Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prosiť nedok.

1. i prosiť si úctivo, zdvorilo žiadať: p. priateľa o prepáčenie, o pomoc; p-me návštevníkov, aby nefajčili; p-ím si pohár vody; smiem p.? vyzvanie do tanca; p. za syna prihovárať sa zaňho

2. (o zvieratách) vzpriamením vyjadrovať prosbu: náš pes vie p.

// prosiť sa dožadovať sa prosbou, nástojčivo žiadať: jej sa nikdy nebudem p.

prosiť sa -sí sa -sia sa pros sa! -sil sa -siac sa -siaci sa -senie sa nedok.

prosiť -sí -sia pros! -sil -siac -siaci -sený -senie nedok.

prosiť sa, proskať (sa) p. prosiť

prosiť zdvorilo, úctivo predkladať niekomu nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • zastaráv. pýtať: prosiť, pýtať niekoho o dovolenie, o prepáčenie, o pomoc; prosili ma, pýtali ma, aby som im poradil • prosiť sa • doprosovať sa (nástojčivo prosiť): nebudem sa nikomu prosiť, doprosovať • expr.: žobrať • žobroniť • obyč. pejor.: prosíkať (sa) • proskať (sa) • prosinkať (sa) (úpenlivo, ponížene prosiť): deti žobrali, žobronili od rodičov dovolenie; prosíka, prosinká ho, ale všetko je márne • expr.: zariekať • zariekavať (Hviezdoslav) • expr.: skuhrať (naliehavo, úpenlivo prosiť): skuhre, pokým sa mu prosba nesplní • pýtkať (Rázus) • expr. modlikať (úpenlivo, ponížene prosiť): nebudem predsa modlikať o to, čo mi patrí • expr. zried. žiadostiť (naliehavo prosiť): plače, žiadostí o odpustenie • expr. lúdiť (neodbytne) • expr.: drankať • drančať (nástojčivo prosiť): dranká, drančí ešte o pár korún na zmrzlinu • expr. kolenkovať • fraz.: kľakať si na kolená • kľačať na kolenách (pred niekým) (ponížene prosiť) • zried. kolenačkovať (Beňo) • prihovárať sa • privrávať sa • expr. al. náb. orodovať (prosiť o priazeň, podporu pre niekoho): prihovára sa, privráva sa u zamestnávateľa, aby absolventa prijali; orodovať za syna; kiež môj patrón oroduje za mňa u Boha • vyprosovať (prosením dosahovať): vyprosovať si u Pána Boha zdravie

pýtať 1. obracať sa na niekoho so žiadosťou, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • žiadať: pýtať, žiadať peniaze na dar; odsúdený pýta, žiada milosť; pýtať si, žiadať si od mamy večeru • požadovať • vyžadovať (nástojčivo): robotníci požadujú, vyžadujú vyššie mzdy; požadovať súhlas na niečo • prosiť (zdvorilo, úctivo pýtať): chlapec si prosí od rodičov peniaze na výlet • expr.: žobrať • žobroniť • prosíkať • proskať (úpenlivo pýtať): žobral, žobronil ešte o pár korún • expr. vystíhať (Jesenská) • expr.: skuhrať • drankať • drančať (nástojčivo pýtať): skuhre, dranká od dedka peniaze • mámiť • expr. lúdiť (neodbytne) • vypytovať • vypytúvať (ustavične pýtať)

2. p. prosiť 3. p. žobrať 1

žiadať 1. predkladať nejakú žiadosť (ústne al. písomne, úradne al. súkromne), uplatňovať nárok na niečo • požadovať: žiadame, požadujeme splnenie podmienok; žiadať, požadovať disciplínu v škole • vyžadovať • dožadovať sa • domáhať sa (nástojčivo žiadať): vyžadujú od nás, aby sa škody napravili; domáhajú sa svojho práva • dovolávať sa • volať (naliehavo, úpenlivo žiadať): dovolávať sa pomoci, slobody, volať o pomoc, volať po slobode • robiť si nároky • nárokovať si: robí si nároky na odmenu; nárokuje si výhody • chcieť (vyjadrovať želanie, túžbu, aby sa niečo uskutočnilo): chcem od teba sľub; Možno od nás chcieť toľké odriekanie? • kniž. postulovať (stavať požiadavku): postulujeme uplatnenie nášho stanoviska • expr.: zaprisahať • zaprisahávať (nástojčivo žiadať): Zaprisahám, zaprisahávam ťa, neprezraď ma!

2. predkladať nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • pýtať: žiada, pýta od rodičov podporu; žiadajú, pýtajú ma o pomoc • vypytovať • vypytúvať (ustavične žiadať) • prosiť (úctivo, zdvorilo žiadať): prosiť o prepáčenie, o milosť, o vyhovenie, o strpenie • expr., často pejor.: proskať • prosíkať • prosinkať (ponížene žiadať): nebudem sa vám prosíkať, pros(in)kať • expr. zried. žiadostiť (Figuli) • naliehať • vymáhať (dôrazne žiadať): naliehajú na nás, aby… ; vymáhať si zľavu

3. nevyhnutne potrebovať (obyč. o veci) • žiadať si • vyžadovať (si): vina (si) žiada potrestanie; dom (si) už žiada, vyžaduje opravu • pýtať si • subšt. koledovať (si): priam si koledoval o to nešťastie

prosiť, -í, -ia nedok.

1. (koho o čo, zried. i za čo i čo; so spoj. aby, žeby, keby, s neurč.; čo od koho, zried. u koho) zdvorilo, úctivo žiadať, pýtať: pekne, snažne, úpenlivo, ponížene p.; p. niekoho so slzami v očiach, p. so zopätými rukami, p. o prepáčenie, o milosť, o zmilovanie, o zľutovanie, o zhovenie, o strpenie, o pomoc; p. za odpustenie (Vaj., Jégé, Min.); Na pery sadol jej úsmev rozpačitosti, akoby chcela prosiť o odpustenie. (Tim.) Zaspievajte ešte! — prosí chlapec (Heč.) prosebne vyzýva; Prosila boha o deti (Taj.) modlila sa, aby sa jej narodili deti. Prosili očami aj tvárou, aby mohli ísť s rodákmi. (Ondr.) Nuž tuto nás voľáky vandrovník prosí, žeby sme ho vraj na kus odviezli. (Taj.) Prosil by som, veľmi by som prosil, keby ste ma upozornili, až sa bude chystať také niečo. (Urb.) Prosím pánov zaujať svoje miesta. (Jes.) Prosí od nich radu. (Mráz) Praotec i babka každá prosili ho (dážď) u boha (Lajč.) vyprosovali v modlitbách; arch. p. niekoho preboha (star. pís. pre boha), pre božie milosrdenstvo, pre Kristove rany, pre všetko drahé a sväté, na kolenách úpenlivo, snažne; p. niekoho na slovo, na slovíčko o krátky rozhovor; p. niekoho o ruku pýtať za manželku; veľa ráz si už aj sami smrť prosili (Tim.) žiadali si umrieť; p. niekoho o tanec požiadať o tanec, vyzvať do tanca

● smiem prosiť? zdvorilostná formulka, používaná pri požiadaní o tanec;

2. (za koho) prosením vymáhať u niekoho priazeň pre niekoho, prihovárať sa, orodovať za niekoho: A čo s procesiou prídu za teba prosiť, pôjdeš. (Jégé)

3. hovor. (bezpredm. i koho) informovať sa, opytovať sa: Cigáni dajú prosiť, či môžu prísť hore. (Laz.)

4. (o zvieratách) stavať sa na zadné nohy a predné končatiny pozdvihnúť ako k prosbe: pes panáčkuje a prosí;

5. zried. chodiť po pýtaní, pýtať almužnu, žobrať: Najmladšieho vyhnal hlad do šíreho sveta prosiť, drôtovať. (Heč.)

