Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

Vedeli ste, že...?
Slovníkový portál obsahuje aj minikalkulačku. Skúste napr. 2+2.

rozniesť -nesie -nesú dok.

1. nesením dostať na rozlič. miesta: r. poštu; r. hosťom raňajky

2. rozptýliť do okolia, rozšíriť: r. infekciu; vietor r-l vôňu, peľ

3. hovor. rozkradnúť: zlodeji r-li stavebný materiál

4. expr. rozbiť, rozbúrať, zničiť: r. zlodejský brloh

5. urobiť známym, rozchýriť, rozhlásiť, rozšíriť: r. chýr, zvesť po celej dedine

6. expr. rozšíriť klebety, ohovoriť, poohovárať: ženy o nej r-li, že ...

expr. r. niečo, niekoho na kopytách, v zuboch celkom zničiť;

nedok. roznášať -a

// rozniesť sa

1. rozptýliť sa do okolia, rozšíriť sa: vôňa jedla sa r-la po dome

2. stať sa známym, rozchýriť sa, rozhlásiť sa, rozšíriť sa: novina sa rýchlo r-la po meste; jeho sláva sa r-la po svete;

nedok. roznášať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
roznášať ‑a ‑ajú nedok.; roznášať sa

roznášať sa -ša sa -šajú sa -šal sa -šajúc sa -šajúci sa -šanie sa nedok.


roznášať -ša -šajú -šaj! -šal -šajúc -šajúci -šaný -šanie nedok.

haniť znevažujúco sa o niekom, niečom vyjadrovať, uberať niekomu vážnosť, česť • znevažovať: haniť, znevažovať prácu niekohotupiť urážať: tupila, urážala jej ochotu pomôcťhanobiť zneucťovať (hrubo haniť): hanobiť meno niekoho, zneucťovať presvedčenie niekohozried. paškvilovať (Hurban)utŕhať na cti (niekomu) • kniž. przniťexpr. pľuhaviť: verejne ma pľuhavífraz. hádzať kamením (po niekom) • ohovárať očierňovať osočovaťhovor. expr.: roznášať rozvláčať bridiť hnusiť špiniťhovor. expr. špintať (úmyselne hovoriť nepravdu o niekom): ohovárajú, očierňujú nás, že sme nepomohli; bridí moju robotu; špiní, špince naňho, kde len môžehovor. škandalizovať (verejne haniť): škandalizovať zasadnutie parlamentunár. hudiťexpr.: šprihať brýzgať: šprihá na ich odrodilstvo, haní ich odrodilstvo


klebetiť 1. rozširovať o niekom hanlivé, indiskrétne (často nepravdivé) správy • robiť klebety: chodí po susedkách a klebetí, robí klebetyexpr.: roznášať rozvláčať: roznášali, rozvláčali ju po dedinehovor. pletkárčiť (rozširovať malicherné veci o niekom) • vynášať (klebetiť o domácich veciach) • šepotať šepkať šeptať šuškať (tajne): šepkali, šuškali o ňom všeličofraz. expr. otierať si jazyk (o niekoho) • ohovárať osočovaťexpr. očierňovaťhovor. expr. omaľúvať (rozširovať nepravdivé veci o niekom): ohovárali, osočovali ho pred rodinou

2. veľa rozprávať, často z dlhej chvíle a obyč. o nedôležitých veciach: vedľa v izbe klebetili naše manželkyexpr.: tárať trepať trkotať drkotať krákoriťsubšt. tračľovať: ženy tárali, trkotali celú nocexpr.: rapotať ľapotať lalotať tliapať klekotiť (veľa, rýchlo) • pejor. jazyčiť (veľa, obyč. zle rozprávať o niekom)


