Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

huk -u m.

1. hukot, hrmot, lomoz: h. ulice

2. píšťala na gajdách vydávajúca stále jeden tón

huk huku pl. N huky m.

huk huku m. 1. ▶ zmiešanina hlasitých, nezladených, obyč. rušivých zvukov; syn. hluk, hukot, hrmot, lomoz: h. lietadiel, strojov silnel, stíchol; snaží sa prekričať h. motora; do izby doliehal h. rušnej ulice; Huk vychádzal z hlbín zeme a znel čoraz zlostnejšie. [I. Izakovič]; Počul som starcovu výstrahu, huk rýchlika a chlapa spáča. [A. Chudoba]
2. hud. ▶ píšťala na gajdách vydávajúca len jeden, stále rovnaký tón: piskorový h. gájd; v gajdici je uložená dvojitá píšťala a malý h.
◘ parem. aký zvon, taký zvuk, aké gajdy, taký huk človek sa spozná podľa toho, ako sa vyjadruje

hluk zmiešanina nezladených zvukov: deti robia hluk • huk • hukot: huk, hukot strojov • hrmot: hrmot vlakov • lomoz: lomoz ulice • buchot: z izby sa ozval buchot • rachot: rachot padajúceho lešenia • šramot: šramot kľúčov • treskot • jakot: rieka sa valí s jakotom • hurhaj • expr. huriavk • hovor. expr. štabarc • hovor. hurt • ruch (hlasný pohyb ľudí, vozidiel a pod.): pouličný ruch • krik (hluk spôsobený ľudskými hlasmi): z izby sa ozval krik • vresk (hlasný hovor al. plač): vresk zabávajúcich sa • subšt. brajgel

huk p. hluk

lomoz miešanina rušivých zvukov (obyč. mechanizmov, strojov) • huk: lomoz, huk z dielne • hluk • hukot: hukot strojov • hrmot • buchot: buchot kladív • štrkot • šramot (menej intenzívny lomoz): štrkot, šramot kľúčov, reťazí • tresk • plesk • treskot • rachot (silný lomoz): treskot, rachot pušiek • trepot: trepot bubnov • hrkot: hrkot nenastaveného motora • expr.: hurhaj • haravara • bengál • huriavk • lom (obyč. s primiešaním ľudských hlasov): haravaru z ulice už nepočuť • dupot: dupot koní • rapot • hovor. hurt: prísť s hurtom • expr. rev • hovor. expr.: štabarc • rámus • tartas: deti od rána robia štabarc • subšt.: kravál • randál

huk¹, -u m. hukot, lomoz, hrmot: h. strojov, vozov, h. mesta, ulice; (Striga) robili huk, ako keď sa včely roja. (Dobš.) (Zástup) vliekol so sebou vlnu vravy, výkrikov a huku. (Fr. Kráľ)

huk², -u m. píšťala na gajdách, vydávajúca stále ten istý tón: Vedel preberať na piskore a hrať dva huky. (Vaj.)

huk cit. vsl vyjadruje zvuk pri prudkom pohybe, páde, buchnutí ap.: A tote pčoli hug na mňa (Vranov); Toto śe pośľislo a zo mnu huk! (Čemerné VRN)

huk¹ m.
1. csl hukot, lomoz, hrmot: Okolo pou̯noci počujem na dvore huk (Rovňany LUČ); Takí hug robili až do rána (Vištuk MOD); Uš traktore poznam po hukoj (Závadka SOB)
2. mlyn. miesto, kde padá voda z mlynského kolesa: huk (Krivé BAR)
3. píšťala na gajdách: huk (Bošáca TRČ)
4. nadávka: Ti dzivi huku! (V. Šariš PRE)

huk² m.
1. rukoväť na kosisku: Na kosišči bívav jeden lebo dva huki (Trakovice HLO)
2. druh pluhu na oborávanie zemiakov: Ked gruľe zejdu von, ta śe po perši raz oboraju tiež z hukom (Spiš. Štvrtok LVO); Za hukom su ľepše gruľe jak za rijakom (Studenec LVO)
3. ostrý klin na konci reťaze: huk (Mošovce MAR, Častkovce NMV, Bardejov)
4. zvlnená, nerovná časť na povrchu tkaniny: huk (Lipt. Trnovec LM)
5. nahromadené stehy pri šití: Mieu̯ na kabáce huk na huku (Stráže n. Myj. SEN)

huk³ m. čas párenia u ošípanej;
x. pejor. sexuálne túžby: Prišol na ňu huk jag na sviňu, ta ňema pokoja (Medzany SAB)

huk cit. vsl vyjadruje zvuk pri prudkom pohybe, páde, buchnutí ap.: A tote pčoli hug na mňa (Vranov); Toto śe pośľislo a zo mnu huk! (Čemerné VRN)

huk¹ m.
1. csl hukot, lomoz, hrmot: Okolo pou̯noci počujem na dvore huk (Rovňany LUČ); Takí hug robili až do rána (Vištuk MOD); Uš traktore poznam po hukoj (Závadka SOB)
2. mlyn. miesto, kde padá voda z mlynského kolesa: huk (Krivé BAR)
3. píšťala na gajdách: huk (Bošáca TRČ)
4. nadávka: Ti dzivi huku! (V. Šariš PRE)

huk² m.
1. rukoväť na kosisku: Na kosišči bívav jeden lebo dva huki (Trakovice HLO)
2. druh pluhu na oborávanie zemiakov: Ked gruľe zejdu von, ta śe po perši raz oboraju tiež z hukom (Spiš. Štvrtok LVO); Za hukom su ľepše gruľe jak za rijakom (Studenec LVO)
3. ostrý klin na konci reťaze: huk (Mošovce MAR, Častkovce NMV, Bardejov)
4. zvlnená, nerovná časť na povrchu tkaniny: huk (Lipt. Trnovec LM)
5. nahromadené stehy pri šití: Mieu̯ na kabáce huk na huku (Stráže n. Myj. SEN)

huk³ m. čas párenia u ošípanej;
x. pejor. sexuálne túžby: Prišol na ňu huk jag na sviňu, ta ňema pokoja (Medzany SAB)

huk m
1. hučanie, hukot: huk welkj sme slissalj (KRUPINA 1697); wtém z nyeba viszokosztzi huk se sztanól v náhlosztzi (HPS 1752); bombvs: huk (CL 1777); gen ňeskorsség gsú rozličné huki, piski a treski s krčém do chrámuw Pána pozwoláwané (BR 1785)
2. píšťala na gajdách vydávajúca nízky tón: Duro guž gagdy naduwa, huk na plece si zapina, dobre hragte, Boha chwalte, dagdom, dagdom (Pas 18. st)