6. prosiť (si) (čoho, čo, s neurč.) žiadať si, želať si, chcieť (najmä v rodinnom prostredí, v reštaurácii, v obchode ap.): p. si vody, vína, mlieka; p. (si) chleba, p. (si) obed, večeru; Prosíš si ešte? budeš ešte viac jesť (piť)? Prosím si niečo jesť (piť). — Prosím si kilo chleba, prosím si látku na šaty chcem kúpiť; p. si kabát podaj(te) mi kabát

|| prosiť sa (komu, so spoj. aby) nástojčivo žiadať, naliehať, prosiť: Ej čo! Neprosil sa čert babe, ani ja takej -. (Kal.) Prosiť sa nepôjdem — nie, nikdy! (Kuk.) Žobrák prosil sa veľmi, aby mu preboha dali prenocovať. (Dobš.) Bude sa ešte prosiť (Kuk.) okolnosti ho ešte prinútia pokoriť sa.

prosiť dok.
1. strsl, zsl úctivo, zdvorilo niekoho o niečo žiadať: Raz ho kuchár prosil, či bi ňešiel s ňím poľovaď na ďivinu do hori (Medvedzie TRS); Tu boľi voľáki hosťia na motore, tak tech prišľi prosiťi, žebe toho Janka ta zaviezľi (V. Lom MK); Choďiľi chlapi do hori, to ho večer prišľi prosiď, abi im do rána podbiu̯ (obuv), abi im opšiu̯ (Ležiachov MAR); Preto prosím mojíh dobríh roďičóv, čo som váz rozhňevala, otpusťiťe mi! (V. Maňa VRB); Jakokoľvek som ho prosel, odešel (Val. Belá PDZ); Báčenko, prosím vás, dajťe sa vispovedať! (Svätoplukovo NIT); Ból son zas prinúdzení íd velkostatkára prosit (Blatné MOD); Stríčku, prosím vás, pote mi pomocit! (Mokrý Háj SKA)
F. ďe sa ťi ňeprosá, ňech ťa čerťi ňenosá (Dunajov KNM), koho dze ňeprośa, ňaj ho tam čorci ňenośa (Humenné) - o nevítaných hosťoch, netreba sa nikam vnucovať; čo pán prosí, to bid mosí (Bošáca TRČ) - pánova prosba je rozkaz
2. strsl, zsl úpenlivo niekoho o niečo žiadať, modlikať: A f to ráno pribehľi a prišľi tu, no prosiľi, že abi im daľi voľačo (Ležiachov MAR); Aj proseu̯ jedon, plakau̯, u_starší bou̯ ako ja, abi náz ňezasreleli (Kľak NB); Ale jeho žena velice ho prosiu̯a, abi tam nechodziu̯ (Záh. Bystrica BRA)
L. prosiu̯ za almužnu (Jablonové MAL) - žobral
F. pre Boch te prosím (Revúca), na Boha ho prosila (Blatnica MAR), preboha ma prosila (Rim. Píla RS), preboha vás prosím (Turíčky LUČ), pre milosrdenstvo božé ta prosím! (Val. Belá PDZ), preboha vás prosím (Bučany HLO) - zdvorilostné formulky úpenlivej prosby; na kolenách prosiť! (Hliník n. Hron. NB), kolenački prosiť (Bobrovec LM), kolenački ma prosíl (Vištuk MOD), kolenskí prosiv (Hliník n. Hron. NB), kolenski prosél (Újazd TRČ) - naliehavo, úpenlivo prosiť, prosil
3. vyprosovať v modlitbách, žiadať o niečo modlením: Už len Boha prosím za šťastlivú hoďinku smrťi (Svätoplukovo NIT); Gróf nemieu̯ žádníh dzecí a prosiu̯ Boha velice o pu̯ot (Jablonové MAL)
F. netreba o déšč prosit, príďe, čín začnú kosit (Bošáca TRČ) - prší, keď netreba, v nevhodnom čase
4. (v spoj. so slovesom byť v 1. os. jedn. a mn. č. prít. č.) používa sa ako zdvorilá odpoveď na otázku: Chceťe sa kúpať? Buďem prosiť (Mošovce MAR)

prosiť sa nedok. dožadovať sa prosbou, nástojčivo niečo žiadať, doprosovať sa niekomu: Já sa veru ňeiďem prosiť takiemu hrtmanovi! (Dol. Lehota DK); A von sa prosiu̯, modľiu̯ (Lešť MK); Ona se bars prosila, žebi toho jelenšeka len pri živote nahali (Petrovo ROŽ); Darme sä mu prosím, tú sekeru nenasadžeu̯ (Brusník REV); Nebudem sa ňikomu prosit! (Brodské SKA)
F. neprosil se čerd babe, ani ja̋ také žabe (Revúca), ňeprosiu̯ sa čerd babe, aňi ja takej žabe (Podkonice BB) - nebudem sa jej (mu) podkladať, nestojím o jej (jeho) priazeň

prosiť ndk
1. koho, čo o čo, za čo zdvorilo, úctivo žiadať niekoho, niečo: prosili su nas gmenowani, abich mi sviedieli od tiech dwu diedin, naczem by chtieli z obu stran ostati (BYTČA 1484 SČL); Jakuba prosym, aby matku swu chowal, yak na to nalezi (ŽK 1518); przistupyl przed nas Jan Zasskowsky, prosycze a zadagicze od nas lyst swedomny (VELIČNÁ 1544); zato was prosym, žebi ste mi za hlupe nepocžitali, nebo ga giž toliko za swym chodit nemogu (L. JÁN 1564); prosym o tych fl 20. czo sem bol dal geczmene do hage (PRÍBOVCE 1565 KL); pany Janosska kazala k panu Sandorowy zagt a prosit pre dopusstenya (BOBROVNÍK 1699); prihodilo se raz k gednomu nelitostiwemu zemanowj prigitj a za swatu almužnu prositj (KT 1753); (poddaní) ponižene prosyme, kdyby nas panska stolice od konečnej skazy zachraniti račila (SLATINA 1794 LP)
L. p. pre Boha, pre rany Krista, v mene Boha vyj. úpenlivú prosbu: pro Boha prosim, nedaj ma zabitj (ŽILINA 1622); proč že tehdy, pro rany Krista Pana te prosim, proč do gedneg cyrkwe se nezhlobite (TP 1691); infimis precibus petere: we gménu Boha prosyti (KS 1763)
2. čo od koho, u koho prihovárať sa za niekoho: pan nass zadneg wyni giney Janowi nedawal, nez ze za Raphaele prosil (VELIČNÁ 1544); poprosmež matky krále nebeského, at za nás prosý syna laskawého (CC 1655); deprecare pro me: pros za mne (WU 1750)
3. koho za čo pýtať almužnu, žobrať: Petr za almuznu y za pomoc prosyl (B. ŠTIAVNICA 1583); muž chromy, kterého kládli pri dwerách kostelnych, aby prosyl za almúžnú (KB 1756)
4. koho kam zdvorilo pozývať niekoho: (brat) hňeď potom wislal poslow ku Kandidowi, prosíc ho ku koruňe (DS 1795); -ievať [-ív-] frekv k 1: Ragczane nosywali panu Podmaniczkemu kuny a lissky a za to ze pana prosywali, ze gim dopusstel radu s teg Sucheg doliny ((P. BYSTRICA) 1576); gak y prwneyssych pominulych czasow, tess sme prosywaly W. M. skrze hor (BLATNICA 1589); p. sa ndk komu nástojčivo, naliehavo žiadať: muog strycz prosyl se Martinowy, aby mú sekery nebral (RAKOĽUBY 1575); pryssli trya Nemcy na Kutyfakuw dom a prosilj se, aby gich tadnu pustil (KRUPINA 1691); ga sa mu prosit nebudem, geho lasku nepotrebugem (HLOHOVEC 1744) nebudem sa mu vnucovať; -ievať sa frekv: Dowalowcy, chtegice se požit z owcamy w tegto Ubočy, od Hibanow sa prosiewaly (LIPTOV 1693)