Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

máčať -a nedok.

1. ponárať do tekutiny (a vystavovať jej pôsobeniu), namáčať: m. si ruky vo vode; m-nie ľanu, semena; m-né pečivo oblievané (čokoládou)

2. robiť mokrým: m. si oči harmančekom, slzy m-jú tvár

// máčať sa

1. ponárať sa do tekutiny: husi sa m-jú vo vode

2. byť ponorený v tekutine, močiť sa: zelinky sa m-jú v liehu, konope sa m-jú v potoku

máčať -ča -čajú -čaj! -čal -čajúc -čajúci -čaný -čanie nedok.

máčať sa -ča sa -čajú sa -čaj sa! -čal sa -čajúc sa -čajúci sa -čanie sa nedok.

máčanie -nia s. 1. tech. ▶ vytváranie súvislej (ochrannej, ozdobnej) vrstvy na povrchu iného materiálu al. výrobku; ponáranie výrobkov do polevy, oblievanie: nanášanie plastového povlaku na kovy máčaním; stroj na m. perníkov
2. poľnohosp., drev. ▶ ponáranie do tekutiny a vystavovanie jej pôsobeniu: m. jačmeňa pri výrobe sladu; m. konopí, ľanu; m. osiva pred výsevom; m. hľúz a zakorenených odrezkov; m. dreva v nádržiach s ochrannou látkou proti hubám a hmyzu
▷ ↗ i máčať

máčaný -ná -né príd. 1. potrav. ▶ majúci povrch pokrytý polevou, obyč. čokoládovou, oblievaný: m. perník; máčané pečivo; m. extrudovaný výrobok s príchuťou lesných plodov
2. polygr. máčaná oriezka ▶ mramorovaný orez knižného bloku, ktorý vzniká jeho ponorením do farby
▷ ↗ i máčať

máčať -ča -čajú -čaj! -čal -čajúc -čajúci -čaný -čanie nedok. 1. ((komu) čo (v čom)) ▶ ponárať na istý čas do tekutiny a vystavovať jej pôsobeniu, močiť², namáčať: m. ruky v studenej vode; m. si nohy v lavóre; m. špinavú bielizeň; m. kože; m. ľan; m. zrno pred sadením; kedysi sa konope máčali v potoku; hrozienka máčané v rume; Vlna za vlnou sa valí, myje breh a máča skaly. [Sln 1972]; pren. V zelenej vode potoka si vŕby máčali zelené štice. [J. Blažková] □ kuch. máčaný škrob pred pridaním do pokrmu namočený v studenej vode, vo vývare al. víne
2. (čo (komu)) ▶ robiť mokrým, mokriť: dážď máča polia; slaná voda máčala dievčaťu šaty; slzy mu máčali tvár plakal
▷ dok. k 2 ↗ zmáčať

máčať sa -ča sa -čajú sa -čaj sa! -čal sa -čajúc sa -čajúci sa -čanie sa nedok. (v čom) 1. ▶ ponárať sa do tekutiny: husi sa máčajú vo vode; dieťa sa máčalo vo vani; m. sa v bahne so sírou; Náhoda mi pomôže vidieť ju máčať sa v kúpeľni. [L. Ballek] kúpať sa; Ak bolo práve teplejšie počasie, máčali sa cigánčence vo vode. [I. Habaj]
2. ▶ byť na istý čas ponorený v tekutine; syn. močiť sa: bylinky sa už máčajú dva dni v liehu; Špinavožlté vlasy sa mu máčajú v rozliatom víne. [K. Lazarová]; pren. Tmavá voda Váhu zrkadlila, máčalo sa v nej slnko. [P. Holka] odrážalo

máčať 1. p. močiť 1 2. p. vlhčiť

močiť 1. dávať na istý čas do nejakej tekutiny • máčať: močil, máčal si nohy vo vode • namáčať: namáčali ľan • kúpať (močiť v liečivom roztoku): kúpala si oči v harmančekovom odvare

2. vylučovať moč • vyprázdňovať sa (o tekutých výlučkoch) • det. cikať: dieťa močilo, vyprázdňovalo sa, cikalo do nočníka • ísť na malú potrebu • expr.: pišať • síkať • šmochtať • hrub. šťať • nár.: čúrať • cúrať • štud. slang. odmocňovať sa

3. p. rosiť 1, vlhčiť

rosiť 1. vlhčiť rosou • kropiť: dáždik rosil, kropil zem • fŕkať • prskať (polievať v malej miere): fŕkali zaprášený chodník • máčať • zried. močiť (zároveň robiť mokrým): tráva jej máčala, močila bosé nohy

2. p. pršať 1

vlhčiť robiť vlhkým • navlhčovať • zvlhčovať: vlhčila látku; navlhčovať, zvlhčovať vzduch, papier • vlažiť • zvlažovať: potôčiky vlažia zem; zvlažoval si čelo v horúčave • expr.: čľapkať • čliapkať • čliapať (polievať vodou): čliapal si telo studenou vodou • rosiť • zried. močiť: tráva mu rosila, močila spodok nohavíc • máčať • mokriť • namáčať • omáčať • zamáčať (vlhčiť vo väčšej miere): máčala si oči harmančekom; mokril si ruky; namáčal si pery do vína • fŕkať • prskať (vlhčiť rozstrekovaním kvapiek): prskal sa vodou, aby sa osviežil • kropiť (vlhčiť bielizeň): kropila posteľné obliečky

vylúhovať rozpúšťaním uvoľňovať isté látky z niečoho • odb. extrahovať: vylúhovať, extrahovať bylinky • vyťažovať: vyťažovať tuky, soľ z niečoho • máčať • močiť (nechávať na istý čas v tekutine)

máčať, -a, -ajú nedok.

1. (čo v čom, do čoho) ponárať do tekutiny: m. pero do kalamára, m. si chlieb do kávy, m. si ruky, nohy vo vode, m. bielizeň pred praním; máčanie ľanu; kuch. máčaná žemľa kusy žemle presiaknuté nejakou tekutinou;

2. kuch. (čo v čom, do čoho) vkladať niečo do riedkej al. sypkej hmoty na obalenie: m. rezne v múke, v strúhanke; máčané pečivo obyč. oblievané čokoládou;

3. (čo čím) robiť niečo mokrým, vlhkým, navlhčovať, obyč. len na povrchu: m. ranu vlhkou šatôčkou, m. si oči kamilkami; slzy máčajú líca; slzami máčaný vyžobraný chlebík oplakaný; máčanie zrna, semien, osiva morenie;

opak. máčavať, -á, -ajú;

dok. k 1, 2 namočiť, omočiť;

dok. k 3 zmáčať

|| máčať sa vlhčiť sa; máchať sa

● expr. m. sa v krvi a) byť zaliaty krvou, byť silno zakrvavený; b) byť pôvodcom veľkého krviprelievania

máčať nedok.
1. csl ponárať do tekutiny; namáčať: Súkno, to sa máča (vo valche), tam iďe voda na to (Valča MAR); Mäso sa máčalo vo voďe, abi vimizla s ňeho ďivina (Dol. Kubín); Pret každím práním máčen šetko prállo (Hor. Súča TRČ); Tag zme kuru mačaľi do vodi, žebi prestala kvočic (Kokšov-Bakša KOŠ); máčať konope (Valča MAR)
L. máčať sviece (Pukanec LVI) - vyrábať sviece
2. csl robiť niečo vlhkým, navlhčovať: Máčäľi sa handrički a takto sä dávaľi opkladi (Žaškov DK); Handru namáčali a máčali tín kravám papule (Modranka TRN); Mosí íh ale prerezať, (rázsochy) máčať vodú (Chocholná TRČ); Uš take dzivče mi mušela šečku rezac, mačadz ju (Brezina TRB)
3. vin. vkladať viničné odrezky do hliny al. piesku: máčať (Radošina NIT); máčavať opak. k 1: Náž apa si máčavali nohi slanéj voďe (Lapáš NIT)

máčať sa nedok.
1. byť ponorený v tekutine: Maťerné konope sa máčajú glkšie (Ležiachov MAR)
2. expr. umývať sa, kúpať sa, pľačkať sa: Aňi takú špinavú robotu ňerobí a fur_ca máčá vo voďe (Lapáš NIT); Čo sa furt máčiace! (Prosné PB)

máčať ndk
1. čo do čoho, v čom ponárať do vody al. inej tekutiny, roztoku niečo: lehko súkno máčať, ale težše válat (ASL 1652); do moczidla konope maczat (H. JASENO 1669); mačag tye kusky (sublimátu) we wagečnem bielku (OCh 17. st)
2. čo čím robiť niečo mokrým, vlhkým, vlhčiť: maczala hlawu geho (SKALICA 1640); kdis (voly) rohi obrazene magj, mačeg ge octom (PR 18. st)
F. slzami (kajúcimi) m. čo oplakávať: slzami myma máčat budem postlánj mé (KB 1757); mladenecz slzamy kagicima mačag nohi Kristowe a skrusseneho srdca litug zlosti twe (MiK 18. st); m. sa ponárať sa: inurino: pod wodu se máčám (KS 1763) potápam sa