hudba -y -dieb ž.
1. iba jedn. umenie uskutočňované tónmi, zvukmi, muzika; hud. diela; hra na hud. nástrojoch: vážna, tanečná, ľudová, moderná h., pestovať h-u; učiteľ h-y
2. hud. teleso, orchester, kapela: dychová, vojenská h.
● to je h. budúcnosti zatiaľ neuskutočniteľná vec; expr. to je rajská, nebeská h. niečo veľmi príjemné;
hudobný príd.: h. nástroj, skladateľ, h-á výchova; h. sluch presne rozlišujúci tóny; h-á skriňa v kt. sú hud. reprodukčné prístroje;
hudobne prísl.: h. nadaný;
hudobnosť -i ž.