Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prsia s. pomn. i prse s. (pozostatok duálového tvaru) (perśi)
1. csl predná časť hrudníka, hruď: A ten konár, keť padau̯, ho rouno ces prse zajau̯ (Dol. Lehota DK); Búšiu̯ ho do prsú, mrsko mu nadau̯ (Sučany MAR); Každího udreu̯ do pŕs (Kľak NB); A jeden (vojak) bou̯ zaseknutí ces prse a hlava mu trčala von (Vígľaš ZVO); Ten chlab má mocné prse (Tek. Trsťany LVI); Do prsov ho udreu̯ (Bánovce n. Bebr.); Má prsá jag medvet (Lukáčovce HLO); Nakladľi tam (na papier) šmaľcu, tu položiľi na perśi (Nemešany LVO); Uderilo ho do perśuf, aš spat (Dl. Lúka BAR); Tag ho štuhnul do perśoch, že ľem tag v ňim heglo (Letanovce SNV)
F. bi_ca f prse (Pucov DK); bic śe f perśa (Letanovce SNV) - kajať sa, prejavovať ľútosť; na prsah mu drevo kálau̯ (Turíčky LUČ) - surovo s ním zaobchádzal; ftedi budze mac pokuj, jag mu ruki položa na perśi (Dl. Lúka BAR) - keď zomrie
2. prsníky: Maď mala prázne prse, no takuo maľičkuo miselo ľen čäj (Žaškov DK); Čil je taká muoda, prse holé a sukňe više kolien (V. Bielice TOP); Daj pokoj tomu dzievčaci, čo mu šmátreš okolo prsú?! (Brvnište PB); To dzífča má piekné prsa (Jablonové MAL); Tota žena ma veľke perśi (Spiš. Štvrtok LVO); Boľa me perśi, bo mam veľo mľeka (Žakarovce GEL)
L. ďíťa pri prsach (Pukanec LVI) - dojča; dať prse (Žaškov DK), dať prsia (Návojovce TOP), decku dat prse (Lukáčovce HLO), dávat prsá (Šípkové PIE, Blatné MOD) - dojčiť dieťa; pit prse (Rakovice PIE) - byť dojčené (o dieťati); octavila (ďieťa) ot prsú (Mošovce MAR) - prestala ho dojčiť
3. horná časť trupu s dýchacími orgánmi, hrudník; pľúca: Čosik sa mi porobilo, f prsoh ma štichá (Dol. Lehota DK); Dašo ma boľí na prsoch (Kociha RS); Bolí ma prsiach, som nachlannutí (Návojovce TOP); Chrčí mu f prsoch (Kšinná BÁN); Bolí mia na prsách (Hlboké SEN); Tag ma jakosi pobolieva tuto na prsáh a aj dícha sa mi veru čaško (Tŕstie ILA); Na perśoh jej chripelo (Kanaš PRE); Boľi me u perśoch (Hlinné VRN)
4. hruď vtáka (obyč. hydiny); mäso z nej: Já mám najraňéj z husi prse (Ludanice TOP); Na šnicle je dobré masso s pŕs (Val. Belá PDZ); Len scehno alebo prsá si ždicki pítá (Tŕstie ILA); Každí nésél domó to stehno nejaké husacé lebo tí prsá (Smolenice TRN)
5. stredná časť tela niektorých druhov hmyzu: Matka je podluhovista, ceňka, hlavu i perśi i bruh i chvojscig ma dluši (Vran. Dlhé VRN)
6. časť oblečenia, ktorá je na hrudi: Prse na košeľi bole višívanej (Čelovce MK); Stánka sa takto podhla, abi toto boľi prse (Dobrá Niva ZVO); Košela bola biela, škrobená, na prsiach s prstovími zahínaními formehetlami (Vráble); Košeľa bívala na prsah a pľecah višitá (Zliechov ILA); prsa listerki (Važec LM)
7. stredná (najviac zaoblená) časť na svahu ležiaceho
a. vinohradu: Tí prsá mosím ešče ostríkat (Modra); Prsá bol prostrídeg vinohrada, potom bol jeden konec, druhí konec (Pezinok MOD)
b. poľa, ktorá je najmenej úrodná: Najhoršá repa bívá na prsách (Svätoplukovo NIT); Na tích prsách sa nižd neurodí (Lukáčovce HLO)
