Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

mramor -u m. kryštalická vápencová hornina rozlič. farieb použ. v staviteľstve a sochárstve: biely, leštený, kararský, umelý m.; obložiť m-om; chladný ako m.;

mramorový príd.: m. stĺp; m-á tvár a) chladná, nehybná b) hladká, biela

mramor -ru L -re pl. N -ry m.

mramor -ru L -re pl. N -ry m. ⟨lat. ‹ gr.⟩ ▶ kryštalický vápenec, premenená hornina zložená najčastejšie z kryštálov kalcitu (uhličitanu vápenatého) a ďalších minerálov, ktoré mu dodávajú farbu, celistvý i zrnitý, obyč. žilkovaný, dobre leštiteľný a opracovateľný, používaný v staviteľstve, kamenárstve a sochárstve: hladký benátsky m.; lesklý, leštený m.; čierny, červený, ružový, sivý m.; prírodný, umelý m.; socha, tabuľa z mramoru; okrúhly stolík z imitácie mramoru; kúpeľňa obložená mramorom; stĺp vytesaný z jedného kusa mramoru; Kým mramory obsahujú výrazné farebné odtiene, žuly krášlia zrnité štruktúry. [MY 2007] □ stav. kararský mramor čisto biely kvalitný stavbársky al. sochársky vápenec (podľa lomov pri meste Carrara v Taliansku); geol. lastúrový mramor vápenec obsahujúci aj lastúry mäkkýšov ◘ fraz. byť chladný/studený ako mramor (o človeku) nedávať najavo svoje city, byť veľmi odmeraný, zdržanlivý; tvár ako z mramoru a) chladná, neosobne nehybná b) hladká

mramor -u m. ‹l < g› geol. metamorfovaná karbonátová hornina, odroda vápenca rozličných farieb, celistvá i zrnitá, dobre leštiteľná, používaná v sochárstve a stavebníctve: kararský, tuhársky m.

● chladný ako m.; tvár ako z m-u neosobne nehybná;

mramorový príd.: m-é stĺpy, sochy;

mramorovo prísl.: m. chladný

mramor, -u, 6. p. -e m. kryštalický zrnitý vápenec rôznych farieb, obyčajne žilkovaný, používaný najmä v staviteľstve a sochárstve: kararský, ónyxový, leštený m.; umelý m.; vykladať m-om; chladný, studený, biely ako m. (o človeku); tvár nehybná ako m.; telo, čelo, líce ako m., ako z m-u a) chladné, b) hladké, c) biele;

mramorový, bás. i mramorný príd.

1. vyrobený z mramoru: m-á socha, dlažba, doska, m. stolík

● stojí ako m-á socha nehybne,

2. bás. podobný mramoru, napr. biely, chladný: m-é čelo, líce, telo

lamor p. mramor

marmor p. mramor

mlamor p. mramor

mramor m. (mlamor, marmor, bramor, lamor) csl kryštalická vápencová hornina rozličných farieb používaná v stavebníctve a sochárstve: Tam bola veľká panšťina, izbi samí mramor! (Kláštor p. Zniev. MAR); Šicko bilo z marmoru, ľem śe tag bľiśčelo (Dl. Lúka BAR); mlamor (Koniarovce TOP); bramor (Brodské SKA); mramorový príd. Aj zme sa z mramorovema guľkáma guľkúvale (Čelovce MK); Mámo aj mramorovia stĺpi (Kameňany REV); Na križ daľi marmorovu desku (Medzany SAB); lamorové gulki (Hrnčiarovce n. Par. TRN)

marman, marmanový p. mramor

marmarský p. mramor

marmor, marmorový p. mramor

mramor, marmor [-or, -ar] m gr/lat, marman tal kryštalický zrnitý vápenec rôznych farieb používaný najmä v staviteľstve a sochárstve: na marman kameni zoťali jej (krčmárke) hlavu (RL 16. st); marmor: mramor (VT 1648); wezmy tye feces, utlučž a polož ge na hladky marmor (OCh 17. st); leucostictos: mramor čerweny; chernites: bjly mramor; basaltes: mramor zeleznég bárwi; porphyreticum marmor: mramor čerweny et na bjlo kropeny; marmoratus: z mramorem dláženy (KS 1763); chrám wistaweny gest z mramoru (PT 1778); Chilminar tež grunty staweny slawneho z marmore (KCS 18. st)
F. phengites: kameň twrdy gakó mramor (KS 1763) mimoriadne pevný; wiceg omameni ge od blazna ten čk., ktereho tito wecy neprestrasugu, horssi od pohana, ktery na ten stud nebiwa pohnuty, zatwrdlegssy od mramoru, nebiwa-lj obmekčeny (MiK 18. st) bezohľadný, bezcitný; -ový, marmarský príd vyrobený z mramoru, súvisiaci s mramorom: mramorowy stuol pansky no 1 (s. l. 1619); stuol marmanowy wykladanj (s. l. 1637); stlupi mramorowé (MP 1718); geden kamen marmorowy ((NITRA) 1737); skala wssem w marmarskem kunssťe zbehljm dobre znama gest (PT 1796);
x. pren hryssnicy se muča, trapa, w ohni hora a plaču tak, že čo by bolo srdce mramorowe neb ocelowe, moselo bi sa pohnuty nad gegich mukamy (MiK 18. st) bezcitné, chladné