nosiť opakovane, často niesť • znášať: nosila, znášala z obchodu veľké nákupyexpr.: vláčiť teperiť terigať redigať redikať trepať (nosiť obyč. niečo ťažké): vláčil, teperil drevo do dvoraexpr.: zvláčať zvlačovať (nosiť na hromadu): zvláčali drevo do kôlneroznášať (nosiť na rozličné miesta): roznášal poštuvynášať (nosiť von al. hore): vynášať zemiaky z pivnice; vynášať vrecia na povalukraj. nanášať

p. aj niesť


ohovárať úmyselne hovoriť nepravdu o niekom, niečom, šíriť klebety o niekom, niečom • osočovať ovrávaťexpr. očierňovať: ohovára ho, osočuje pred celou rodinounactiutŕhať (ubližovať na cti) • hovor. expr.: omaľúvať roznášať rozvláčať: omaľúva nás, kde môže; roznáša, rozvláča o ňom, že pijeexpr.: špiniť špintať šprihať (hanlivo, so zlosťou): špiní, špince, šprihá na všetkých, na poriadnych ľudífraz. expr. otierať si jazyk (o niekoho) • expr.: omieľať prepierať: klebetnice si ustavične oňho otierajú jazyk, omieľajú ho, prepierajú hoexpr. obrábať: ženy zasa kohosi obrábajúnár. obsudzovať klebetiť (o niekom) • kniž. insinuovať (neprávom upodozrievať) • hovor. škandalizovať (verejne ohovárať, vyvolávať škandál)

p. aj haniť


roznášať p. nosiť, porov. rozniesť


šíriť 1. zväčšovať do šírky, zväčšovať priestorový, plošný rozmer • rozširovať: čerstvý vzduch šíri, rozširuje pľúca; voľný strih šiat ju šíri, rozširujerozťahovať rozpínať: kôň rozťahuje, rozpína nozdry

2. robiť všeobecne známym, prijímaným • rozširovať hlásať: šíriť, rozširovať, hlásať pokrokové myšlienky; hlása, šíri o nás bludypropagovať (šíriť poznatky o niečom a odporúčať to) • chýriť rozchyrovať rozhlášať rozhlasovať (do okolia): chýrili, rozchyrovali, rozhlášali, rozhlasovali o ňom, že má zlú minulosťexpr.: roznášať roztrusovať trúsiť roztriasať (zlomyseľné, nepravdivé a pod. reči): roznášať, roztrusovať klebety po celom meste; trúsila, roztriasala o susedoch, o rodine samé výmyslyexpr.: trúbiť roztrubovať vytrubovať: trúbiť, roztrubovať rodinné tajomstvo

3. p. vyžarovať 1


trúsiť 1. úmyselne al. mimovoľne po čiastkach nechávať padať niečo drobné, sypké • roztrusovať: trúsiť, roztrusovať smeti, slamu; trúsi múku po kuchynirozsýpať: dávaj pozor, rozsýpaš uhlie po schodochsypať (nechať padať prúdom): sypať zemiaky, orechy z vrecaroztriasať (trasením): roztriasa perie po celom dvoreroznášať rozvláčať: vietor roznáša, rozvláča trávu po okolí

2. p. špiniť 2 3. p. šíriť 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

roznášať, -a, -ajú nedok.

1. (čo) nosiť, donášať al. odnášať na rozličné miesta: r. poštu, listy po dedine doručovať; roznáša úradné písma (Gab.) doručuje; r. jedlo; r. oblátky (Taj.); Chlapci roznášali štamperlíky na stôl. (Min.) Deti roznášali po celej ulici pohľadnicu (Hor.) ukazovali ju každému.

2. (čo) rozptyľovať po častiach do okolia, rozvláčať; rozširovať do okolia: r. špinu po izbe (napr. na topánkach); r. infekciu; komáre roznášajú bahennú horúčku (Ondr.); vietor roznáša semená, peľ, výtrusy ap.; vietor roznáša vôňu; Vietor hvižďal, akoby roznášal povetrím pieseň. (Gráf)

3. (čo, čo o kom, o čom) robiť známym, šíriť povesť o niekom, o niečom, rozchyrovať: Nech roznášajú slávu našich štátnikov po Sicílii. (Kuk.); po Bystrici roznášať o ňom povesti (Vaj.);

4. expr. (čo, pren. i koho) úmyselne al. zlomyseľne šíriť, trúsiť nepravdu, ohovárky, klebety, ohovárať, osočovať: r. klebety, reči o niekom; Zajtra by vás v dedine roznášali: a pre také nič! (Kuk.);

dok. rozniesť, k 1, 2, 4 i roznosiť

|| roznášať sa

1. šíriť sa do okolia, rozptyľovať sa do šírky: Vôňa roznášala sa od nej po chyži. (Tim.) Vresk sa roznáša ďaleko za osadu. (Fig.)

2. zried. hádzať sa z boka na bok, osievať sa: Sukňa sa jej vyzývavo roznášala. (Ráz.);

dok. k 1 rozniesť sa


rozniesť, -nesie, -nesú, -niesol, -nesený dok.

1. (čo) doniesť, zaniesť al. odniesť na rozličné miesta: Ferko popoludní rozniesol veľa nových párov (topánok). (Letz) Richtár rozkazuje rozniesť po domoch víno (Heč.) doručiť.

2. (čo) rozptýliť po častiach do okolia, rozvláčiť, rozšíriť do okolia: r. infekciu; vietor roznesie peľ; Hmyz napadá ráno chodník a chodci ho roznesú topánkami. (Jaš.) Zaduje vetrík a roznesie ju (trávu). (Kuk.) Lavína brvná z nej (z chaty) rozniesla asi na tridsať krokov po svahu. (Bedn.)

3. (čo) rozobrať, obyč. rozkradnúť: Lanského roku desať vagónov kukurice rozniesli baby v záponách, chlapi vo vačkoch. (Tat.) Marek v obave, aby mu celú výstavu nerozniesli ... (Urb.)

4. expr. (čo, pren. i koho) rozvrátiť, rozváľať, rozbiť, rozbúrať do základov, rozmetať, rozprášiť, zničiť: Však raz tento zlodejský brloh roznesú na márne kúsky. (Jes-á) (Pochábli) išli izbu rozniesť. (Švant.) Toho nášho Napoleona rozniesli sme pri Waterloo (Tat.) úplne sme ho porazili.

expr. r. niečo al. niekoho na kopytách, r. niekoho v zuboch celkom zničiť, rozdrviť; poraziť; premôcť;

5. (čo, pren. i koho) rozchýriť, rozšíriť, rozhlásiť po širšom okolí, urobiť známym; rozšíriť, rozchýriť o niekom klebety, ohovoriť, poohovárať: r. zvesť, chýr po dedine; My sme rozniesli slávu vašu od východu až k západu. (Záb.) Roznesú ťa (ľudské jazyky) tak, že ti aj sladká slina zhorkne v ústach! (Skal.) Baby by reči rozniesli po celej doline. (Jil.);

nedok. k 1, 2, 5 roznášať

|| rozniesť sa

1. rozchýriť sa, rozšíriť sa, rozhlásiť sa po šírom okolí, stať sa známym: chýr sa rozniesol po dedine, zvesť rozniesla sa po celej krajine; Sláva jeho mena sa rozniesla po celom svete. (Hor.); neos. Roznieslo sa, že náhle ochorel. (Taj.)

2. rozptýliť sa, rozšíriť sa do okolia, do šírky (o vôni, o zvukoch ap.): Príjemná vôňa jedál rozniesla sa povetrím. (Tim.) V dedine sa rozniesol nárek. (Hor.) Izbou sa rozniesli akordy. (Hruš.); pren. Chlad sa rozniesol po zemi (Hor.) nastal chlad;

nedok. k 2 roznášať sa


roznosiť, -í, -ia dok.