8. mlyn. misovitá priehlbina v strede mlecích plôch mlynských kameňov: prse (Vavrišovo LM, Heľpa BRE); prsá (Trenč. Turná TRČ)
9. predná časť strechy na stodole: prsa (Hlboké SEN)
10. predná časť kolovratu, na ktorej je upevnená cievka: prsá kolovrata (St. Turá NMV) prská i prsičká s. pomn. zdrob. expr. k 1: Keď má ďieťa horúčku, treba mu dať čuosi na prsičká (Párnica DK); pŕska (Brodské SKA)

prsia, prse [p(e)r-] s pomn, prso s
1. hrudník, hruď: hadie zlorecženy gsy mezy wssemi žiwocžichy, na prsech laziti, po wsseczky dni žiwota gesti budess (BAg 1585); srdce w prsach položene (KoA 17. st); thorax: prso (AS 1728); pan György k panu instansowy natolko se podal, že takmer prse o prse prjtisknute melj (MARTIN 1731); (sv. Ján) ngelen na lune, ale y na prsech geho (Krista) sladce a duwerliwe odpočiwal (MS 1758) v náručí; pectus: prso (KS 1763); Imrich gest maleho nosu, ssirokich prsuw (PUKANEC 1788); (kôň) dokud mladi gest, siroki zadek, pelne persy, suche nohi (RG 18. st);
x. pren (žena) prsa swé trhala, wlasy swé roskaderila (PeP 1770) prejavovala žiaľ; (Kristus) hlawu ma naklonenu k polibeny, prsa otewrene k milowany, ruki rostahnute k obimany (SPr 18. st)
F. biť p. (svoje), biť sa v p. svoje náb konať pokánie, kajať sa: co gest prsy swe bjti, gako winnim se dawati (SP 1696); plangere pectora palmis: prsa biti (KS 1763); bil se w prse swe z krusseneho (!) srdce (MiK 18. st)
2. prsníky:
L. (Tatári) djtký male o zem a o kamenj metali, ktere su byli pri materinych prsy (RUŽOMBEROK 1599) ktoré boli dojčené; (sirotu) stara matka prsamy swymy krmyla (TURANY 1677) dojčila; hostinského dcéra porodila syna, ktereho když byla mlékem wikrmjla a od prsu wistawila, prinésla ho k tomu klásstery (VP 1764) prestala pridájať
3. pľúca: když male deti kathar w prsech magi (RTA 17. st); kdo z toho vína na večer pije, tomu spomáha na prsach, že múže ticho kašlat a flusy vyhazuvat (VK 1764); lekwar z rogownika urobeni gest proti záduhu prsow (PR 18. st); -ný, -ový príd k 1: lekarstwy pod žebra prsny proty mure, kteraž w noczy dusy (LR1 17. st); sternum: kost prsny (KS 1763); ozdobi arcibiskupuw s. čepice, palice, prsowího kríža, rúcha a giních náležá (BN 1796)
L. p. plech, p-é železo predná časť brnenia, chrániaca hruď: pectorale: prsni plech (VTL 1679); thorax: prsnj železo (AS 1728); k 2: mamillare: ručnjk prsny (KS 1763); k 3: koren a ljstwy w medowég breczky warene a pite trubice prsny wičisstuge (MT 17. st); wyno (s koreňom) pyty zadussiwemu, kasslawemu z nečystot prsnych pomaha (HL 17. st)
L. farm ess pectoralis saccharata: prsna essencye esencia proti kašľu; looch: prsnj tekaucy letkwaře sirup proti kašľu; trochisci bechici nigri: prsné černé pagačky pastilky proti kašľu TT 1745; prsečká, prsečko dem
1. k 1: predstaw sobe malého synačka, ručičkamy giž spogenimi, giž na spusob krjže na prsečkách preloženimi (SK 1697); pectusculum: prsečko (KS 1763)
2. k 2: mammuls: prsečka (KS 1763)
3. časť mäsa z hrude hydiny: wezmess také prsečko z sskopca (KB 1757) wčera sem sebe zarezala káčera, s pečénki toliko krídelká, prsečká, chrbetek sem móhla pogezti (BU 1795)