odtiaľ zám. ukaz. príslov. ukazuje al. odkazuje na východisko deja vzdialené od podávateľa, odtadiaľ, stadiaľ: šiel na poštu a o. zatelefonoval
● o. potiaľ treba poznať mieru
odtiaľ, odtadiaľ zám. ukazovacie príslovkové
odtade ↗ odtiaľ
odtadiaľ ↗ odtiaľ
odtiaľ, zried. odtadiaľ, odtade zám. ukazovacie príslovkové ▶ ukazuje al. odkazuje na konkrétne miesto, obyč. vzdialené od hovoriaceho, ktoré je východiskom deja, al. na začiatočnú hranicu v danom priestore, z toho miesta, z tej strany; syn. stadiaľ, stade: pozrel doprava a nespúšťal o. zrak; rozhodli sa, že o. odídu; dávam vám päť sekúnd, aby ste o. vypadli; bývali sme v mestečku a o. sme robili výlety do okolia; Paťo vliezol do bazéna. Nemal ho kto odtiaľ vyhnať. [D. Kováč]; On robil pomocného skladníka. Na JRD potrebovali účtovníka, tak odtade ho stiahli na družstvo. [R. Dobiáš] ◘ fraz. odtiaľ potiaľ toto už nie je primerané, vhodné, treba poznať mieru, všetko má svoje hranice
odtiaľ ukazuje al. odkazuje na východisko deja obyč. vzdialené od hovoriaceho; z toho miesta • odtade • odtadiaľ: odtiaľ, odtade, odtadiaľ to už nie je ďaleko • stade • stadiaľ: stade, stadiaľ mu pribehli na pomoc • hovor.: stamodtade • stamodtiaľ • stamodtadiaľ: stamodtade, stamodtiaľ, stamodtadiaľ sa človek tak ľahko nedostane • hovor.: tamodtade • tamodtiaľ: tamodtade, tamodtiaľ sa vyrojili osy • hovor.: odhentade • odhentiaľ • odhentadiaľ: odhentade, odhentiaľ, odhentadiaľ prileteli divé husi • poet. zastar. stiaď (Horal, Hviezdoslav)
odtiaľ prísl.
1. z toho miesta, stade, stadiaľ, odtadiaľ: Odtiaľ zas sa (chodník) dvíha hadovite hore kopcom. (Kuk.) Poodišiel na cestu a rýchlym krokom ponáhľa sa odtiaľ. (Tim.) Odtiaľ do Vranova trvala cesta pol hodiny. (Urb.)
2. z toho, od toho: Ich chudoba odtiaľ prichádza, že sa dajú Adamovi za nos vodiť. (Kal.)
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
occeľ p. odtiaľ
odtiad p. odtiaľ
odtiaľ, odtiad i odtúľ zám. ukaz. príslov. (ota̋, otéu̯, oťejt, oťieu̯, occeľ, ottel, oťuľ, otti) 1. strsl, zsl, miest. vsl ukazuje na východisko deja vzdialené od podávateľa, odtadiaľ, stadiaľ: Ked sa oťieu̯ oblačí, ždi bíva dáš (Sebechleby KRU); Šieu̯ pod horu a otéu̯ sen (Ozdín LUČ); Potom som sa oťial s tej maštali viťiahla na kolenach (Kráľ. Lehota LM); Ďecko stojí pri voďe, ja kričím: „Pakujež_o oťuľ!“ (Blatnica MAR); Oťiat poťiad je moja lúka (Klenovec RS); Ota̋ bi zmo mohli zašeč kosič (Prihradzany REV); Terás son prišou̯ oťejt (Kociha RS); Išól som po dvore nazadeg a otál spátki (Ružindol TRN); Bívá neďaleko ottul (Bošáca TRČ); Rozmíšľau̯, jag bi sa moheu̯ dostat otád ven (Jablonové MAL); Já som íh vihnal ottál (Blatné MOD); Ňeodorávaj mi, or si, jako ci patrí, occeľ - poceľ (Brvnište PB); Jách z Mijavi, aj ti si ottel? (Myjava); Otstup śe otti! (M. Zalužice MCH) F. ottád aš potád (Skalica), oťťál aš poťál (Bošáca TRČ) - treba poznať mieru 2. hont-novohr od toho času, odvtedy: Oťiau̯_e dávno (Príboj MK); Potom prišlo drustvo, oťiau̯ sa kráuke pasú spoločňe (V. Lom MK)
odtúľ p. odtiaľ
otejt p. odtiaľ
otiel p. odtiaľ
ottel p. odtiaľ
otti p. odtiaľ
odtiaľ [-iaľ, -áľ, -eľ], odtuľ prísl 1. odkazuje na uvedené miesto ako na miestne východisko deja, stadiaľ, odtadiaľ: wje-ly swedek, gak odtel nawraticze gse pan richtar, pod domem pana Samuel Denesa zastawil; na ktere sspatne slowa nisst neodpowedal pan richtar, len ze se odtul nawratil (SKALICA 1687); (p. Záturecký) odtgal odissgel, mrmrúc, domou (ZÁTURČIE 1755); wozy pre drewo do hor Klatoweg Nowegsy posilawaly a drewo potrebne odtul wozity daly (V. JACOVCE 1756); že by se pani grófka potom pohorssila; dobrowolne odtial wissli (BELÁ 1779); Adam Zemančik do aresstu uwrhnuty, odtal utjekol (L. JÁN 1786) 2. odkazuje na uvedenú vec ako na zdroj (pôvod) niečoho, z toho, stadiaľ: ga nemecky newym, any morawsky a gako vendeg ze my mezy cudym narodom tak daleko, sak otel by nykdy me oslobodeny nebolo; hto by otel solycytoval anebo na mna starost mal (s. l. 1694); o tom dobre vie a to odtul swedek vie, ponevacz hnetki o dva neb tri roky tize zeme na pana Gosztony Palovu stranu oral (BOŠANY 1748); pltnycy s tymže Danielom Galim mito sprawowaly, a to syce odtgal wge, ponewač fatens často dolu Wahom s pltamy chodyl (PÚCHOV 1750); to pak odtul znamo gest swedkowy, že wozy takowe u swedka noczowawaly (V. JACOVCE 1756); ach, Milosztz, ach, Velká lászka, hliboká Lyutovnosztz boszká, daj, abi sme to spoznali i odtely śivot tsekali (RSP 1758) 3. odkazuje na uvedený dej ako na príčinné východisko iného deja, z toho (dôvodu), preto: a ottely nye tromi vsechmohútzé, alye jeden Vsechmohútzi. Tak Buóh Otezetz, Buóh Szin, Buóh Duch sveti: a zato nye tromi Bohove, alye jeden Buóh (MCa 1750); se bi svete bulo manselsztvo, szpatruje se odtel, se ho szám Buh usztanovil kedy Adama sz Evu vjedno oddal a szpojil (AgR 1758)
odtuľ p. odtiaľ