Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

tušiť nedok. mať tušenie; pociťovať: t. nebezpečenstvo; t-l, že čosi nie je v poriadku; net-l, čo ho čaká;

opak. tušievať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
tušiť ‑í ‑ia nedok.

tušiť tuší tušia tuš! tušil tušiac tušiaci tušený tušenie nedok.

cítiť 1. vnímať zmyslami, prežívať cit • pociťovať: cítil, pociťoval v hlave bolesť; pociťuje veľký žiaľ

2. mať pocit, že sa niečo stane • tušiť predvídať predpokladať: cítil, tušil, predvídal, že sa vec neskončí dobreexpr. šípiť: šípil nešťastieexpr.: ňuchať vetriť: ňuchal, vetril zradupoľov. istiť (o zveri, o psoch): vetril, istil nebezpečenstvozastar.: predvidieť predcítiť: predcítiť niečo zléčakať očakávať (mať pocit, že sa niečo stane): v podvedomí čaká, očakáva zradu

3. p. spolucítiť 4. p. zmýšľať 1 5. p. páchnuť


domnievať sa mať istú predstavu o niečom • nazdávať sa nazdať sa: domnievam sa, nazdávam sa, že prídumať domnienku byť v domnienke žiť v domnienke mať dojem: žil v domnienke, mal dojem, že má dobrého priateľa, ale sklamal samyslieť myslieť si (po rozumovej úvahe): myslela (si), že už je neskoro na návštevukniž. mieniť: mienil, že príde včasusudzovať uzatvárať uzavieraťkniž. konkludovať (robiť závery): z toho možno uzatvárať, že životná úroveň stúplakniž. súdiť: súdil, že stavba stojí na zlých základochpočítať rátať: počítal s tým, že mu pomôžupredpokladať tušiť domýšľať si domýšľať sa (predpokladať výsledok): predpokladal, domýšľal si, že zvíťazíexpr.: hútať si šípiťkraj. mívať si (Kukučín)nár. predkladať si (Kukučín)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


hádať 1. intuitívne zisťovať, myslieť si niečo bez overenia so skutočnosťou • dohadovať sa domýšľať sa: iba hádal, dohadoval sa, čo sa robí domaodhadovať: odhadovali mu 50 rokovtušiť: mohol iba tušiť, ktorý z chlapcov bude prvýtipovať (hádať športový výsledok, výsledok v stávke a pod.): tipovať víťaza pretekov

2. p. veštiť 1


nazdávať sa očakávať, že sa niečo stane • nazdať sa domnievať sa mať domnienku byť v domnienke: nazdával sa, nazdal sa, že naňho zabudli; nie je taký, ako sa všetci nazdávajú, domnievajúpočítať rátať: počítal, rátal, že dedičom bude sámmyslieť (si) predpokladať usudzovať predvídaťkniž. mieniť (zároveň o tom uvažovať): myslel si, usudzoval, že zvíťaziatušiť domýšľať si domýšľať saexpr.: hútať si šípiť (predpokladať výsledok): tušil, domýšľal si, že to nezvládne; šípil, že sa čosi stane


predvídať mať predstavu o budúcnosti, o tom, čo sa stane: predvídať dobrý koniec akcietušiť cítiť (na základe predtuchy, pocitov): tuší, cíti, že dom bude prázdnyzastar.: predvidieť predcítiťexpr.: šípiť vetriť ňuchať: šípil, vetril v mužovi nepriateľaprognózovať (vedecky predvídať): prognózovanie hospodárskeho vývinupredpokladať čakať očakávať (myslieť si, že sa niečo konkrétne stane): mohol predpokladať, čakať, že sa veci vyvinú taktoanticipovať: vedec anticipuje vývin


tušiť mať predstavu o niečom na základe pocitov, predtuchy a pod., a nie na základe nezvratných faktov a racionálneho uvažovania • predvídať cítiť: tušili, predvídali, cítili blízke nebezpečenstvozastar.: predvidieť predcítiťexpr.: šípiť vetriť ňuchať: šípil, vetril, že niečo nie je v poriadku; ňuchal, že sa situácia obrátizastar. trúfať: trúfal, že za tým čosi nesedíhádať dohadovať sa domýšľať sa (intuitívne zisťovať): mohol iba hádať, dohadovať sa, ako sa to skončí; domýšľal sa, že všetko je ináčpredpokladať čakať očakávať (domnievať sa, že sa niečo stane): dalo sa predpokladať, čakať, že nebude dlho žiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

tušiť, -í, -ia nedok.

1. (čo, zried. i o čom; so spoj. že al. so vzťaž. vetou) mať nejasný, neurčitý pocit, predstavu, zdanie, že niečo je al. sa stane, mať predtuchu, cítiť, predvídať: tuším dačo nepríjemného (Kal.); Bo tušil nebezpečenstvo hádam aj života. (Kal.) Oni [deti] ešte ani netušia o láske. (Jes.) A ja som tušila, že sa tam čosi stane. (Urb.); netušiac nič tak strašného (Taj.); Ani netuší, ako jej je syn povďačný. (Kuk.) Iba mať tuší, prečo plače dieťa. (Kuk.) Žena netuší, aké starosti doľahli naň. (Kuk.) Tu ešte nelušia, kto som. (Kuk.) Ani by ste netušili, čo vie. (Gab.) Tušil, kde komisár mieri. (Tat.) Tušia, tu to pôjde do ostra. (Ráz.)

2. (koho, čo i so spoj. že) predpokladať, čakať, očakávať; domnievať sa o niečom: Obzerajúc sa k dverám, za ktorými tušil svoju Evu. (Podj.) Pošiel rýchlym krokom smerom k stromu, za ktorým tušil Svätopluka. (Jégé) Dalo sa tušiť, že za lesom je lúka. (Chrob.) Ľudia ťa [more] vždy len tušili a obdivovali v predstavách. (Pláv.) Vedec, ktorý tuší, musí mlčať. (Karv.);

opak. tušievať, -a, -ajú;

dok. vytušiť

tušiť ndk komu dávať niekomu nádej: zadnj gemu netussy, ze by mel zustatj pry zywotye (STRÁŽNICA 1529); Ryple z Lopusnej, pana Sunegoweho poddaneho, streczensczy vbyly tak, ze mu zadny netussyl (s. l. 1584)

tušiť tušiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

ako sme tuším comme nous croyons déjà
nemohol tušiť, že sme ne pouvait soupçonner que nous

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu