Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zlý

I. horší príd.

1. nespĺňajúci mravné normy, neporiadny, nestatočný, nespravodlivý, nečestný; svedčiaci o takej vlastnosti, op. dobrý: z. človek; byť z. k ľuďom; z. skutok, z. úmysel

2. nespĺňajúci odb., prac., spoloč. ap. požiadavky, nesúci, op. dobrý: z. učiteľ, hráč, žiak; nie je najhorší pracovník

3. nespĺňajúci požiadavky akosti, nekvalitný, nehodnotný, op. dobrý: zlá strava, cesta, zlé zuby, z. film, zlé pomery

4. kt. obsahuje chybu, chybný, nepresný, nesprávny, nenáležitý, op. dobrý: z. výsledok, z. prepis

5. kt. nemá v sebe vľúdnosť, nevľúdny, neprívetivý, nemilý, prísny, op. dobrý: zlé zaobchádzanie, byť z. k deťom, mať zlé oči

6. kt. neprejavuje priazeň, nepriaznivý, nepríjemný, neradostný, op. dobrý: mať zlú náladu, vôľu; urobiť z. dojem; zlé počasie, zlé znamenie, z. sen; v najhoršom prípade

7. majúci negatívny dosah, hodnotu ap., op. dobrý: z. kamarát, zlá rada, vojna je zlá

8. nevhodný, neužitočný, nevýhodný, op. dobrý: zlé miesto, z. plat

● (ne)mať niekomu niečo za zlé (ne)zazlievať; chytiť niečo za z. koniec nevhodne pristúpiť k niečomu; zlé jazyky ohovárajúci ľudia; mať zlé svedomie cítiť sa vinný; ísť po zlej ceste konať proti spoloč. normám; → robiť zlú krv; mať zlé srdce byť nemilosrdný, krutý; zlá zelina nevyhynie prefíkaný človek vyviazne z každej situácie; to je z. sen to je až neuveriteľne nepriaznivé

II. zlé s.

1. zlo, op. dobré: rozoznať z. od dobrého; chrániť sa pred zlým; rozísť sa v zlom povadiť sa

2. hovor. zlá bytosť, op. dobré: z. mi prešlo cez cestu

● Pán Boh s nami a z. preč

najhorší -šia -šie príd. 3. st. k → zlý

zlý zlá zlé 2. st. horší príd.

horší -šia -šie príd. 2. st. k ↗ zlý

najhorší -šia -šie príd. 3. st. k ▶ ↗ zlý: n. výsledok, film; dosiahnuť najhoršie umiestnenie v rebríčku; mať n. prospech v triede; ocitnúť sa v najhoršej situácii; najhoršia vlastnosť je lenivosť; bola to najhoršia porážka, prehra ◘ fraz. ani v najhoršom sne v nijakom prípade, za žiadnych okolností, vôbec: taký výsledok by nečakal ani v najhoršom sne; v najhoršom prípade [budeme konať určitým spôsobom] za najnepriaznivejších okolností, ak sa nebude dať robiť nič iné, tak príde rad aj na túto alternatívu

hriešny 1. páchajúci hriechy, plný hriechu (z hľadiska náboženskej morálky) • bezbožný • bohaprázdny • bohapustý: hriešni, bezbožní ľudia; bohaprázdny, bohapustý svet • nemravný • skazený • zlý (bez mravnosti): viesť nemravný, zlý život; byť skazený • nehanebný • naničhodný • nehodný: nehanebný, naničhodný skutok; nehodný človek • zried. hriechuplný (Hviezdoslav) • rúhačský • rúhavý • bohorúhačský • bohorúhavý: rúhačské, rúhavé, bohorúhačské reči

