Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hýbať -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.

1. robiť pohyb, pohybovať (časťou tela): h. rukou, perami

2. meniť polohu niečoho, uvádzať do pohybu, pohybovať: h. stoličkou, stoličku, vietor h-e lístím

3. hovor. urýchľovať nejakú činnosť, pohýnať: h. s výstavbou, s úlohami

● h. svetom mať veľký vplyv; h. rozumom rozmýšľať;

opak. hýbavať -a;

dok. hnúť hne hnú hnul nehol/nehnul

1. k hýbať: h. hlavou; h. stolom, stôl; h. s úlohami

2. zapôsobiť, dojať, pohnúť: súcit ním nehol, nič ho nehne

● neh. ani → prstom (pre niekoho, niečo); (ďalej) ani h. a) výzva nehýbať sa b) neschopnosť pokračovať; expr. ani ma nehne! výraz odmietania, nie

// hýbať sa

1. meniť svoju polohu al. miesto, pohybovať sa: nevládze sa h., strom sa h-e

2. dávať sa do pohybu (z miesta): vlak sa h-e

3. hovor. prejavovať čulosť, rozvíjať sa: obchod sa h-e;

opak. hýbavať sa;

dok. hnúť sa: nevládze sa h.; dieťa sa nehne od matky

hnúť hne hnú hni! nehol/(ne)hnul nehla/(ne)hnula hnúc hnutý hnutie dok.

hnúť sa hne sa hnú sa hni sa! nehol sa/(ne)hnul sa nehla sa/(ne)hnula sa hnúc sa hnutie sa dok.

hnúť hne hnú hni! nehol/(ne)hnul nehla/(ne)hnula hnúc hnutie dok. 1. (kým, čím) ▶ urobiť malý, krátky pohyb; nepatrným pohybom zmeniť polohu niečoho; syn. pohnúť: h. hlavou; nevládal h. rukou; stoličkou ani nehne; ani ním nehol; nevie, nemôže niečím ani h. ↗ i fraz.; Celé popoludnie fúrikoval k vode i späť a Zora namiesto, aby čo i len lopatou hla, nevystrčila zo svojich izieb hlavu. [NP 1982] □ stáť, ani hnúť! výzva nehýbať sa
2. obyč. v zápore (kým; koho) ▶ vyvolať emóciu, pohnúť; syn. zapôsobiť, dojať: slzy ním nehli; My sme stŕpli, ale Babinskú tá guľa ani nehla. Mykla plecom a nepovedala nič. [K. Jarunková]
◘ fraz. expr. ani ma nehne výraz odmietania, nie; hnúť rozumom porozmýšľať; nehnúť ani prstom [pre niekoho, pre niečo] nič neurobiť; nevie/nemôže niečím ani hnúť nie je schopný niečo riešiť
▷ nedok. k 1 ↗ hýbať

hnúť sa hne sa hnú sa hni sa! nehol sa/(ne)hnul sa nehla sa/(ne)hnula sa hnúc sa hnutie sa dok. 1. ▶ urobiť pohyb; syn. pohnúť sa: nevládze sa h.; Stoj tam, ani sa nehni! [J. Gavalcová]; Ani sa z domu nehnem, stále budem myslieť len na teba. [Š. Čepček]; Dievčina sa zapýrila, sklopila zrak a nevedela, kam sa hnúť. [R. Sloboda]
2. (s čím; ø) ▶ dať sa do intenzívnejšieho pohybu, do intenzívnejšej činnosti; syn. pohnúť sa, poponáhľať sa: hnite sa s robotou!; Hnite sa, lenivci! - vykrikoval veliteľ a postrkával dopredu svojich ozbrojencov. [J. Štiavnický]
◘ fraz. nemá sa kam hnúť nemá kam ísť, kam sa uchýliť; nevie sa [ďalej] hnúť a) nevie si rady b) nevie pokračovať; niet sa kde hnúť al. [niekde] sa nedá hnúť je málo miesta
▷ nedok. ↗ hýbať sa

