Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dohnať -ženie -ženú dok.

1. prihnať: d. ovce do košiara; vietor d-ie dážď

2. dostihnúť (význ. 1), dobehnúť (význ. 2): d. vlak (autom)

3. nahradiť (niečo zameškané), dohoniť: d. stratu vo výrobe, d. učivo

4. vyrovnať sa v niečom, dostihnúť, dohoniť: spolužiaci ťa už d-ú

5. doviesť, priviesť: d. niekoho do zúfalstva;

nedok. doháňať -a

// dohnať sa expr. prihnať sa, prihrmieť: rýchlik sa d-l; kŕdeľ detí sa d-l do dvora

dohoniť dok. dohnať (význ. 2 – 4): d. autobus, d. priateľa na ulici; d. zameškané hodiny; všetci ťa d-ia v práci;

nedok. doháňať -a

doháňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňal -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie nedok.

doháňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie nedok. 1. (koho, čo) ▶ pohybom dopredu dosahovať cieľ; syn. dostihovať: už ma doháňa; auto doháňa vlak; Skupina uháňa vpred a on sa darmo obzerá dozadu, nik ich nedoháňa. [R. Moric]; Čriedu doháňal voz. [Ľ. Ondrejov]
2. obyč. opak. (čo kam) ▶ hnaním, poháňaním privádzať na určené miesto: každý večer doháňa husi do dvora; d. voly až do druhého chotára
3. (čo) ▶ nahrádzať niečo zameškané: d. učivo; d. stratu vo výrobe; Matka musela robotou doháňať to, čo nevládal otec. [A. Kostolný]; Čo zameškal v mladosti, to zrazu zatúžil doháňať v zrelom veku. [P. Andruška]
4. (koho, čo (v čom)) ▶ dosahovať rovnakú úroveň ako niekto, niečo v určitej oblasti; syn. vyrovnávať sa: spolužiaci ťa už v matematike doháňajú; Už prerástla vlastnú matku a pomaly doháňa otca. [K. Lazarová]
5. (koho k čomu) ▶ spôsobovať (násilím, pod tlakom okolností, mocou a pod.), aby niekto niečo urobil; syn. nútiť: doháňa ho to až k zúfalstvu; bieda ma k tomu doháňa; bohvie, čo ho doháňalo k takým úvahám
▷ dok. ↗ dohnať, k 1, 3, 4 i ↗ dohoniť

dohnať doženie doženú dožeň! dohnal doženúc dohnaný dohnanie dok. 1. (koho, čo) ▶ pohybom dopredu dosiahnuť cieľ; syn. dohoniť, dostihnúť: dohnali ju až za dedinou; Popchol koňa do cvalu, len dohnať a dohnať pochodujúcu batériu. [R. Jašík]
2. (čo kam) ▶ hnaním, poháňaním priviesť na určené miesto; syn. prihnať: d. kravy z paše; vietor dohnal mraky; Prisľúbil dohnať im obrovského býka. [L. Ballek]
3. (čo) ▶ nahradiť niečo zameškané; syn. dohoniť: d. stratený čas; zanedbal niekoľko skúšok a už to nedohnal
4. (koho, čo (v čom)) ▶ dosiahnuť rovnakú úroveň ako niekto, niečo v určitej oblasti; syn. vyrovnať sa: d. bodový náskok mužstva; v angličtine ho ľahko doženiem
5. (koho k čomu/do čoho) ▶ spôsobiť (násilím, pod tlakom okolností, mocou a pod.), aby niekto niečo urobil; syn. donútiť, prinútiť: d. niekoho k samovražde, k nervovému zrúteniu, k slzám; d. niekoho do záhuby; dohnala ma do zúrivosti; Kam až môže slušného človeka dohnať hnev. [A. Bednár]
◘ fraz. dohnať niekoho do hrobu utrápiť; dohnať niečo na ostrie noža/do krajností vyhrotiť situáciu
▷ nedok. ↗ doháňať