2. p. veľký 1, vysoký 2; trestuhodný 3. p. bezmocný 2

chudobný 1. ktorý nemá majetok; svedčiaci o tom (op. bohatý) • biedny • núdzny: chudobný, biedny, núdzny človek • nemajetný • bezmajetný • nebohatý (op. majetný) • iron. sedmoslivkársky: nemajetná, sedmoslivkárska rodina • bedársky • plebejský • expr. žobrácky: bedársky, plebejský, žobrácky pôvod • domkársky (týkajúci sa chudobných majiteľov dedinských domov v minulosti) • prichudobný (príliš chudobný; dosť chudobný) • expr. zried. živorivý (Tatarka)

2. ktorý trpí všeobecným nedostatkom niečoho (op. bohatý) • neúrodný (ktorý nie je schopný priniesť úrodu; op. úrodný): chudobný, neúrodný kraj • chatrný • chabý: chatrné, chabé bývanie; chatrný, chabý odev • slabý • nedostatočný: slabé, nedostatočné poznatky, vedomosti • biedny • mizerný • zlý • nehodnotný; nekalorický (nevyhovujúci z hľadiska správnej výživy): biedna, mizerná, zlá strava, nehodnotný, nekalorický obed • expr. úbohý • nekvalitný: úbohý, nekvalitný kultúrny program • expr.: psí • psotný • psovský: psie, psotné pomery • prichudobný (príliš chudobný, dosť chudobný)

nechutný 1. (o jedle) ktorý nemá dobrú, príjemnú chuť (op. chutný) • nedobrý: nechutný, nedobrý prívarok • zlý • pejor.: hnusný • odporný (ktorý má veľmi nepríjemnú chuť): jedlo bolo na druhý deň už zlé, hnusné, odporné

2. ktorý vzbudzuje odpor, nevôľu, pohoršenie • nepríjemný • nemilý (op. príjemný, milý): nechutné, nepríjemné, nemilé vystupovanie na verejnosti • trápny • mrzutý (vzbudzujúci rozpaky, nevôľu): musí riešiť túto trápnu, mrzutú aféru • nevkusný • negustiózny (svedčiaci o nedostatku vkusu): negustiózny výzor; nevkusné, negustiózne šaty • nesympatický • antipatický • pejor.: odporný • hnusný • protivný • príšerný: nesympatický, antipatický spoločník; viesť odporné, hnusné, protivné reči; odporný, protivný, príšerný zápach • mrzký • škaredý • ošklivý • pejor. ohavný (vzbudzujúci neľúbosť; op. pekný, príjemný): nechutný, mrzký, škaredý čin; sníval sa mi ošklivý, ohavný sen • neslušný • hrubý (vzbudzujúci nevôľu vulgárnosťou a pod.): rozprávať nechutné, neslušné, hrubé žarty

nekvalitný ktorý nemá vyžadovanú kvalitu (op. kvalitný) • nehodnotný: odovzdať nekvalitné, nehodnotné výrobky • nedobrý • zlý • planý (čo sa týka kvality): odovzdať nekvalitnú, nedobrú, zlú robotu; nedobrá, zlá, planá povrchová úprava • menejcenný • menejhodnotný • neplnohodnotný (bez potrebnej hodnoty, úrovne): menejcenné, menejhodnotné, neplnohodnotné literárne dielo • podradný (s nižšou ako prvotriednou kvalitou): podradný tabak • nepodarený • chybný • hovor. kazový • subšt. aušusový • nespráv. závadný (ktorý je s chybami): nepodarená, chybná látka; kazový, aušusový tovar • bazárový • partiový (menej kvalitný, a preto zlacnený): bazárové, partiové hodiny • pokútny • brakový (ktorý má pochybnú hodnotu al. nezaručenú kvalitu): pokútne, brakové umenie • pejor.: amatérsky • diletantský • babrácky • lajdácky • hovor. pejor. fušerský (obyč. o práci)

nízky 1. ktorý má malú výšku (op. vysoký) • malý: nízky, malý chlap; malý kopec • nevysoký • neveľký • hovor.: ponižší • pomenší (pomerne nízky): človek nevysokého, ponižšieho vzrastu; nevysoký, neveľký porast • krátky (op. dlhý): jazvečík je pes s nízkymi, krátkymi nohami • územčistý (s malou výškou a zavalitý): mať územčistú postavu • krpatý (o živých tvoroch, obyč. expr.): krpatý strom, krpatý pes • nízkokmenný • zákrpkový (o odrodách stromov s nízkym kmeňom): nízkokmenná, zákrpková jabloň • drobný (o zvieratách): nízka, drobná zver • prízemný (o stavbe): prízemný dom (op. poschodový) • expr.: nizučký • nizunký (veľmi nízky): nizučká, nizunká izba • expr. prinízky

2. ktorý má malú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. vysoký) • malý: dostať nízku, malú peňažnú odmenu; pohybovať sa malou rýchlosťou; nízky, malý záujem o divadlo • nepatrný • zanedbateľný • bagateľný • sotva badateľný (veľmi nízky; op. značný, zreteľný): nízka, nepatrná, zanedbateľná pravdepodobnosť výhry; nepatrná, sotva badateľná spotreba energie • slabý • úbohý • nedostatočný • podpriemerný • podnormálny (ktorý nemá potrebnú úroveň, intenzitu a pod.): slabá, podpriemerná úroveň predstavenia; mať o niekom slabú mienku; nedostatočná aktivita ľudí • nevysoký • neveľký (pomerne nízky): mať nevysoké, neveľké nároky • zlý (nevyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. dobrý): nízka, zlá pracovná morálka • primitívny (prvý z hľadiska vývinového obdobia): byť na nízkom, primitívnom stupni vývinu • zvierací (pripomínajúci zviera) • pren. spodný: nízke, zvieracie pudy; nízke, spodné vášne • expr. prízemný: prízemné správanie

3. p. hlboký 4 4. p. zlý 1, nečestný, podlý

odporný 1. ktorý vzbudzuje odpor, nechuť, antipatiu, opovrhnutie • nepríjemný • protivný: odporný, protivný žiak; nepríjemná, protivná chuť • hnusný • ohavný • ohyzdný • zlý (vyvolávajúci hnus al. negatívny postoj): hnusné, zlé počasie (op. príjemné, dobré); vykonať ohavný, ohyzdný, zlý čin (op. dobrý); mať hnusný, ohyzdný výzor (op. príjemný) • nechutný • nemilý • expr.: bridký • bridivý • neskl.: brid • briď: nechutné, bridké jedlo (op. dobré, chutné); nemilý, bridký hmyz; brid ľudia • ošklivý • mrzký • škaredý (op. pekný): vonku je ošklivá, mrzká pľušť; mrzké, škaredé správanie • odpudzujúci • odpudivý • nevábny (nútiaci odísť, odvrhnúť niečo a pod.): byť odpudzujúci, odpudivý svojím vystupovaním; parfum mal odpudzujúcu, odpudivú, nevábnu vôňu; odporný, nevábny zjav (op. príťažlivý) • nesympatický • antipatický (o človeku a jeho prejavoch): tento človek mi je nesympatický, antipatický; nesympatická tvár • neznesiteľný (ktorý sa nedá vydržať): neznesiteľné pomery • slizký: slizká tvár • príkry (svojou ostrosťou vyvolávajúci nechuť, obyč. o jedle): odporná, príkra chuť • expr.: obludný • príšerný • hrozný (vyvolávajúci veľký odpor, znechutenie): obludný, príšerný skutok; to je hrozné klamstvo • zried. sprotivený • pejor. pľuhavý (o človeku): odporný, pľuhavý opilec • kniž. odiózny: odiózne slová • mrzutý • hovor. expr.: sprostý • hlúpy (vyvolávajúci mrzutosť, znechutenie): mrzutá, sprostá, hlúpa situácia

