúc -mujúci -movaný -movanie nedok. i dok. ⟨fr.⟩ (koho) ▶ často úmyselne zahanbovať, zahanbiť, pokorovať, pokoriť niekoho pred niekým, robiť, urobiť niekomu blamáž; syn. zosmiešňovať, zosmiešniť, znemožňovať, znemožniť, zhadzovať, zhodiť: b. celú triedu; Spolu s kamarátmi chce otca verejne blamovať. [J. Števček]
blamovať sa -muje sa -mujú sa -muj sa! -moval sa -mujúc sa -mujúci sa -movaný -movanie sa nedok. i dok. ⟨fr.⟩ ▶ obyč. neúmyselne si spôsobovať, spôsobiť hanbu, robiť si, urobiť si blamáž pred niekým; syn. zosmiešňovať sa, zosmiešniť sa, znemožňovať sa, znemožniť sa, zhadzovať sa, zhodiť sa: b. sa pred kolegami; Nič nepochopil, ale nechce sa blamovať a radšej inteligentne mlčí. [P. Pišťanek]
blamovať nedok. i dok. ‹f› (koho, A) (u)robiť niekomu blamáž;
blamovať sa nedok. i dok. (u)trpieť blamáž: nechce sa b.
blamovať p. zosmiešňovať
blamovať sa hovor. zapríčiniť si nepríjemnú situáciu • zblamovať sa • zosmiešniť sa • strápniť sa • mať blamáž: nič som nevedel, blamoval som sa pred celou spoločnosťou • nepochodiť • fraz. expr. streliť capa • expr.: pohorieť • zhorieť (nemať úspech): s návrhom nepochodil, pohorel, zhorel, blamoval sa • hovor. expr. zhodiť sa: svojou poznámkou sa pred všetkými zhodil • kompromitovať sa (poškodiť si dobrú povesť, vážnosť): blamovať sa, kompromitovať sa pred verejnosťou • expr. vybuchnúť: na skúške som načisto vybuchol
vybuchnúť 1. náhle sa zapáliť, podľahnúť nadmernému tlaku • explodovať • vybúšiť: mína vybuchla, explodovala; nálož o chvíľu vybuchne, vybúši • vyraziť: zátka prudko vyrazila • detonovať (pri výbuchu sa zvukovo mocne prejaviť; spôsobiť detonáciu) • vyšľahnúť (o ohni)
2. prudko zareagovať, prudko sa prejaviť • explodovať • vybúšiť: od nervozity hneď vybuchne; vybúšila v nárek • expr.: vyskočiť • vyletieť • vybehnúť: pri každej narážke okamžite vyskočí, vyletí • kniž. vypuknúť: vypukol v smiech • expr. vyprsknúť: pri každej námietke vyprskla od jedu
3. hovor. expr. ukázať sa nedostačujúcim, zlým • prepadnúť • expr.: zhorieť • pohorieť: na skúške vybuchol, prepadol; pred komisiou zhorela, pohorela • blamovať sa • zblamovať sa (urobiť si blamáž) • štud. slang. vyletieť: vyletieť zo skúšky
zosmiešňovať robiť niekoho, niečo smiešnym • fraz.: vyvádzať/privádzať na posmech • obracať na posmech: zosmiešňovali ma v očiach kolektívu; rád žartuje, vyvádza, obracia na posmech iných • ironizovať • kniž. satirizovať (zosmiešňovať iróniou, satirou): ironizovať, satirizovať pomery • karikovať • parodizovať • parodovať (zosmiešňovať napodobňovaním): karikovať, parod(iz)ovať prejavy známeho politika • kniž. persiflovať • hovor. blamovať • zahanbovať (zosmiešňovať vyvolávaním trápnej situácie, spôsobovaním pocitu hanby a pod.): často ma blamoval, zahanboval pred celou spoločnosťou • uťahovať si (z niekoho) • posmievať sa (niekomu) • vysmievať sa (z niekoho) • vysmievať (niekoho) • zried.: obsmievať • osmievať (robiť si žarty z niekoho, niečoho, zahŕňať posmechom, výsmechom): uťahovať si, posmievať sa zo spolužiaka; najprv nás vítali a potom vysmievali, o(b)smievali • strápňovať (robiť trápnym): strápňovať sa pred všetkými
blamovať, -uje, -ujú nedok. i dok. hovor. (koho) zahanbovať, zahanbiť, zosmiešňovať, zosmiešniť: Neblamuj seba i nás! (Šolt.)
|| blamovať sa