dohoniť -ní -nia dohoň! -nil -niac -nený -nenie dok. 1. (koho, čo) ▶ pohybom dosiahnuť vpredu sa pohybujúci cieľ; syn. dohnať, dostihnúť: vlak sa nám nepodarí d.; choďte, dohoním vás; Udržiavala náskok, aby ju nedohonil. [V. Švenková]; Poslovia dohonili sprievod. [Š. Gráf]
2. (čo) ▶ nahradiť niečo zameškané; syn. dohnať: d. učebnú látku; dohoním to v noci; Aby dohonil, čo zameškal, poháňal koňa do rezkejšieho kroku. [J. Domasta]
3. (koho, čo v čom) ▶ dosiahnuť rovnakú úroveň ako niekto, niečo v určitej oblasti; syn. vyrovnať sa: všetci ťa dohonia v práci; V ťažbe zlata sme dohonili Kremnicu. [A. Hykisch]
◘ fraz. ani štyri páry koní ho nedohonia al. ani čert ho nedohoní ide veľmi rýchlo, veľmi sa ponáhľa
▷ nedok. ↗ doháňať

hádať sa hnevlivo si vymieňať názory s nekritickým presadzovaním svojej mienky • dohadovať sa • škriepiť sa • prieť sa: susedia sa jednostaj hádajú, škriepia; chlapci sa hádajú, dohadujú, prú, ktorý z nich je šikovnejší • zastaráv. potýkať sa: s každým sa hneď potýkal • vadiť sa (ostro, prudko): vadia sa ako na trhu • expr.: hrýzť sa • žrať sa: hryzú sa, žerú sa pre majetok • nár. chlpiť sa: chlpili sa o dom • hašteriť sa • expr.: naťahovať sa • ťahať sa • pejor. handrkovať sa (hádať sa pre malichernosti, bezvýznamné veci): hašteriť sa, naťahovať sa pre každú maličkosť • kniž. zastar. rôzniť sa: rôzniť sa medzi sebou (Záborský) • fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým): nebudem sa už s ňou preto ťahať za prsty • pren. expr. kosiť sa • expr. harkať sa (dobromyseľne): deti sa pri obede harkali • mať spor • sporiť sa • kniž. sváriť sa (zároveň si niečo vymáhať): majú spor, svária sa o peniaze • priečiť sa • fraz. vymieňať si názory • polemizovať (ostro stavať proti sebe opačné názory) • subšt. cvancigovať sa (klásť odpor): Nepriečte sa už s nami! • nár. prejedať sa (Timrava) • nár. doprávať sa (Kukučín) • nár.: dožúvať sa • doháňať sa • dokarovať sa

náhliť (sa) 1. konať rýchlo • ponáhľať sa: náhlil sa s robotou; náhlil, ponáhľal sa s odpoveďou • expr.: súriť • hnať sa • naháňať sa: muž súri so ženbou, ženie sa do ženenia • doháňať (pri zameškaní prác): doháňali učivo • hovor. šturmovať • expr.: pretrhávať sa • pretŕhať sa • hovor. expr. štvať sa (pri dokončovaní prác): šturmovali na stavbe; štval sa s dokončením diplomovej práce

2. náhlivo ísť • ponáhľať sa: náhlil (sa) do školy; ponáhľal sa na pomoc priateľovi • expr.: šutrovať (sa) • futašovať: rýchlo šutroval, futašoval domov • bežať • utekať (náhliť sa behom): bežal do práce • expr.: letieť • uháňať • hnať sa • trieliť • upaľovať • páliť • hovor. expr. fárať: hnal sa, trielil, fáral na schôdzku

3. vyžadovať súrne vybavenie (o veciach) • súriť • byť súrny: táto vec náhli, súri, je súrna • ponáhľať (sa): máš čas, to (sa) neponáhľa

doháňať, -a, -ajú nedok.

1. (koho, čo) dostihovať, dobehovať: Jozef Koreň doháňa na ulici mladého Chabana. (Fr. Kráľ) Čriedu doháňal voz. (Ondr.)

2. (čo) nahrádzať niečo zameškané, usilovať sa dohoniť, dohnať, vyrovnávať niečí náskok v niečom: d. oneskorenie; Deti rýchle doháňajú, čo pre neprítomnosť v škole zameškali. (Heč.)

3. obyč. opak. (čo, zried. i koho) hnať (častejšie) na určité miesto: d. statok k studni; Z druhých stolíc doháňa si voly. (Tim.)

