Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

poberať nedok. admin. (pravidelne) dostávať: p. dôchodok, plat


pobrať sa -berie -berú dok.

1. začať kráčať al. cestovať niekam, vybrať sa, vydať sa: p. sa preč, do mesta, k známym

2. dať sa niečo robiť: p-l sa dokončiť prácu

3. hovor. uzavrieť manželstvo, vziať sa: p-li sa z lásky

zjemn. p. sa na večnosť zomrieť;

nedok. k 1, 2 poberať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
poberať ‑á ‑ajú nedok.
poberať sa ‑á ‑ajú nedok.

poberať -rá -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok.


poberať sa -rá sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok.

brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sa zberať sa odchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoroodoberať sa odberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánokísť (preč) • expr.: pakovať sa pratať sa sypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už

p. aj ísť 1

2. začínať nejakú činnosť • dávať sa priberať sa púšťať sa chystať sa pripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestuzberať sahovor.: hotoviť sa hotovať sa vyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vodehovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtujechytať sahovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty

3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvo mať sobáš uzatvárať/uzavierať sobáš sobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martinamať svadbu svadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltárkniž. vstupovať do stavu manželského


brať 1. uchopovať rukami, nástrojom (a istý čas držať) • chytať lapať schytávať: bral, chytal klobúk do rukyexpr.: habať chabrať chmátať chvátať (brať s chvatom, prudko, nasilu a pod.): chabre, chmáce, chváce všetko, čo mu príde pod rukuhovor. expr.: škrabať škriabať driapať (násilím brať): škr(i)abe, driape mu knihu z rukyhovor. brakovať (vo veľkom množstve): brakovali všetko do posledného kusa

2. dávať odniekiaľ preč, zbavovať vlastníctva (op. dávať) • odoberať odberať odnímať: brať, odoberať krv pacientovi, včelám med; odnímať rodičom dieťaodcudzovať kradnúť (protiprávne brať): kradnúť z cudzieho

p. aj habať

3. nadobúdať ako vlastníctvo • prijímať dostávať poberať: bral, dostával, poberal vysoký plat; berie, prijíma úplatkyhovor. fasovať: včera sme fasovali prémie

4. prichádzať na zmysel niečoho • chápať rozumieť: nevie, ako má brať, chápať zlomyseľnú narážkuvysvetľovať si vykladať si: vykladať si niečo doslova; vysvetľuje si to v nesprávnom zmyslekniž. ponímať

5. p. dvoriť 6. p. fotografovať


čerpať 1. brať čerpadlom • pumpovať: čerpali, pumpovali vodu zo zatopenej pivnicenaberať: naberal naftu do motoraodčerpávať (čerpaním odoberať): odčerpávať plynprečerpávať (čerpaním premiestňovať)

2. nadobúdať niečo odniekiaľ • získavať ťažiť brať: rastliny čerpajú, berú vlahu z pôdy; námety získava, čerpá zo života; ťažiť výhodu zo situáciedostávať poberať: poberá, dostáva od spolku podporu


chystať sa robiť prípravu na uskutočnenie niečoho • pripravovať sa strojiť sa: chystá sa, pripravuje sa, strojí sa na svadbuvystrájať sahovor.: hotoviť sa hotovať sa: vystrája sa, hotoví sa na cestuhovor. zastaráv. richtovať sasubšt. štelovať sa; priberať sabrať sazberať sadávať sa (začínať niečo robiť): priberá sa, zberá sa do upratovania; ženy sa veselo dávajú do robotyzastrájať sa (vystatovačne prejavovať svoj úmysel niečo urobiť): zastrája sa prestať fajčiťmať sa: mali sa už na odchodpoberať sa vyberať sa vydávať sa (chystať sa na cestu)


ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlakkráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turistizried. zakračovať (Jégé, F. Hečko)uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedinevykračovaťexpr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračujezaberať (rezko): zaberá dolu vŕškomzried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopcastúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnouhýbať sa: Čo sa nehýbete?vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicouhovor. šliapaťhovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za namiexpr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za namiexpr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovaťhovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo prečsmerovať mať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené?hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezťmerať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domovfraz.: zošívať cestu šnurovať cestu (opito ísť) • odchádzať odoberať sa brať sa poberať saexpr.: pratať sa pakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto!expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte!expr.: vliecť sa ťahať (sa)hovor. expr.: štrachať sa tralákať sa tralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchuexpr.: ťarbať sa škarbať šľampať šmotkať sa cabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za namiexpr.: teperiť sa terigať sa redikať sanár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po domnár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sa šuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stoluexpr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k staniciexpr.: trmácať sa trmázgať sa trmádzgať sa drgáňať sa drgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mestahovor., trocha pejor.: trepať sa trieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočneexpr.: drobčiť cupkať cupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkouexpr. badkaťhovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za namiexpr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domovexpr.: capkať ťapkať tľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blateexpr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhradyexpr.: hopkať hupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2


poberať p. brať 3


poberať sa 1. chystať sa odísť, chystať sa na cestu • zberať sa: poberá sa, zberá sa do Tatierbrať sa: berie sa od nás prečvydávať sa vystrájať sa chystať sa: lastovičky sa už vydávajú, chystajú do teplých krajovvypravovať sa: vypravuje sa na dlhú túruodoberať sa (odniekiaľ): odoberajú sa už domovuberať sa: nevedno, kam sa tak odrazu začali uberaťhovor.: hotoviť sa hotovať sa: už sa hotovia, hotujú na cestu

p. aj brať sa 1

2. pripravovať sa a začínať niečo robiť • zberať sa priberať sa: poberajú sa, zberajú sa rodine pomôcť; priberá sa do robotybrať sa: berie sa do praniachystať sahovor.: hotoviť sa hotovať sa: chystá sa, hotuje sa rúbať drevopúšťať sa dávať sa: púšťa sa, dáva sa písať úlohy, púšťa sa, dáva sa do písania úlohchytať sahovor. lapať sa: nevesta sa chytá, lapá každej roboty

3. p. ísť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

poberať, -á, -ajú nedok. (čo)

1. pravidelne dostávať (podporu, plat ap.): p. plat, starobné; Po nebohom poberajú iba zlatku dvadsať penzijky. (Švant.)

2. nár. (o kosenom obilí) po troche zberať, odberať, podberať: Otec vyžína, matka poberá, syn vyťahuje burinu. (Fr. Kráľ)

3. zried. brať: Materiál poberáme z prírody.


poberať sa, -á, -ajú nedok.

1. chystať sa odísť, zberať sa na odchod, na cestu niekam: p. sa preč, na ďalekú cestu, p. sa do poľa, do záhrady, do mesta; Oldomáš skončený, treba Krtovi poberať sa domov. (Kuk.) Človek, ktorý sa poberá na druhý svet (Heč.) ktorý zomiera. On sa poberá na večnosť (Zgur.) umiera, Marec — poberaj sa starec. (porek.)

2. (s neurč. i do čoho) chystať sa, chytať sa, lapať sa, brať sa, zberať sa dačo robiť: Ďuro poberá sa pomôcť ich vyhnať. (Tim.) Poberal som sa jej ešte raz zopakovať všetko. (Fig.) Už sa poberala ľahnúť si. (Zgur.) Čo sa tých predmetov naučil. Do tých sa však i poberal sám od seba. (Šolt.)

3. ísť, uberať sa: Uzrel neďaleko cesty, ktorou sa poberal, krčmu. (Fel.);

dok. k 1, 2 pobrať sa


pobrať sa, -berie, -berú dok.

1. vychystať sa odísť, niekam odísť: p. sa domov, p. sa svetom, preč; Niko pobral sa do pivnice. (Kuk.)

hovor.: p. sa v nohy utiecť; p. sa spánombohom (Tat.) odísť; p. sa kade ľahšie odísť;

2. (s neurč. i na čo) chytiť sa, lapiť sa, dať sa, pustiť sa dačo robiť: Pobral sa jej pomáhať v robote. (Švant.) Reku, ja som sa pobral na takéto chodníčky za synom. (Tat.)

3. hovor. zosobášiť sa, vziať sa: Nie s veľkou láskou boli sa pobrali. (Taj.) Prišli štyria lyžiari, dvaja snúbenci a dve snúbenice. Teda už pekne popárení, len sa pobrať. (Bedn.);

nedok. k 1, 2 poberať sa

poberať nedok.
1. (pravidelne) dostávať: Velkú penziu poberá po mužovi (Štítnik ROŽ)
2. ipeľ ručne vyhrabávať zemiaky: poberaťi krompľe (Cinobaňa LUČ)
3. lipt zberať, odberať obilie za koscom: poberať obilie (Lipt. Ján LM)
4. pohron dávať do pohybu, chodu a pritom brať pradivo, nite: Ňez ňekce ťen kolovrat poberať (Čierny Balog BRE)


poberať sa i pobierať sa nedok.
1. strsl, zempl chystať sa odísť, zberať sa na cestu: Mi sä misíme poberať, ľebo oťe_čäká za frištikom (Párnica DK); Večerom zme sa domou pomale poberaľi (V. Lom MK); Uš se pomáli budemo poberad aj domó (Kopráš REV); Pobirac śe het (Remeniny GIR)
F. marec, poberaj sa, starec (Ležiachov MAR) - predjarie je pre starého človeka kritickým obdobím
2. myj, vsl brať sa, zberať sa niečo robiť, púšťať sa do niečoho: Ket prichádzalo moc hodzín noci, no uš poton sa pobiérali spadz (Kostolné MYJ); Ta co ti taki škvirg a śe pobiraš do bitki (Spiš. Podhradie LVO); Ľudze sebe kuz otpočinuľi a zaž do ješeňskih robotoch še pobiraľi (Brezina TRB)
3. postupovať, posunovať sa: A mi pomaľički, za ňima idúci, zme sa poberaľi ako kráuke išle (V. Lom MK)
4. abov včel. silnieť, zmáhať sa, rozmnožovať sa: Ked ňet kraľounej, roj śe ňepobera, slabňe, zaostava (Rozhanovce KOŠ)
5. expr. uzatvárať manželstvo: Ta teraz mlade śe schodzaju, no a uš śe pobiraju (Čaklov VRN)


pobierať sa p. poberať sa

poberať [-e-, -ie-, -í-] ndk brať: Suchu dolinu vziwaly g Bystriczi a ze Ragczanuow tam pobyerali na Bystryczu (P. BYSTRICA 1576); hore dolynou seno mi poberagu (MARTIN 1623); czuo Nemczj nepobraly a nepohubyly, gesste haydusy pobiragi (LIKAVA 1644); woda welka každorocžne nam pole pobera (B. POTOK 1766) odnáša; chudobnich mladencow nasilne do wogni poberali (L. JÁN 1767); sela se nam ratagj, a gjny užitek poberagj (M. KAMEŇ 1769); -ávať frekv: wie, že poberawalj p. Medzihračania Nižnokubinczom (sekery), kdy chodilj na chwoginu (VELIČNÁ 1723)


poberať sa [-e-, -í-] ndk
1. ísť, uberať sa niekam: musyss wssecko zanechati a preč se poberati (PoP 1723-24); Renait z ríchlím sa od člnka behem pobíral, bežal (BR 1785); hnedky po zwonenj nech sa domow pobera (PONIKY 1793); nic neodkladal, ale hnedkj w tu chwjli nočnj se pobjral (CS 18. st)
2. chystať sa odísť, zberať sa na odchod: capesso: pobyrám se, hotugem se (KS 1763)


pobierať p. poberať


pobierať sa p. poberať sa

poberať sa poberať sa

Zvukové nahrávky niektorých slov

alebo v súčasnosti poberá ou bénéficie actuellement de
kláštor a poberali sa le cloître, et se
poberá dávky v nezamestnanosti bénéficie des prestations de chômage
v súčasnosti poberá dávky bénéficie actuellement de prestations
združenia môžu tiež poberať associations peuvent également bénéficier

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu