Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ostať -stane -stanú -staň! -stal dok.

1. nevzdialiť sa z miesta, zostať, pobudnúť: o. vonku, o. na večeru, o. pri dieťati

2. zotrvať v nezmenenom stave, zostať: o. sedieť; o. v platnosti; tak to nemôže o., o-lo to pri starom

3. ocitnúť sa (náhle) v istom stave, zostať: o. celkom sám, o. v pomykove, o. vdovou, o. bez peňazí

4. stať sa zvyškom, zvýšiť (sa), zostať: od obeda o-li zvyšky; neo-l mu už čas; nič neo-lo po ňom

5. zaostať: nevládal, o-l vzadu

● o. ako obarený, ako (soľný) stĺp zmeravieť (od strachu ap.); o. niekomu na krku byť príťažou; nech to o-e medzi nami nech je to utajené; expr.: o. v suchu neutrpieť ujmu; o. na suchu bez prostriedkov; o. na ocot nevydať sa; neo-lo po ňom ani chýru, dychu, slychu zmizol; o. bez seba a) upadnúť do bezvedomia b) byť ohromený; o. v hanbe byť nepovšimnutý, zahanbený ap.; neo-l kameň na kameni všetko sa zničilo; o. na chvoste zaostať;

nedok. ostávať -a