2. p. opačný 2

slabý 1. ktorý má málo fyzickej sily (op. silný): je slabá ako mucha • neodolný • krehký (ktorý nie je dostatočne fyzicky ani psychicky silný; ktorý nedokáže odolávať chorobe, väčšiemu zaťaženiu, zmenám a pod.): neodolný, krehký organizmus • chabý • vetchý: iba duša chodí spávať do jeho chabého, vetchého tela • lek. astenický • malátny • ochabnutý • oslabený • zoslabnutý • zoslabený • oslabnutý • vysilený (telesne): astenický pacient; malátne, ochabnuté, oslabené, zoslabnuté, oslabnuté, vysilené dieťa nevládze chodiť • chatrný • neduživý • podlomený • labilný (slabý v dôsledku chorľavosti): chatrné, neduživé, podlomené, labilné zdravie; neduživý starec • nevládny • bezvládny • nemohúci • umdlený • umdletý (ktorý stratil silu): ležať nevládny, bezvládny, nemohúci v posteli; sedieť umdlený, umdletý • háklivý • chúlostivý • citlivý: je slabý, háklivý, chúlostivý, citlivý na žalúdok • chymražný • expr.: mľandravý • dengľavý • cintľavý: mľandravé svaly; dengľavé, cintľavé dieťa • vybiedený: popoháňal vybiedené kone • expr.: slabučký • slabunký • slabušký • slabulinký • vetchučký (veľmi slabý) • prislabý (príliš slabý)

p. aj chudý

2. ktorý je nevyhovujúci, nedostačujúci z nejakého hľadiska (op. silný, veľký) • nedostatočný • nevyhovujúci • nepostačujúci: predložiť iba slabé, nedostatočné dôkazy; slabé, nevyhovujúce, nepostačujúce zisky • malý • neveľký (op. veľký, bohatý) • chabý: malá, neveľká úroda; chabý rok • nevýdatný • mizerný: nevýdatný, mizerný spánok • nízky • chatrný • biedny • skromný: nízka návštevnosť divadiel; chatrné, biedne príjmy; žiaci s biednymi, veľmi skromnými znalosťami • podpriemerný • podnormálny (slabší ako priemer): podpriemerný študent, výkon • expr. tenký: tenký obed • skúpy • priskúpy (príliš skúpy) • kniž. sporý: skúpe, sporé slnko • bledý • expr.: úbohý • pramizerný • pren. expr. čajový (veľmi slabý): bledá nádej na víťazstvo; to sú úbohé, pramizerné výsledky • riedky: riedka polievka • matný: matné spomienky, matná predstava o budúcnosti • krátky • deravý • sklerotický • zábudlivý (o pamäti) • zlý • prislabý (príliš slabý) • expr.: slabučký • slabušký • slabulinký • slabunký

3. ktorý má malú intenzitu (op. silný): slabý úder • tichý • tlmený • pridusený • šepkavý • šeptavý • ševelivý • tenký • expr. zadrhnutý (o hlase, zvuku): slabé, tiché, tlmené, pridusené stonanie; prevravela slabým, šepkavým, šeptavým, ševelivým, tenkým hlasom • bledý • svetlý (o farbe): bledý, svetlý modrý odtieň • nevýrazný • nejasný • nezreteľný: nevýrazné tóny, nejasné svetlo; slabý, nezreteľný spev • nepatrný • nebadateľný • jemný: pery sa mu roztiahli do nepatrného, nebadateľného, jemného úsmevu • chabý • nepostrehnuteľný • nebadaný: chabé sneženie, nepostrehnuteľný, nebadaný záblesk na oblohe • lek. nitkovitý: slabý, nitkovitý pulz • expr. škamravý • zried. mrkotný (o slabom svetle) • poet. mrivý • prislabý (príliš slabý)

4. ktorý má málo predpokladaných schopností, želaných vlastností (o človeku; op. schopný, dobrý, kvalitný) • chabý: slabý, chabý žiak • neschopný • zlý: neschopný, zlý odborník • netalentovaný • neúspešný • neuznávaný: slabý, netalentovaný, neúspešný herec; neuznávaný umelec • pren. expr. čajový: čajový spevák, • prislabý

