prieprava -y -prav ž. priehrada (význ. 1): p. pre kone
prieprava -vy -rav ž.
priehrada 1. konštrukcia rozdeľujúca istý priestor • prieprava: drevená priehrada; prieprava v stajni
2. p. hrádza 1
prieprava p. priehrada 1
prieprava, -y, -prav ž. priehrada: konská p.;
priepravka, -y, -viek ž. zdrob.: priepravka v chlieve (Čaj.); Jana šla ku kasni, vyťahuje priepravku. (Tim.)
preprava2 p. prieprava
prieprava i preprava2 ž. strsl priestor oddelený (obyč. drevenou) priehradkou a. v kuse nábytku (truhlici, skrini, súseku a pod.): F každé priaprave je inakšua zrno (Brusník REV) b. v miestnosti al. hospodárskej stavbe (sypárni, stodole, maštali a pod.), oddelenie: Zrno nasipú do takíh dreveních prieprau (Hor. Lehota DK); Tam bola maštaľ, kuoľeň veľká a jena prieprava, gďe sa držau̯ konskí riat (Lešť MK); Tú (kravu), šva kope, dámo do priapravi (Kameňany REV); preprava (Chyžné REV)
prieprava, priepravka ž 1. konštrukcia kt. rozdeľuje nejaký priestor, priehrada: zeman z pannu tú k prieprawe mrežoweg často se schaczel (PeP 1769); koboly žhrebne s prieprawku osobitnu (P. BYSTRICA 1787); 2 sspinare do masstale na pribigange prieprawy (M. KAMEŇ 1796) 2. priehradka, priečinok: sstok na osem pryeprawok (KRUPINA 1721); kasnu na zbožja na tri prjeprawki (PRIEVIDZA 1798)