Vedeli ste, že...? Slovníkový portál obsahuje aj minikalkulačku. Skúste napr. 2+2.
2+2.
ma A (v postavení bez dôrazu a bez predložky) osobného zámena ja ↗ ja: nepýtaj sa ma; bolí ma hlava; upútala ma nádherná krajina; porov. i ↗ mňa
mA zn. fyz. ▶ miliampér
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
Ma fyz. zn. pre mach
mA fyz. zn. pre miliampér
milený príd expr milý, milovaný, drahý: pro te sem živ, milen (ASL 1603-04); subst m-á ž milá: neplač, neplač, má milená, však si, však si ty má (PV 1770-90)
mladý príd 1. nachádzajúci sa v prvom období života al. rastu, op. starý: starssy (muž) ma dieliti a mladssy woliti (ŽK 1473); Jonasowj naymladssymu swemu sjnowj poruczil fl 16 (P. ĽUPČA 1585); na obed kurčza mladuo (ILAVA 1663); aby tak mnoho od myta nebilo plateno, napsawsse Soga swu ruku na dwerciach, kde Geho Oswicenostt pan mlady messkáwa, žeby dal mýto od dwuch wozow fl 2 (BYTČA 1615) syn zemepána; nedopusti se lichwe tam pasty, ani mlade pruti wyrubowati (TRENČÍN 1675) mládniky; mlada newesta pak namesto radostnika dwa lahodne kolače hned w nedelu ma sebu wzity, ktere ma nowimu pratelstwu predložity (KLÁŠTOR p. z. 1724) mladucha L. m. zať ženích: snamo czynim, czo se doticze o teho mladeho zete (D. ŠTUBŇA 1569); m-é maslo netopené: to spolu na panwicy wstaw a wlož malo mladeho masla (MT 17. st) 2. vzťahujúci sa na mladosť; vyznačujúci sa mladosťou: za mogich mladych časuw (ŠARIŠ 1612); sudczowe pozeragice y na mlady wek geho (Tomáša Kukučku) na tento čzas z milosrdenstwi otcowskeho zanechawagi ho toliko pri takoweg pokuty, aby byl do puta okowan (ZVOLEN 1638); prima juventae face: w mladég krwi (KS 1763) sviežej, bujnej; subst m. m dieťa: F. zhybey zawčasu mladeho, chceš-li geg mjti dobreho (Se 18. st) deti treba prísne vychovávať už od malička; m-á ž mladucha, nevesta: prijde vojak i mladenec, vezme sebe mladu v tanec (PV 1798); m-é s obyč. pl 1. zvieracie mláďa: (hady) mlade wisedga (PR 18. st); aby holuby mnoho mladych mely (HK 18. st); slepica na swe mlade ma starost (Káz 18. st) 2. celkom malé dieťa, dojča: malzenka welmi pri mladem nezdrawa zustala (ŽILINA 1608); m-í pl 1. mladí ľudia: mladj k postům cýrkewnjm zawázani negsu (PrV 1767); skrz otázki a odpoweďe i mladí i starí sa múžú náležiťe cvičiťi (BR 1785) F. yako stari spywagj, tak mladj prywykagj (SiN 1678) starší ľudia bývajú mladým ľuďom vzorom, mladí napodobňujú starých 2. syn s nevestou al. dcéra so zaťom: žeby mlady esste dobre mezy sebou žilj, keby gich nepowzbuzowali tie stranky (rodičia ženícha) (TURIEC 1754) P. atpn Premlad (v Turci 1263); Mladen (v Turci 1296); Jacobus Mlady (vo Vrbovom 1494)
mýto s práv 1. poplatok, kt. sa vyberal za použitie ciest, mostov ap., mýtne: z bistriczkeho zbozy aby w Hriczowe a z hryczowskecho w Bistrziczy myta nedawaly; yako se za geho vradu myto sprawowalo (TRENČÍN 1483 SČL; 1592); od nassych podanyh mytta nyebraly (H. MIČINÁ 1611); pakli by který mýto smel ujíti nespravením se anebo by obešel mýto, ma býti od mýtneho aneb od jeho lidí obstavený (ORECHOVÉ 1646 E); fatens od takoweho myta slobodny bol (LIPTOV 1751-52) L. vectigal dolare: čepowé myto (KS 1763) poplatok za čapovanie piva, vína; suché m. poplatok za použitie cesty: od mita gak sucheho tak y wodneho magi platit (D. HRIČOV 1690); vodné m. poplatok za použitie prechodu cez rieku: myta wodneho ma wibrat a panu zaplatit (K. N. MESTO 1690) 2. miesto al. budova, kde sa vyberalo mýto: ya tie nepropustim, nebo vchaczass panske mitho (TRENČÍN 1592); diewcžatko chodilo na myto po sweho otcze (ZVOLEN 1637); uzrel čloweka sediciho na mite (SJ 18. st); -ny, -ový, -ovný príd k 1: zaplatil sem z mytnich penezy (MARTIN 1613); z mlynarowou mitowou cztwrtnou (ZVOLEN 1651); prigal sem kapruow mitownich (ŽILINA 1718-19) za mýto; plat mitny, mitny duchodek (TRENČÍN 1731); z mytowej kasy co sa prijalo (TISOVEC 1790 CM) L. m. dom, stôl mýtnica: my Jan Sskrobak z Zaskalyczy a gyny mnozy toho wydiekw Orawskeho sebrany a k prawa czyneny stranam saudyczym se w domu mythnym pod Orawu zamkem posadzeny (ORAVA 1574 DSJ); zessli sme se do domu mitneho (O. PODZÁMOK 1659 E); telonium: mitny stul (LD 18. st); subst m. m mýtnik: panuw tryczatnych y mytnych (KRUPINA 1552); on tenkratte mittnim bil (SKALICA 1687); mitnj dal mitnych penizi fl 29 (L. JÁN 1704); m-a ž mýtnička: zaplaczeno mitneg za piwo (ŽILINA 1706); m-e, m-ové s práv mýtny poplatok, mýto: mytoweho dawagy spoleczňe d 28 (K. N. MESTO 1690); skrze mitneho odbyrany instructia (ZVOLEN 1702); čo sme nikdy takoweho mitoweho nedawaly (SELEC 1719)