Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prospech -u m.

1. úžitok, zisk, osoh: osobný, verejný p.

2. výsledok práce žiaka v škole: mať dobrý, zlý p.

□ byť, slúžiť na p. prospievať (význ. 1);

v prospech predl. s G vyj. cieľový vzťah: zahraničná služba v p. štátu;

prospechový príd.: p-é štipendium za dobrý prospech

prospech -chu m.

blaho 1. čo je prospešné, užitočné ľuďom • prospech • dobro (op. zlo): podvody neprinášajú blaho, prospech, dobro • zdar • osoh • úžitok • dobrodenie: urobila to na osoh, úžitok spoločnosti • expr. choseň

2. p. pôžitok, šťastie 1

dobro čo je v súlade s ľudskosťou, čo spĺňa mravné normy (op. zlo) • dobré: preukazovať ľuďom dobro, dobré • prospech: všeobecný prospech • blaho: verejné blaho • dobrodenie (prejav dobra): poďakovať sa za dobrodenie • požehnanie: práca je preňho požehnaním • láskavosť (prospešný čin): ďakujem za láskavosť

prospech p. úžitok 1, zisk 1, dobro, blaho 1

úžitok 1. výsledok práce, úsilia, ktorý možno využiť pre svoju potrebu • osoh: mať z niečoho úžitok, hmotný osoh; byť na úžitok, na osoh • prospech: verejný prospech • zisk: to neprináša nijaký zisk • záujem: brániť svoje záujmy • hovor. chosen • choseň: z mojej námahy mal chosen iný

2. p. blaho 1

zisk 1. čo bolo nadobudnuté, získané: to neprináša nijaký zisk • úžitok: škody je viac ako úžitku • osoh: materiálny osoh • prospech: mať osobný prospech z niečoho

2. kladný výsledok podnikania, obchodu a pod.: predávať so ziskom • výťažok: výťažok hospodárenia • výnos: vysoké hektárové výnosy • príjem: štátne príjmy • tržba (zisk z predaja): denná tržba • dôchodok (pravidelný zisk): dôchodok vlastníka pôdy • kniž. al. hovor. profit: má z toho veľký profit

prospech, -u m.

1. zisk, osoh, úžitok hmotný al. mravný: majetkový, hospodársky p., osobný p. z niečoho; niečo je, slúži na p. niekomu osoží; robiť, urobiť niečo v p. niekoho; dbať len na svoj p.; majetok prepadá v p. štátu; práca v p. celku; zmeniť sa na svoj p., k svojmu p-u polepšiť sa; účt. pripísať v p. účtu;

2. škol. výsledok žiakovej práce v škole: mať výborný, dobrý, slabý, nedostatočný p.;

3. zastar. úspech: Celý deň sa bojovalo bez prospechu. (Kal.) Matiaš po dedinách s prospechom za Adama kortešuje (Kal.) úspešne.

prospech m
1. úžitok, zisk, osoh: když moc gegj (bylina) skussenim y gegj prospech zeznala Diana, swe gmeno gi dala (HL 17. st); progressus: prospech (KS 1763); (René) ňéjem doma z novinek chce slišaťi, čo bi jemu budúcňe k prospechu a úžitku bilo, než aj viďeťi mnoho (BR 1785); Cirill a Methodius znamenitý prospech učinili swím neustalím wíri wihlassuwáním (BPr 1787)
2. úspech, zdar: od Pana Boha zdrawi, prospiech wsseho, dobreho žiadame na čzasy dluhe (DEVIČANY 1584); nad sstestijm a prospechem ginich oprawdiwe nech se raduge (SK 1697); režowa huba dáwa sa daychawičnim z welykym prospechem (MT 17. st); gak twoge trestáňí nemá mať prospechu, radneg nechag (GV 1755); kdo bj se modlil za prospech zlodegstwa, neb smilstwa, neb lakomstwj, ten se zle modly (CS 18. st); prospešný príd užitočný, osožný: klokočzka gest wssemu dobytku prospiessna (KORYČANY 1560); tato nasse práce k wyvčowánj mládeže křestianské prospěssná bude (BK 1612); plewy pssenične u wode warene a prikladane gsau prospessne k prutržum (LR1 17. st); k zachováňí, rozšíreňí a vikrásňení jazika prospešňejšího prostredku ňeni nad pero (BR 1785); -e prísl: slowo me propessne to wykona, k čemuž ge posylam (SP 1696); cardus benedictus woda prospessne služi proty klani bočnimu (RN 17.-18. st); gazjkj aposstolske meli bitj gako ohniwe, kterežto meli slowo boske prospessne kazatj (CS 18. st)