od, odo (v spoj. odo mňa a pred tvarmi slov dvere, deň, dvor, dno) predl. s G vyj.
1. priestorové al. časové východisko a východisko (poradia) vôbec, op. po: odísť od okna; vpravo od cesty; od rána, od mala, od kolísky; od hlavy po päty, od začiatku do konca; od svitu do mrku i fraz. stále
2. príčinu, dôvod, pôvod, pôvodcu: spievať od radosti; platiť daň od garáže; zdediť od rodičov; poštípaný od včiel, báseň od Kraska
3. spôsob, prostriedok, prostredníka, mieru: povedať od slova do slova, zakresliť od oka, od ruky; hovor. poslať odkaz od sestry; zmeniť od základu
4. účel, cieľ: dobré od smädu, užívať od prechladnutia
5. zreteľ (často pri 2. st. príd. a prísl.): mladší odo mňa; nie je to pekné od teba
6. väzbu (pri slovesách al. menách): očistiť od špiny, odlíšiť od podstaty, odučiť od zlozvyku, závisieť od podmienok; závislosť od drog; ústup od nárokov
● hovoriť od veci o nepodstatnom; byť od → ruky