regrút -a m. hovor. branec al. odvedenec;
regrútsky príd.: r-a zábava
regrút -ta pl. N -ti m.
regrút -a m. ‹n < f› hovor. branec al. odvedenec;
regrútsky príd.: r-a pieseň
odvedenec kto je odvedený za vojaka • hovor. regrút • zastar. odobranec
regrút p. odvedenec
regrút, -a m. hovor. povolanec, branec: Vojenčil som ako regrút. (Jes.) Ako regrút, prv než narukoval, ušiel na Slovensko. (Tomašč.) Zašiel na Marsovo pole, kde sa kedysi ako regrút učil narábať so zbraňou. (Gráf);
regrútsky príd.: r-a zábava; r-e piesne; r-a puška (Gab.)
legrút p. regrút
regrút m. (regrúnt, legrút) csl mladý muž odvedený na vojenskú službu, branec: Regrúťi rukujú prvého októbra (Bodorová MAR); Kod ma odobraľi za vojáka, ako takí regrúd narukovau̯ som do Lučenca (V. Lom MK); Toho nážho Martina odobraľi, už je regrút, buďe misieťi rukovaťi na jesen (Kokava n. Rim. RS); Prvieg richtár odviezel regruntvo na voze až do Žiľini (Čičmany ŽIL); Pred mesácom mali naši regrúnťi muziku (Ludanice TOP); Šag bit regrútem, to je velikí honor! (Skalica); Ta tote regruci iśľi fše do karčmi a tag iśľi na asentirku (Krivany SAB); A už vam pisal ten regrud z vojni? (Letanovce SNV); Ta už v ješeňi regruci še zbiraľi, na valaľe višpivovaľi (Brezina TRB); legrút (Bošáca TRČ) regrútsky príd.: Ked maľi regrúťi narukovat, tag bívaľi regrúcke zábavi (Kordíky BB); Ňeská je regrúncka rozlúčka, to sa buďe ožranou motať po ďeďiňe! (Návojovce TOP); Na regrúckú muziku popribíjali f sále na plafón samé stuški (Červeník HLO); regrúckí širúk (Brodské SKA) regrútisko m. i s. zvel. expr.: regrúťisko (Revúca)
regrút [rek-] m fr voj zverbovaný, nastupujúci vojak, zverbovanec: forsspont gest potrebný, když se commandy wysylagu, neb když se remundských kony, rekrutuw, nebolišto nowozwerbowaných wogákuw prekladánj predstawuge (Kur 1782); Joannes Noval, slobodny massarsky towariss, nesucy za rekruta, neb gest hluchy (PREŠOV 1784); mezi giními pochitaními nowowogákmi, rekrútmi, bil ráz geden hlupáček, ménem Kubo (BU 1795)