5. p. poddajný 2 6. p. útly 1, tenký 1, 3, chudý 7. p. bezmocný 1, 2 8. p. zlý 2

zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý) • planý • nedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutok • nečestný • nestatočný • nespravodlivý • bezcharakterný • necharakterný • kniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmysly • nemorálny • amorálny • nemravný • nehodný: nemorálny chlap • zločinný • zločinecký • zlodušský • pejor.: lotrovský • oplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizácia • zried. zlodušný (Sládkovič) • zlomyseľný • zloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudia • diabolský • démonický • mefistovský • mefistofelovský • expr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné sily • nenávistný: nenávistný pohľad • neľudský • nehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti) • nešľachetný • nepekný • mrzký • odporný • ohavný • obludný • ohyzdný • ošklivý • odsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný čin • macošský: mať k dieťaťu macošský vzťah • čierny: mať čierne svedomie • pejor.: podliacky • pľuhavý • kniž. perfídny: podliacke správanie • podlý • hnusný • hanebný • nehanebný • ničomný • naničhodný • zastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmysly • krivý: nepovedal o ňom krivé slovo • nízky: nízky charakter • expr.: špinavý • mizerný • mizerácky • mrchavý • mrcha (neskl.) • hovor.: neférový • nefér • unfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unfér • skazený • pokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládež • pejor.: spľuhavený • spľundravený • expr. zapľuhavený • hovor. expr.: zopsutý • zlumpáčený • zlumpovaný • subšt.: hovädský • hovadský

2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské al. iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý) • nedobrý • nekvalitný • nesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná strava • neschopný • nehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný film • mrcha (neskl.) • mrchavý • planý • nepodarený • nezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáška • slabý • biedny • chabý • chatrný • mizerný: slabý remeselník; mizerný tovar • expr.: krátky • deravý (o zlej pamäti) • hovor.: mínusový • nulový • nafigu, pís. i na figu • expr.: nanič (neskl.) • nemožný • pejor.: pľuhavý • všivavý • vulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figu • havarijný • kritický • hovor.: katastrofálny • dezolátny • hovor. expr.: hrozný • strašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom stave • expr.: neslávny • neutešený • žalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniec • nevydarený: nevydarený program • skazený • expr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduch • nedokonalý • poškodený • zničený • hovor. expr.: dobabraný • pobabraný • zbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrup • neporiadny • pejor. lajdácky • hovor. pejor.: flákačský • šlendriánsky • fušerský • hovor. expr. babrácky • slang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá oprava • expr.: psí • psovský • niž. hovor.: poondiaty • poondený • vulg.: posratý • posraný • subšt. blbý

p. aj nepríjemný

3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný) • chybný: zlý, chybný výsledok • nesprávny • mylný • pomýlený: nesprávny, pomýlený postup • nezdravý: nezdravé názory • nepresný • pochybený: nepresné, pochybené výpočty • krivý • pokrivený • skreslený • nenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova

4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý) • nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanie • neprívetivý • nemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanie • nepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad

p. aj nevľúdny

5. p. nepriaznivý 6. p. zlovestný 1, 2 7. p. nevhodný

zlý, 2. st. horší príd.

1. (o veciach, javoch i zvieratách) ktorý nemá požadované vlastnosti, nedobrý, nevyhovujúci, neprimeraný, nenáležitý, nesprávny, nedokonalý. z. byť, z. strava, zlá pôd, zlá cesta; zlá výslovnosť, zlá výchova, zlé kamarátstvo; zlá kvalita, zlá práca; zlá úroda slabá; mať zlé zuby pokazené; mať z. zrak, sluch zle vidieť, počuť; mať zlú pamäť ťažko si niečo trvalo zapamätať; mať z. vkus; Na zlom mieste ho (šťastie) hľadáš (Smrč.) nepravom. Pstrúžik v pahrebe, to nie je zlá vec. (Krno) To vám tak ide, ako — so zlým voľom: raz sa zasekne, druhý raz trhne. (Kuk.); fyz. z. vodič tepla, elektriny kladúci veľký odpor

● mať niečo niekomu za zlé zazlievať niekomu niečo; po zlom (urobiť niečo) pozlotky, nasilu; v zlom, po zlom (spomínať niekoho) zle; byť v zlom s niekým hnevať sa s niekým; Nič po zlom, pán žandár, nič po zlom (Jaš.) myslím to úprimne, nevysvetľujte si to zle; hovor. chytiť niečo za zlý koniec pristúpiť k niečomu z nesprávnej, nevýhodnej ap. stránky;

2. (o ľuďoch) ktorý si neplní svoje povinnosti, nesúci, neschopný, nedbanlivý. z. učiteľ, z. žiak, z. hráč, z. majster; zlé dieťa neposlušné;

3. (o ľuďoch) majúci nevyhovujúce morálne, etické vlastnosti, mravne chybný, nečestný, nešľachetný, nespravodlivý, nemravný, neporiadny ap.: z. človek, z. priateľ, dostať sa do zlej spoločnosti; byť z. srdcom, dušou; osoba skúpa a zlá (Urbk.); Či som už tá najhoršia? (Laz.); náb. z. duch diabol, čert, démon; tlá moc, zlé moci (v rozprávkach a v náboženských predstavách) škodlivé nadprirodzené bytosti;

spodst. zlý, -ého m. expr. diabol, čert, zlý duch: Teraz si myslel, že ju všetci zlí sem doniesli. (Jégé); pren. zlé jazyky (hovoria) klebetní, zlomyseľní ľudia

● hovor. mať zlé svedomie cítiť sa vinným;

4. nevyhovujúci požiadavkám spoločenských noriem, najmä z hľadiska morálky, etiky: z. čin, skutok, z. úmysel; dávať z. príklad niekomu; mať zlú povesť, z. chýr; mať zlé náklonnosti; Či jeho lož nie je tisíc ráz horšia a podlejšia ako ich, (Min.)

● dať sa na zlú cestu začať žiť neusporiadaným, nemravným životom; ísť, kráčať, chodiť po zlej ceste konať proti spoločenským normám, nemravne žiť ap.;

5. neprívetivý, nevľúdny, nemilý; prísny, drsný, nepriateľský: byť z. na niekoho, mať z. pohľad, zlé oči, z. výraz; hľadieť zlými očami; mať zlú náladu, zlú vôľu; zasmiať sa zlým smiechom; zlé zaobchádzanie; Marka sa nazlostila, povedala Hane zlé, ostré slovo. (Min.) Nikto mu zlú tvár neukazoval (kal.) nechoval sa k nemu neprívetivo.

● zlá vôľa neochota niečo urobiť; nepovedať niekomu zlého slova o vľúdnom, dobrom správaní sa voči niekomu; mať na niekoho zlé oko (Kuk.) hnevať sa na niekoho; byť s niekým na zlej nohe (Jégé) byť s niekým v nepriateľstve, hnevať sa s niekým;

6. škodlivý, neužitočný; nevhodný. Dať niekomu zlú radu; zlá príležitosť; vojna je zlá; Nestalo sa nič zlého, ani epochálneho. (Kuk.) Plač vyvieral sťa zlá zelina (Urb.) rýchlo, bujne.

● hovor. robiť zlú krv vyvolávať nespokojnosť; Možno som medzi ňu a Klečku zasiala zlé semeno (Bedn.) vzbudila nedôveru. Zlá zelina nevyhynie (prísl.) o zlom al. prefíkanom človeku, ktorý vyviazne z každej nepriaznivej situácie, napr. z choroby ap.; hovor. zlá nemoc, choroba padúcnica;

7. nepriaznivý, nežičlivý, neprajný; nevyhovujúci: zlé počasie, zlá situácia, zlé položenie, z. osud, zlá zpráva, zlá novina, zlé znamenie, zlé následky; urobiť z. dojem na niekoho, mať zlú mienku o niekom; mať z. život ťažký, plný starostí; Ej, svet ti je zlý (Jégé) ľudia sú nežičliví. Do Ameriky pošiel Mišo v zlé časy. (Taj.) Kde sú tí ľudia, ktorí majú ešte nazbyt (obilia), keď je už tretí zlý rok (Jégé) neúrodný; nie je (nebude) to také zlé vyjadrenie útechy nad nejakou nepríjemnou, nepriaznivou skutočnosťou

● stavať niekoho, niečo do zlého svetla hovoriť o niekom, niečom nepriaznivo, zle; opisovať niekoho, niečo v zlom svetle nepriaznivo; vrhať na niekoho, na niečo zlé svetlo dávať nepriaznivé svedectvo o niekom, o niečom;

8. nepríjemný, nemilý; protivný: z. zápach; mať zlú noc, zlý sen; mať zlé skúsenosti s niečím; (Hanku) obchádza zlé tušenie. (Tim.)

● to vezme zlý koniec (Tim.) zle sa to skončí; hovor. zísť zlým koncom zo sveta zomrieť neprirodzenou smrťou

