koreň -a m.
1. podzemná časť rastliny, ktorou je rastlina upevnená v zemi a čerpá z pôdy živiny: hrčovité k-e, jedlý k. mrkvy; zapustiť k-e ujať sa i fraz. udomácniť sa
2. časť niekt. orgánov, ktorými sú spojené s organizmom: k. jazyka, nosa, zuba
3. odb. zákl. časť: lingv. k. slova; mat. k. rovnice číselné vyjadrenie neznámej
□ mať k-e v niečom koreniť1
● mať zdravý k. mať pevné zdravie; to je k. (všetkého) zla podstata, príčina; to má hlboké, hlbšie k-e vážnu príčinu; ísť na k. veci skúmať podstatu; vykynožiť, vytrhnúť niečo aj s k-mi úplne odstrániť;
koreňový príd.: k-é výhonky; k-á zelenina;
korienok -nka m. zdrob. k 1, 2: mladé k-y
● začervenať sa po k-y vlasov veľmi