4. (koho k čomu) donucovať, nútiť: bieda ma k tomu doháňa;

dok. k 1, 2 dohoniť, k 3, 4 dohnať

doháňať sa, -a, -ajú nedok. nár. (s kým, o čom i bezpredm.) škriepiť sa, dohadovať sa, vadiť sa: Inšie ani neviete, len o mne sa doháňať. (Tim.)

dohnať, -ženie, -ženú dok.

1. (koho, čo) prihnať na určité miesto: d. kravy z paše; vietor dohnal búrku;

2. (koho k čomu) prinútiť, donútiť: d. niekoho k samovražde; bieda ho k tomu dohnala;

3. (čo) dohoniť, vynahradiť niečo zameškané: d. stratený čas;

nedok. doháňať

|| dohnať sa expr. rýchle prísť, pribehnúť; prihnať sa: dohnal sa rýchlik, víchor, príval

dohoniť, -í, -ia dok.

1. (koho, čo) dostihnúť v behu, pohybe, dobehnúť

● hovor. na štyroch koňoch by ho nedohonil, ani čert ho nedohoní veľmi sa ponáhľa, beží;

2. (čo) nahradiť niečo zameškané: d. zameškané hodiny (v práci);

3. (koho) dostihnúť v niečom, vyrovnať sa niekomu v niečom: Cítil, že takýchto (ľudí) v mnohom nikdy nedohonia a ani nemôžu dohoniť. (Jégé);

nedok. doháňať

doháňať sa¹ nedok. vsl dobehovať sa, dostihovať sa: Ta śe na bicigľah dohaňaľi za drahu (Dl. Lúka BAR)

doháňať sa² nedok. strsl, zsl škriepiť sa, vadiť sa: Doháňaľi sa z mužom (Mošovce MAR); Od rana do večera bi sa so mnou ľen doháňalo, taká papuľa! (Dol. Kubín); Ždicki sa s ňú o volačo doháňa (Bánovce n. Bebr.); Ket prišlo nedorozumenié, hnet sa dohánali a ani jeden nescev ustúpit (Šípkové PIE)

doháňať sa¹ nedok. vsl dobehovať sa, dostihovať sa: Ta śe na bicigľah dohaňaľi za drahu (Dl. Lúka BAR)

doháňať sa² nedok. strsl, zsl škriepiť sa, vadiť sa: Doháňaľi sa z mužom (Mošovce MAR); Od rana do večera bi sa so mnou ľen doháňalo, taká papuľa! (Dol. Kubín); Ždicki sa s ňú o volačo doháňa (Bánovce n. Bebr.); Ket prišlo nedorozumenié, hnet sa dohánali a ani jeden nescev ustúpit (Šípkové PIE)

doháňať¹ nedok.
1. strsl, zsl dobehovať, dostihovať niekoho: Uš keď ho doháňau̯ (medveď), skočeu̯ mu na zadok (Kľak NB); Uš son ho doháňal, ale chicic son ho preccaj len ňemóhel (Bošáca TRČ)
2. csl nahrádzať niečo zameškané, vyrovnávať náskok v niečom: Zameškal som, misím velé doháneč (Kameňany REV); Máte čo dohánat (Lukáčovce HLO); Zameškanu robotu treba dohaňac (Studenec LVO)
3. vsl naháňať, preháňať: Pes kuri po dvore dohaňa (Studenec LVO); Ce budze śvekra z metlu dohaňala (Krivany SAB)
4. robiť niečo úplne, do konca
L. dohaňaťi brazde (Dačov Lom KRU) - doorávať do konca role

doháňať² nedok. turč, vsl nadávať, vyčitovať, haniť: Doháňau̯ mi (Blatnica MAR); Dohaňala mi do podlich (Dl. Lúka BAR); Ja nedohaňam ňikomu, ľem hutoru (Sobrance)
F. chto veľo dohaňa, ta chce kupic (Humenné) - hanením zakrýva záujem o niečo; chlop chlopoj dohaňa, a sam ňedovaria (Humenné) - iného kritizuje a sám nie je lepší

doháňať¹ nedok.
1. strsl, zsl dobehovať, dostihovať niekoho: Uš keď ho doháňau̯ (medveď), skočeu̯ mu na zadok (Kľak NB); Uš son ho doháňal, ale chicic son ho preccaj len ňemóhel (Bošáca TRČ)
2. csl nahrádzať niečo zameškané, vyrovnávať náskok v niečom: Zameškal som, misím velé doháneč (Kameňany REV); Máte čo dohánat (Lukáčovce HLO); Zameškanu robotu treba dohaňac (Studenec LVO)
3. vsl naháňať, preháňať: Pes kuri po dvore dohaňa (Studenec LVO); Ce budze śvekra z metlu dohaňala (Krivany SAB)
4. robiť niečo úplne, do konca
L. dohaňaťi brazde (Dačov Lom KRU) - doorávať do konca role

doháňať² nedok. turč, vsl nadávať, vyčitovať, haniť: Doháňau̯ mi (Blatnica MAR); Dohaňala mi do podlich (Dl. Lúka BAR); Ja nedohaňam ňikomu, ľem hutoru (Sobrance)
F. chto veľo dohaňa, ta chce kupic (Humenné) - hanením zakrýva záujem o niečo; chlop chlopoj dohaňa, a sam ňedovaria (Humenné) - iného kritizuje a sám nie je lepší

doháňať sa ndk
1. dotýkať sa koncami, susediť: zem, ktera se dohana k Juhas Mathej zemy (S. BREZOVO 1768)
2. hádať sa, prieť sa, škriepiť sa: kedy sa uradničzka o ten pas (zeme) z Lukačzikom dohanyala (JASENICA 1704); apa, pogtie wi len preč, nedohanagtie sa s nimi (S. PRAVNO 1774)

doháňať¹ p. dohoniť

doháňať² p. dohnať

dohnať dk
1. prihnať (na isté miesto): byl dohnal netzo dobytku (VRŠATEC 1599 E); owcze sme dohnali do Wiszochan (CHOCHOLNÁ 1612); pani instansku a geg sina až do pitwora dohnali (PRÍBOVCE 1764); loď wetrowe k prjstawu dohnali (PT 1796)
2. prinútiť, donútiť: gak ho doženess do hňewu, wiceg ti odplaťí (GV 1755); láska práwdi mňa dohnala, abych toto pisal (BlR 18. st)
L. pakli by se hnali przed prawo, tedy musy gich swiedomiem dohnati (ŽK 1473) usvedčiť ich svedkami
3. vyrovnať zaostávanie niečoho, oneskorovanie sa v niečom: kdiž (dieťa) gednu lekcý zamesska, to nedožene (BZ 1749); doháňať ndk
1. k 1: dobytek zháňam, dohanam (KS 1763);
x. pren manzel mosy wižiweňí doháňať do domu (GV 1755) zaobstarávať
2. k 2: Gežissy, dohaneg mne, abich se k nebeskim radostem priprawil (Le 1730); poddanich dohaniagu, aby sa rozkas wiplnil (WS 18. st)
3. k 3: djte, což zamesskalo, aby doma dohanelo (BZ 1749)
4. komu robiť výčitky, dohovárať: w pondzelek Galowemu sinowi sem dohanal, že prečo truc robja panstwu ((MARKUŠOVCE) 1763)
5. urážať, haniť: (Ježiš) neodpjral od lidu táhnuti sa, doháňati sa, biti sa (BlR 18. st) byť hanený, urážaný

dohoniť dk
1. dobehnúť, dostihnúť (behom al. zrýchlenou chôdzou): sluzebnyk dohonywsse (pána) (s. l. 1580 E); sswager, ygduce domu, gich dohonil w poli (NIŽNÁ 1635); pri pssenicy ho dohonil (TURIEC 1729)
2. dostihnúť v niečom, vyrovnať sa niekomu v niečom: dohoniti ňekoho w falessnosti (KS 1763); zbíránj wína dohoní segba (BN 1790)
3. dosiahnuť, získať: cuo dohonia, nech sebe imputugu (H. JASENO 17. st); cíl svúg dohoňiť v stave jest (BR 1785); doháňať, dohoňovať ndk k 1: assequor: dohánjm, dosahugi, dohonugi (WU 1750); consector: dostjhugem, doháňam, gidem za ňekym (KS 1763);
x. pren (valach) ledwi čeka do wečera, když ho hlad doháňa (GV 1755) pobáda