horší p. zlý

zlý príd
1. (o človekovi) nešľachetný, nečestný, nedobrý, skazený; nespravodlivý, neporiadny: wy zly a nesprawedliwy lude Bardiowcy, wi ste nassych bratow daly zwessaty (BARDEJOV 1493); tie listi pri nepokogich skrze zljch lydy w ohni zahinulj (MURÁŇ 1585); nayprwe dussy swu milemv Panu Bohu swemv porucziam, aby diabel, zlj neprytel, kdyz moga dussa s meho tela wide, na ny ziadne moczj nenassel (ŽILINA 1587); improbus: nesslechetny, zly; perversus: zlý, nesslechetny, prewráceny (KS 1763)
L. z. duch čert, diabol: angelus malus: zly duch (VTL 1679); spadla hore bruchom a widel, že sa natrassala, a w tom sudil, že asnad zlj duch mal obczowania s nou (KRUPINA 1741 E)
F. nigdy geden zly czlouek dobreho potupity nemoze (ŽABOKREKY 1567) psí hlas do neba nejde; kdo zlym wždy pres prsty hledj, welicze ten dobrym sskodj (SiN 1678) nepotrestané zlo sa vypomstí; pakli bude zly pastir, y owce k zahube pugdu (CS 18. st) neschopný nebude mať zisk
2. (o veciach) nedobrých vlastností, nečistý, nekvalitný, nevyhovujúci, nedokonalý: nam kazdu hodynu zlye chyry nossye od Turka (H. BEŇADIK 1575); zla gest pastwa owcam, kde bywa pastir sam a psuw ku owcam nenj (BV 1652); o drobjch howadskych: zlu strawu telum dawagj, nesnadne se zažjwagj (MBF 1721);
x. pren tehdy abys se z teg uskosti oslobodil a ten kamen zarmutku a wsseligakich zlych mislenkuw abys ze srdce tweho wissel (GK 1779) ťaživých
L. vziať z-ý koniec zomrieť v hriechoch: pronagat sem, aby cysare zabyl a gemu hrdlo podrezal, gestlj to ucjnjm a dowedem, y ga zly konec wezmem (SLK 1641-57)
3. (o človekovi) kt. si neplní svoje povinnosti, lajdácky, nedbanlivý, neschopný: autor vanus: zly spjsowač; homo frigidus: zly, nepracowity člowek; pessimus poeta: welmy zly poeta (KS 1763)
F. zly strom zlé owotci nese (KB 1757) aký otec, taký syn
4. protiviaci sa, nevyhovujúci spoločenským normám, etike, morálke: poslussny gsem nebyl, k tomu srdcze me gest plne zlych žadostij, hnewu a zawisti (BAg 1585); tak kazdy hressyci czlowek, gsa raneny skrz zlý skutek, nema lekare giného, krom z Bohem, kneze rádneho (CC 1655); libido: zlá žádost, bugnost (KS 1763); neuwod nas w pokussenj, ač w nicemz nezbludime, diábla, swet y naklonenj zlé tela prewyssime (UKK 1768);
F. činiť z-ú povesť komu ohovárať niekoho: nebudess čloweče bližnjho sweho falessne klamatj, gemu zle powesti nečiniti (SP 1696); z. obyčaj zlé spôsoby, návyky: on mne s hrozenjm napominal, abych mug zly obiceg zanechal (AP 1771); viesť z. život žiť nemravne: nic se nechistagu k smrti, nic se nepolepssugu, zly žiwot wedu, hrichy slobodne pachagu (SJ 18. st)
F. zly prjklad dobrým mrawum sskodj (RPM 1795) nemravný život nie je hodný nasledovania
5. drsný, nevľúdny, nebezpečný: gest dnies cziesta welmy zla (SEČOVCE 1455); do yzby pro klobuky wessel, neriekagycz zadneho, any dobreho, any zleho slowa (ŽILINA 1654); nebude tam lew a zlá zwerina sa nenagde tam (KB 1757); cacozelus: nasledownjk zly, zawistnjk hlupy (KS 1763)
6. nevhodný, škodlivý, (o rastlinách) jedovatý: ze se ga y swimy dietkamy chczy od takowich zlich weczy hagity (JELŠAVA 1567); anisum welmy pomaha tem, ktery magy zle žaludky (OR 1672); koprwy stlucy z soly, ukusseny psa wstekleho lecžy, y wredy zle hnyzawe (HL 17. st); w zlem sluchu magi pokrmowe lepky a weliky sslyam, gako y wetrnosti spusobugicy, zwlasste zanechane byti (RT 17. st); caeculus: slepáček, zly zrak magjcy; mentigo: na ustach drobnych howad wyrostlé wredi zlé (KS 1763); na pluce wul aneb krawa zachory, kdis zle zrostlini požere aneb dluho na konskim močom stať musj a tu paru wťahuge (PR 18. st)
L. z-á vlhkosť hlienovitosť, zahlienenosť, hlieny: lekar y sladke lekarstwa z gedom naprawuge, a tak z tela zle wlchkosti skoreg witahuge (GV 1755); bertram witahuge z hlawi zlé wlhkosti (Zel 18. st)
F. kdo komu zlu radu dawa, tomu sa neyhorssj stáwa (MP 1718); stare sito s klina, zly pitel ze mlina minar za njc nemiwa (BV 1652) zo starých, neužitočných vecí niet žiadneho osohu
7. nepriaznivý, nežičlivý, škodlivý: brat w zljch casoch mne obhagowal (ORLOVÉ 1694); amuletum: lekárstwi na krku nosyce a proty zlym prjpadkom; augurium triste: zle znameni (KS 1763)
L. uviesť v z-ú povesť utrhnúť na cti, urobiť zlé meno: vwedly ste w zlu powest wssecku cyrkew tuto, yak oneho, ktery wzal macochu swu za manzelku, obrusil cirkew korynsku (AgS 1708)
F. lepssj gedno dobre slowo nez desat zlich (TRENČÍN 1780)
8. nemilý, necnostný, protivný: musiss se zlich prilezitosti warowati (MS 1758); a bezbozne ziwobiti na zly konec winde (GŠ 1758); infelix fama: zlá powest o nekom; infamia: potupa, zlá powest, zlé meno; indocta consvetudo: zlé zwyklosti (KS 1763); kdyss zagiste wrazedlny Kayn pobozneho Abela wrazedlne zamordowal, a proto w zlém swedomj prjliss swjran byl (ZS 1795); lebo milug, lebo nechaj, zly, newerny suhaju (AD 18. st)
F. yazyk gest y neyhorssy, y neylepssy môže vysloviť dobré i zraňujúce slová; zleho krkawce zle gest y wayce (SiN 1678) od zlého nemožno čakať nič dobré; gak nechcess met titul zlého, drz se žiwota dobreho (GŠ 1758)