prekážka ž. strsl, zsl, čiast. vsl
1. niečo, čo fyzicky bráni v pohybe, prístupe a pod., zábrana: Potom zme podminuvaľi prekáški, poňevádž ih bolo treba vihoďi_do vzduchu (Polerieka MAR); Tá skala, šva ftodi pri octrele spadla róno na cestu, je doteráz velká prekáška na né (Lubeník REV); Nárot sa na jarmaku tag vaľil do skľepu, že ňehafovala ňijaká prekáška (Brvnište PB); Sceli mi prez rolu urobi_cestu, spravíl som tam prekášku, vikopál som tam jamu (Zvončín TRN); Rusi bili tromelfajer, celí dekung nám zrovnalo, tí prekáški dróťenné (Kovarce TOP); To trebalo pres fšeľijaki prekaški s kanonami isc (Brezina TRB)
2. okolnosť, ktorá je na ťarchu, obťažuje al. sťažuje niečo: Hrau̯ celkom dobre, aľe prekáška bola, že ňepoznau̯ noti (Kláštor p. Zniev. MAR); Ja som im robila pri tom veľkie prekaški (Závadka n. Hron. BRE); Chceli se zvet, ale jé mad jim f tom velkia prekáški robila (Jelšava REV); Nepodara stron rostié chima na prekášku (Hor. Súča TRČ); Ked nemala majetek, tak tí_mladím robili prekáški (Suchá n. Par. TRN); Ta nas puśce bes prekaški! (Spiš. Tomášovce SNV)