hýbať -be -bu hýb! -bal -buc/-bajúc -buci/-bajúci -baný -banie nedok. 1. (čím) ▶ robiť pohyb, pohyby (obyč. časťou tela); syn. pohybovať: h. hlavou, rukou; pomaly h. očami, perami; nemôže h. nohou, končatinami; pes hýbe ušami; Rameno mal ešte v sadre, ale prstami už mohol trochu hýbať. [V. Mináč]; pren. Nevládal hýbať ani jazykom. [J. Poničan] nevládal hovoriť, obyč. od veľkej únavy, pre chorobu a pod.
2. ((s) čím, (s) kým) ▶ (presúvaním, posúvaním a pod.) meniť polohu (obyč. predmetov); uvádzať do pohybu, pohýnať z miesta; syn. pohybovať: h. nábytkom, stoličkami; vietor hýbe lístím; h. hranicami meniť ich polohu; h. myšou po podložke; h. kurzorom po obrazovke; s raneným by sa nemalo h.
3. hovor. (čím) ▶ vyvolávať, urýchľovať al. ovplyvňovať určité (spoločenské) procesy; uvádzať do stavu (zvýšenej) aktivity; podnecovať k činnosti, pohýnať: h. politickým dianím; prípad, ktorý hýbal krajinou, národom; posledné udalosti hýbu burzou, cenami akcií, úrokovými sadzbami; Kristína sa sprvoti nijako neusilovala porozumieť spojitostiam vecí, ktoré hýbu Vlčindolom. [F. Hečko]
◘ fraz. hýbať dejinami ovplyvňovať chod významných udalostí; hýbať figúrkami [na šachovnici] z úzadia manipulovať s ľuďmi; hýbať rozumom/mozgom rozmýšľať; hýbať svetom a) vzbudzovať rozruch b) ovplyvňovať život, mať veľký vplyv; hýbať žlčou niekomu poburovať niekoho ◘ parem. peniaze hýbu svetom peniaze ovplyvňujú dianie
▷ opak. hýbavať -va -vajú -val; dok. ↗ hnúť

hýbať sa -be sa -bu sa hýb sa! -bal sa -buc sa/-bajúc sa -buci sa/-bajúci sa -banie sa nedok. 1. ▶ robiť pohyby a tým meniť svoju polohu al. miesto; syn. pohybovať sa: nemôže, nevládze sa h.; zranený sa ťažko hýbe; málo sa hýbeme a veľa jeme; lístie na strome sa hýbe; vzduch sa takmer nehýbal; Nehýbte sa! - povedal prísne lesník. [P. Jaroš]; Na strope sa hýbalo svetielko z puknutého sporáka. [D. Dušek]; Mala strašnú chuť hýbať sa, tancovať. [InZ 2002]
2. ▶ dávať sa do pohybu, začínať sa pohybovať; syn. pohýnať sa: vlak sa už hýbe; Teraz som však sedel a nechcelo sa mi hýbať sa z miesta. [D. Kováč]; No, hýb sa, darebák! [A. Hykisch]
3. ▶ začínať sa meniť (obyč. k lepšiemu); prejavovať čulosť, aktivitu, rozvíjať sa: výstavba sa už pomaly hýbe; kurz akcií sa začal h. smerom nadol, nahor; veci sa hýbu dopredu; Čosi sa vo svete hýbalo. [Ľ. Zúbek]; Kamaráti, nezdá sa vám, že naši páni tam hore sa akosi pomaly hýbu? [M. Urban]
◘ fraz. nehýbať sa z miesta viaznuť, stagnovať
▷ dok. ↗ hnúť sa

dojať 1. silno citovo zapôsobiť • rozochvieť • rozrušiť: divákov dojal, rozochvel precítený prednes poézie • rozcitlivieť • rozcítiť • pohnúť • hnúť: muža pohla prosbami; nič ho nehne • nadchnúť • uchvátiť • vzrušiť (vo veľkej miere dojať): krása mora turistov uchvátila • expr. chytiť • kniž. jať: chytilo, jalo ju to k slzám

2. p. nahnevať

hnúť sa p. poponáhľať sa, pousilovať sa 1

hnúť 1. p. pohnúť 1 2. p. dojať 1

pohnúť 1. urobiť malý, krátky pohyb; takýmto pohybom zmeniť polohu niečoho • hnúť: pohnúť, hnúť hlavou • pohýbať: nevládal pohýbať rukou, stoličkou • expr. poševeliť (slabo, jemne pohnúť): vetrík poševelil lístím • pomknúť • pomyknúť: pomknúť, pomyknúť koňa • potisnúť • potlačiť • posunúť • pošinúť • pošuchnúť • hovor. pošupnúť (krátkym pohybom zmeniť polohu): potisnúť, posunúť skriňu • postrčiť • posotiť (pohnúť ľahkým úderom) • zried. postrkať (Hviezdoslav)

2. byť pohnútkou k niečomu (obyč. k väčšej aktivite) • mať • kniž. primať • priviesť: otcova rada ho pohla, mala, primala, priviedla k tomu, že začal podnikať • prinútiť • donútiť (nátlakom, násilím pohnúť): prinútilo ma, donútilo ma to k úsmevu • expr. popchnúť: čosi ma popchlo k odporu • expr.: poduriť • podurkať • popohnať (pohnúť do intenzívnejšieho pohybu): poduriť, popohnať záprah do klusu • povzbudiť: dobrým slovom povzbudila syna, aby študoval

3. p. dojať 1

poponáhľať sa zvýšeným úsilím, urýchlene niečo vykonať • pousilovať sa: ak sa poponáhľate, pousilujete, stihnete ešte posledný vlak • expr.: pohnúť sa • hnúť sa (dať sa do intenzívnejšieho pohybu, do intenzívnejšej činnosti): Pohnite sa, hnite sa už s robotou!; treba sa nám riadne pohnúť, aby sme prišli včas • expr. pozvŕtať sa (šikovne sa poponáhľať v robote): vie sa pozvŕtať a urobiť všetko načas • expr. zried. zvrtnúť sa: Zvrtni sa a dones nákup! • hovor. expr.: švihnúť sa • švihnúť si: keby ste sa/si švihli, ešte by sme na zastávku dobehli • expr. posporiť (sa) (poponáhľať sa v chôdzi): posporil sa, aby bol tam za morom, keď hodina uderí (Dobšinský) • hovor. ubehnúť sa: ubehli sa s vysvetlením príčin neúspechu • expr. pooháňať sa (poponáhľať sa s robotou): radšej sa sami pooháňajú

pousilovať sa 1. vyvinúť úsilie, horlivosť na rýchle vykonanie niečoho • vynasnažiť sa: musíme sa pousilovať, vynasnažiť, aby sme boli do večera hotoví • poponáhľať sa: poponáhľať sa s učením, so žatvou • expr.: pozvŕtať sa • poobracať sa (v robote): pozvŕta sa a obed je hotový • expr. posporiť (sa) (v chôdzi): posporte sa, aby sme nezmeškali • expr.: pohnúť sa • hnúť sa: Pohnite sa konečne! • hovor. expr.: švihnúť sa • švihnúť si: musíme si švihnúť, času už veľa nezostáva • hovor. ubehnúť sa: chlapec sa pri robote ubehol a bol vždy prvý

2. aktivitou, činmi prispieť na dosiahnutie cieľa • vynasnažiť sa • pričiniť sa: pousilovať sa, pričiniť sa o nápravu krívd; pousilovali sa, vynasnažili sa zabrániť nešťastiam • zaslúžiť sa: neviem, kto sa o úspech najviac zaslúžil • postarať sa: postarať sa, aby sa škoda nahradila • expr. pooháňať sa: musíme sa pooháňať sami, nik nám nepomôže

hnúť, hne, hnú, hnul (nehol/nehnul), hnutý, rozk. hni dok.

1. (čím, kým, zried. čo, koho) urobiť pohyb; zmeniť malým pohybom polohu niečoho, pohnúť: h. hlavou, nohou, prstom; nemohol rukou ani h.; Anka je na zemi, ani sebou nehne. (Ráz.) Nik viac nehne koly stadeto. (Štítn.)

● ďalej ani hnúť ostať stáť na mieste; ani prstom nehnul nič neurobil; nemohol otázkou, príkladom ani hnúť nevedel odpovedať, riešiť príklad;

2. hovor. (kým, koho) dojať niekoho, zapôsobiť na niekoho: to ma, mnou (ani) nehne to ma nedojme, je mi to jedno; hnutý milosrdenstvom (Vaj.); hnutá ľútosťou (Tim.)

|| hnúť sa

1. pohnúť sa na mieste: Nevládal sa ani hnúť. (Kuk.) Bez ruchu a šuchu nič sa nehne (Kal.) všetko má svoju príčinu.

2. postúpiť (o malý kúsok), dať sa do pohybu, pohnúť sa z miesta: Nehni sa ďalej! Ráz. Dunko sa ani nehnul od zvonice. (Taj.)

● nemôže sa (z domu) h. nemôže odísť; nemá sa kam h. nemá kam ísť, kam sa uchýliť; nemám sa tu kde h., nemožno sa tu ani h. je tu málo miesta; hovor. nevie sa h. a) nevie si rady, b) nevie odpovedať (najmä pri skúške)

hnúť dok. csl urobiť pohyb, pohnúť z miesta: A z vozom zrazu ňie a ňie hnúť (Lokca NÁM); Dál nemohol ani hnut (Lukáčovce HLO); Položel som dva kopki hnoju, ta koňe (nemohli) aňi hnuc (Kokšov-Bakša KOŠ)
F. aňi z vlasom ňehnul zadarmo (Vranov) - dal si všetko zaplatiť; ňehňe rozumom (Dol. Lehota DK) - nechce sa mu myslieť; aňi ma nehňe (Bobrovec LM) - výraz odmietania; dál ani hnut! (Lukáčovce HLO) - ani krok

hnúť sa dok.
1. csl zmeniť miesto, pohnúť sa z miesta: On sa jej staďe ňehou̯ (Ďubákovo RS); Leží jag hnilé jabuko a nevládze sa hnút (Dol. Súča TRČ); Ja stojim a kukam a ňemožem śe ot strachu hnuc (Kluknava GEL)
2. šar expr. dotknúť sa: Ja śe aňi ňehňem tej hľini (Fintice PRE)

hnúť dk
1. urobiť malý pohyb; malým pohybom zmeniť polohu niečoho, pohnúť: kameňe nehna, z mrtwých wstal (CC 1655); telem swim hni (MBF 1721); z gazikem nebudess moct hnuťi (GV 1755)
F. anj prstem protj němu nehnutj (MP 1718) neurobiť celkom nič
2. zapôsobiť na niekoho, dojať, pohnúť: nad manzelem swym hnuta (S. ĽUPČA 1564); hnuty suce swym swedomjm (CO 17. st); milosrdenstwim hnut gest (Le 1730); hnuti gsu k welikeg pobožnosti (WP 1768); h. sa
1. zmeniť polohu, pohnúť sa na mieste: žiwočichy mohu choditi a gak-tak mista se hnuty (CO 17. st); ruka a gazyk by se nehnuli (PP 1734); sslakem porazenj nemohel se hnutj (CS 18. st)
F. w nassem pocztiwem meste wlas by se gemti nehnul (MOŠOVCE 1567 KL) nič by sa mu nestalo, nik by mu neublížil
2. dať sa do pohybu: synowe izraelsstj se hnuly od more Rudeho (CO 17. st); ztrásla se zem, hnuli se nebesa (WP 1768);
x. pren o zdrawy dusse, krze polepsseny žiwota sotwa se kdo hne (Le 1730) nič neurobí