1. (čo) odnosiť, ponosiť na rozličné miesta, poroznášať: r. poštu doručiť viacerým adresátom; Richtár rozdelil fľašky boženíkom, aby ich roznosili po roliach. (Kuk.) Roznosí nám ich (kufre), do večera ich nepozhľadúvame. (Taj.); pren. Roznosili sme ho (pôst) po Novom meste pražskom (Kuk.) prechodili. Mladé časy, ktoré tu roznosila po kuchyni (Zel.) prežila roznášaním.

celý deň r. na nohách prechodiť;

2. (čo) rozniesť, rozptýliť, rozviať po častiach do okolia: Divé vetry roznosia prach jeho do všetkých uhlov sveta. (Vlč.)

3. (čo) rozobrať, obyč. rozkradnúť: ľudia všetko roznosili;

4. (čo, koho) rozdriapať, roztrhať na kusy a potom rozvláčiť, rozniesť na rozličné miesta: Mŕtvoly draví vtáci roznosili v pazúroch. (Urbk.) Aby ma aspoň vtáky a zvery neroznosili, keď zomriem. (Dobš.)

5. (koho, čo) rozchýriť, rozšíriť rečou, rozhlásiť; ohovoriť: Ako by ju roznosil , keby tak prepadla. (Kuk.) Chcela by som to nejako po svete roznosiť. (Fig.);

nedok. k 1, 2, 3, 5 roznášať

roznášať
1. nedok. strsl, zsl, čiast. vsl nosiť, odnášať na rozličné miesta: Take polazňiki to boľi s prutoh a to roznašaľi po domoch (Osada TRS); Družbovia roznášaľi jedlá na stuou̯ a pri tom vraveľi príslušnie vinše (Prenčov BŠ); To (zabíjačkovú polievku) roznášali ďeťi a dostali tú korunu (V. Maňa VRB); Obar, to bola poľiefka, to roznašaľi susedom (St. Bystrica KNM); Od našíh dvírek som viďela chlapčiska, roznášav počtu (Výčapky NIT); Tedi ešče f sobotu roznášali počtu (Závod MAL); U Meksiku prišou̯ jeden Bratislaučan, pekar, co roznašau̯ chľib Europanom (Lúčky MCH)
2. prudkým nárazom rozhadzovať, rozmetávať do okolia: Okolo náz dopadovale veľké bombe, trhale budove, roznášale vagóne aj ponad nás (Turíčky LUČ)
3. expr. úmyselne al. zlomyseľne rozširovať (nepravdu, reči, klebety ap.), ohovárať, osočovať: Tá stará harfa ľen kľebeti po ďeďiňe roznáša (Ležiachov MAR); To je ťichá osoba, ňeroznášia mandáti o ňikom (Klenovec RS); Vun o mňe roznaśa, že mi podla, že ňidž ňerobim (Bracovce MCH)
F. roznáša po svete, roznáša na jaziku (niekoho) (Rim. Píla RS) - všade, kde môže, ohovára

roznášať, roznášať sa, roznášavať p. rozniesť


rozniesť dk čo
1. nesením dostať na rozličné miesta niečo: jarne obili mnohym vnivoč vyšlo, nebo tabor ležel pri nich za dedinu do piatyho dna, mnohym (poddaným) i stavy na ohne roznesli, kedy jineho dreva nemeli na ohen (V. LOVČA 1682 LP); gaknáhle knižka moga wissla, hnedki s nég wisse sta eksempláruw rozchwátali a po kragňe rozňesli (BA 1789); zustal pokrowecz k tomu, gedna odiecka a wrecz drahne, to wssecko bres nas rosnesly (PUKANEC 18. st); differe, distrahere in partes varias: roznésti (PD 18. st)
2. urobiť známym, rozchýriť, rozhlásiť, rozšíriť niečo: czloweka wzacneho wdeczna powest geho roznese daleko (BV 1652); rozkaz božj hlasem zwučnjm zwestugte, ohlassugte to a rozneste až do končjn zeme (WO 1670); ukrutny smrti ortel po wssech končinach kragin Assffera krale bil skrze behunuw a posluw kralowskych rozhlaseny a rozneseny (MS 1758)
3. rozšíriť klebety, oklebetiť, ohovoriť: bratry a sestry, wyte-ly čo na bratra nebo na sestru nepraweho, nemate to po ulycach, po meste, po wassich kamaradoch neb kamaradkach roznesty (SKá 18. st); (pán švagor) po celom Trnowe posmech roznesly (s. l. 1777); roznášať ndk
1. k 1: czastokrat se stawa, že nektere wecy, yakožto mysy, kanwj, rucžnice a gyne k tem podobne wecy roznassene bywagj (ŠŠ 1610); poslowy, ktery roznassal listy pana byskupowy, d 24 (s. l. 1656); czechowsky mistr gestli bi po dedinach ryad roznassal a meske trchy neozdobowal, pokuty da na mesto f 1 (VELIČNÁ 1714); pomerkowano gest, že nektery w pominulu sobotu od p. richtara trunek bez poradku roznassaly, co k potupe a hanbe služj (PONIKY 1793)
2. čo rozptyľovať do okolia, rozširovať niečo: dúffanj bezbožného gest gako pena lahučka, která od búrki sa rozháňa y gako dým, který od wetra sa roznássa (KB 1757)
3. k 2: rumores spargere: nowiny roznássetti, rozsýwati (WU 1750); dissipare famam: powest roznássati; vulgo: wyhlasugem, rozhlasugem, wyprawugem, roznássám, za obecné kladem (KS 1763); običagne takowy (kresťania), ktery po swete choda, truchlywe nowiny roznassagu (MiK 18. st)
4. i koho k 3: taz owczaczka mne prosila, abjch mlczela pro Boha, nebo mne gyz muz mug ubjl, o ty weczj abjchme toho neroznassely a neklebjtjly (!) (SKALICA 1640); pocestnj žadneho nepomluwa neb neroznassj (KoB 1666); služebnik mug chudobu mu roznassal, z manželku mu se wadil (LIPTOV 1760); diffamo: potupugem, wssaďe roznássám, na dobrég powesti utrhám (KS 1763); pani Borsanka mnia i tak svogich ustach rosnasa po celom svetie (ČADCA 1774); czo u poctiweho cechu oczugess, abiz to sem tam neroznassel (TRENČÍN 1780); roznášavať frekv k 1: in partes varias ferre solere: roznássáwati (PD 18. st); rozniesť sa dk
1. zväčšiť sa čo do počtu, rozmnožiť sa, znásobiť sa: aby teda to zbugnictwo daleg sa nerozneslo, ale takowe zbugnici zlostliwe a bohaprazne lude mohli wikoreneni bit (HRANOVNICA 1782)
2. stať sa známym, rozchýriť sa, rozhlásiť sa, rozšíriť sa: (povesť) dobra w twich konczynach, zla w nohich (!) kraginach roznese se po tobe (BV 1652); po wssem se sweťe rozneslo, lidem werným w pameť wesslo, to tak znameňite heslo (CC 1655); prw než ewangelium o Krystu po wssem swete se rozneslo, wssecko lidske pokolenj bylo hluposti zatemnene (SP 1696); wecz táto po celém meste gse rozniesla (PeP 1771); hrdjnskeho tohoto skutku powest po celem Egypte se roznesla (PT 1796); roznášať sa ndk k 2: afflaverat nescio quid rumores: powěst, pokrik, domněnj se zdwjhlo, wysslo, powstalo, roznassy se (WU 1750); a tak tito powesti o prychocém se roznássagu (PT 1778); calent rumores: mnohy chyr se roznassi o nem (LD 18. st)

roznášať roznášať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu