Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

podujať sa -jme -jmú dok. rozhodnúť sa niečo (u)robiť, dať sa na niečo, podobrať sa: p. sa na ťažkú úlohu, p-li sa založiť družstvo; p-l sa, že to zariadi;

nedok. podujímať sa -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
podujať sa ‑jme ‑jmú ‑jal dok.

podujať sa -jme sa -jmú sa -jmi sa! -jal sa -jmúc sa -jatie (sa) dok.

dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sa pribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do robotychytiť sa prichytiť sa chopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevoprikročiť pristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniuodhodlať sa podobrať sa podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškamikniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazíhovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krikexpr.: schytiť sa vychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tancaexpr. lapiť sa: načim nám lapiť sa robotyzastaráv. oddať sakniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniuexpr. zahryznúť sahovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítaniafraz. vyhrnúť si rukávykraj. prisošiť sa (Felix)popúšťať sa popriberať sa pozahrýzať sa (postupne)

2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sa zobrať sa vybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotelapustiť sa: sprievod sa pustil ulicamipodať sa: podať sa ďalejvykročiť vydať sa ísť zamieriť: vykročili, zamierili správnym smeromvypraviť sa vystrojiť sa vychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestuexpr.: vychytiť sa schytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa

3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa


chopiť sa 1. vziať do ruky a podržať; využiť vo svoj prospech • chytiť satrocha expr. lapiť sa: chopila sa, chytila sa jeho rúk; lapil sa dreva obidvoma rukami; chopili sa, chytili sa príležitostizmocniť sa: zmocnili sa zbraní; chopili sa, zmocnili sa moci

2. začať nejakú činnosť • chytiť sa pustiť sa dať sa začať: chopil sa roboty, chytil sa, pustil sa, dal sa do roboty; pustil sa, začal čítaťujať sa (moci, vlády, funkcie a pod.): ujali sa, chopili sa vedeniapribrať sa podobrať sa pobrať sa prichytiť sa podujať sa: pribral sa, podobral sa robiť poriadok; podobral sa, podujal sa na ťažkú úlohupriprieť sa (donútiť sa začať niečo robiť): priprel sa do robotyprikročiť pristúpiť (obyč. v úradnom styku): konečne prikročili k vecikniž. jať sa: jal sa hlásať, že…hovor. expr. skočiť (osvojiť si): skočili na náš návrh


odhodlať sa po úvahe prísť k pevnému záveru a začať ho realizovať • rozhodnúť sa: odhodlal sa, rozhodol sa ísť študovaťpredsavziať si zaumieniť si (nadobudnúť pevný úmysel): predsavzal si, zaumienil si, že prestane fajčiťodvážiť sa osmeliť sa (dodať si odvahy, smelosti na vykonanie niečoho): odvážil sa, osmelil sa protestovaťdať sa podujať sa podobrať sa podbrať sa chopiť sa chytiť sazried. ubrať sa (odhodlať sa niečo robiť, urobiť): pod(o)bral sa na operáciu; chopil sa konečne riešiť rodinný problém


podujať sa rozhodnúť sa niečo robiť, urobiť: podujal sa na organizáciu oslavydať sa (na niečo, do niečoho): ochotne sa dal na ťažkú prácupodobrať sa podbrať sa: pod(o)brala sa sprevádzať hostí po mestechytiť sa chopiť sa: chytili, chopili sa riešiť dlhodobý problémodhodlať sa: nakoniec sa odhodlala vziať funkciu predsedníčkyzried. ubrať sa: ubral sa obísť dedinu s listomvziať na seba: vzal sa seba úlohu sprostredkovateľapriprieť sa (s premáhaním vôle): priprie sa sám vec vybaviťexpr.: schytiť sa vychytiť sa: schytila sa, vychytila sa očistiť schodisko


pustiť sa 1. začať niečo robiť, začať nejakú činnosť • dať sa: pustili sa, dali sa s chuťou do kosenia; pustiť sa, dať sa do jedlachytiť sa chopiť sa: bez slova sa chytili, chopili do roboty; nemá sa čoho chytiť, chopiťpribrať sa prichytiť sa: pomaly sa pribrala do pletenia; prichytiť sa do vareniaprikročiť pristúpiť (obyč. v úradnom styku): hneď prikročili, pristúpili k riešeniu naliehavej úlohypodobrať sa podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podobrali, podujali ste sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním vôle): priprieť sa do štúdiakniž. jať sa: jať sa do práceexpr.: vhryznúť sa zahryznúť sa pozahrýzať sa (postupne) • hovor. expr.: vrhnúť sa zažrať sa: s veľkým elánom sa vrhli, zažrali do problému, do čítaniapohrúžiť sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa do čítania, do robotyexpr.: schytiť sa vychytiť sa (zrazu sa pustiť do niečoho): schytila sa, vychytila sa upratovať; schytiť sa na útekhovor. expr. lapiť sa: lapiť sa do robotyfraz. vyhrnúť si rukávy: neotáľali, vyhrnuli si hneď rukávyzastaráv. oddať sa: oddal sa rozjímaťhovor. spustiť (o reči, speve a pod.): spustiť krik, plač

