kožich p. kožuch
kožuch (kožich) m.
1. csl mužský i ženský kožušinový al. kožušinou podšitý kabát: Choďiu̯ ten po izbe, horúco bolo, ľen tak ťieklo z ňeho, aľe kožuch si ňezložiu̯ zo seba (Detva ZVO); Tun Čachticách mav každí svoje rúcho: selláci nosili haleni a remeselníci kožuchi (Čachtice NMV); Kožuch śe nośi, ket mocne źimi (Torysa SAB)
L. medoví kožuch (Rybník REV), madoví kožuch (Brestovany TRN) - kožuch jasnej hnedej farby; slovenskí kožuch (Lamač BRA) - vyšívaný ovčí; pramovani kožuch (Kys. N. Mesto) - lemovaný, zdobený
F. do Ducha nespúšťaj sa kožucha a po Duchu zasa len f kožuchu (Bobrovec LM), do Ducha ňespúšťaj sa kožucha, a po Duse zostaň f kožuse (Čičmany ŽIL) - o nestálosti počasia (najmä z pohľadu staršej generácie); puscil mu vež do kožucha (Bošáca TRČ) - vnukol mu znepokojujúcu myšlienku; puscil si vež do kožucha (Brestovany TRN) - dôveroval ničomníkovi; má dobrí kožuch (Bošáca TRČ) - je bohatý; temu mole kožuch nezežerú (Stráže n. Myj. SEN) - o nemajetnom človeku, resp. o človeku, ktorý prehráva majetok v hazardných hrách (nemá nič); v zime ťi je kožih brat (Kociha RS) - veľmi vzácny
2. kožušina, hustou srsťou porastená zvieracia koža: Náž Bundáž má dobrí kožuch, vidrží aj jakú zimu (Brestovany TRN); kožuch (Kys. N. Mesto)