2. začať sa pohybovať istým smerom, začať ísť niekam • dať sa vydať sa: pustili sa, dali sa, vydali sa na cestu domovzamieriť vykročiť pobrať sa: po dlhšom rozmýšľaní zamieril, vykročil, pobral sa dopravapodať sa: podali sa rezko ku kostoluexpr.: schytiť sa vychytiť sa rozbehnúť sa (naraz, prudko): naraz sa schytili, vychytili smerom k divadluhovor. vziať (to): vzal to krížom cez polia

3. (o tuhých látkach) pôsobením tepla sa stať tekutým al. sa rozplynúť v tekutine • rozpustiť sa roztopiť sa: sneh sa cez obed pustil, rozpustil, roztopilstopiť sa: ľad sa v pohári stopilvyškvariť sa rozškvariť sa (pustiť sa škvarením): slanina sa na ohni vyškvarila, rozškvarila


vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať) • zobrať: vziať, zobrať koláč z misyuchopiťkniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za rukuvyňať vybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievkypobrať (postupne vziať viac vecí, osôb al. vziať všetko): pobrať knihy z poličky

2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva • zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred ústodňať odobrať: odňali, odobrali mu majetokzbaviť: zbaviť súpera loptykniž. vyrvať (násilne vziať) • expr.: zhrabať zhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazískonfiškovať zhabať (úradne vziať) • zoštátniť znárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec) • hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu

3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod. • zobrať: za robotu vzal, zobral tisíckudostať získať: dostať, získať finančnú odmenuprijať: prijať dar od niekohoprevziať: prevzala balík od poštárapredchytiť (vziať skôr ako iný) • prebrať odviesť odvábiť odlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievčavybrať: vybrať si dovolenku

4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod. • zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školukniž. pojať: pojali ma do mesta so seboupribrať: pribrať niekoho do partieprijať adoptovať osvojiť prisvojiť si (vziať za vlastné) • odviesť (za vojaka)

5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou • zobrať strhnúť: voda vzala, zobrala, strhla mostschytiťexpr.: skmasnúť zdrapiť drapnúť zdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasyexpr. popadnúť: popadla vedro a bežala prečvytrhnúť vymyknúť vychmatnúť vyšklbnúť vychytiťexpr.: vydrapnúť vydrapiť vykmasnúť vydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušielposchytať poschytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisypostŕhať postrhávať postrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien

6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod. • zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na sebapodujať sa: na službu sa podujal sámujať sa: ujať sa funkcie predseduprevziať prebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu

7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom • zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážnevyložiť si vysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávnepochopiť porozumieť: slová pochopil doslova

8. p. premôcť 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

podujať sa, -jme, -jmú, -jal dok. (na čo, s neurč., zried. i so spoj. že) podobrať sa, odhodlať sa na niečo, dať sa na niečo, do niečoho, pustiť sa do niečoho: Na takú prácu sme sa podujať nemohli. (Tomašč.) Niektorí z partizánov sa podujali zbehnúť do dediny. (Žáry) Hájnik sa podujal, že ho zastrelí. (Tal.);

nedok. podujímať sa, -a, -ajú

|| podujať zastar. (čo) podniknúť, vykonať, urobiť: Mali podujať dlhšiu cestu. (Vaj.) My nepodujali sme nič bez vedomia druhého. (Vans.);

nedok. podujímať

podejmať sa p. podujať sa


podimúť sa p. podujať sa


podujať sa i podujmúť sa dok. (podujáť sa, podejmac śe, podimuc śe) csl rozhodnúť sa niečo urobiť, dať sa, podobrať sa na niečo: Von sa podujau̯, že skalu vo z rukávou viberie a aj ju vibrau̯ (V. Lom MK); Ši bi si sä ti na takua daš ta podujäu̯? (Brusník REV); Jeho bratňak śe podejmal na to, že mu postavi novi budinek (Geraltov SAB); podujáť sa (Hor. Lehota DK); podimuc śe (Dl. Lúka BAR)

podujať [-d(u)j-] dk
1. koho, čo zachvátiť niekoho, niečo: sotwj prissel, gjž obydwau strach podujal; naramna bolest mne nadissla, ktera negprwe mozgi me podugawsse, rozumu mňe pozbawila (PT 1796)
2. čo na seba zaujať niečo, vziať na seba: žena z ďeďini podgala sa ho (sirotu) wichowať (DS 1795); obawal se panowaňj na sobe podujať (PT 1796); podujímať ndk k 2: (syn mrtvého kráľa) brjme kralowanj na sobe podugjma (PT 1796)

Zvukové nahrávky niektorých slov

sa podujali preskúmať okolitý se chargèrent d'explorer

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu