Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vyraziť dok.

1. úderom al. iným zásahom uvoľniť, odstrániť, poškodiť ap.: v. čap zo suda, v. dvere plecom, pri páde si v-l zub; neos. v-lo mu dych znemožnilo mu dýchať; v. niekomu zbraň z ruky i fraz. predísť argumentom; hovor. v. poistky vybiť

2. razením utvoriť, vyhĺbiť: v. mincu; kľúč s v-eným číslom; v. chodbu v bani

3. prudko vystúpiť (na povrch): zo zeme v-la ropa, z nádoby v-la para

4. náhle vyrásť: jačmeň už v-l

5. prudko vybehnúť, rázne sa dať na cestu, do boja ap.: po výstrele pretekári v-li; zavčasu ráno v-me; tanky v-li zboku zaútočili

6. dôrazne, prudko ap. vysloviť: v-l zo seba kliatbu, v. poslednú slabiku

7. hovor. expr. vyhodiť (význ. 5), prepustiť: v-li ho z izby, zo skúšky, z roboty

to mu v-lo dych prekvapilo, ohromilo ho to;

nedok. vyrážať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyraziť ‑í ‑ia dok.

vyraziť si -zí si -zia si vyraz si! -zil si -ziac si -zenie si dok.


vyraziť -zí -zia vyraz! -zil -ziac -zený -zenie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

rozbiť 1. úderom, nárazom porušiť celistvosť nejakej veci • roztĺcť: rozbila, roztĺkla tanierrozraziť: rozraziť si nosvybiť vytĺcť vyraziť: vybili, vytĺkli nám oblok na autehovor. zabiť: zabila pohár, vajceexpr.: rozmlátiť roztrieskať roztrepať roztrieštiť rozcapartiť rozhádzať rozbáchať rozbúchaťhovor. expr.: rozšvacnúť rozcapiť rozvaliť: rozmlátil, rozbáchal mu auto; deti rozvalili starú kôlňurozkopnúť (rozbiť kopnutím): rozkopol dvererozdrviť dodrviť rozdrobiť (rozbiť na drobné kúsky): rozdrvili tehly na kúskyexpr.: rozdrúzgať dodrúzgať rozbombardovať: niekto rozdrúzgal, rozbombardoval plotrozbúrať zdemolovať (rozbiť búraním): rozbúrali, zdemolovali starú kôlňunár. rozklknúť (F. Hečko)porozbíjať potĺcť dotĺcť pobiť poprebíjať poroztĺkať povytĺkať povybíjať povyrážať (postupne, viac vecí): porozbíjala, poroztĺkala už veľa fliašexpr.: pomlátiť poroztrepávať potrepať dotrepať potrieskať dotrieskať (postupne viac vecí): potrieskala všetok riad

2. spôsobiť rozklad, porušiť ako celok • rozložiť rozrušiť rozvrátiť: rozbiť, rozvrátiť niekomu manželstvozničiť znivočiť zruinovať: zničené, zruinované hospodárstvoexpr. roztrieštiťkniž. rozboriť: roztrieštili, rozborili jednotu spolkurozniesť rozmetať rozprášiť (zároveň rozohnať): rozmetať, rozprášiť nepriateľskú armádu

3. p. zodrať 1


vybuchnúť 1. náhle sa zapáliť, podľahnúť nadmernému tlaku • explodovať vybúšiť: mína vybuchla, explodovala; nálož o chvíľu vybuchne, vybúšivyraziť: zátka prudko vyraziladetonovať (pri výbuchu sa zvukovo mocne prejaviť; spôsobiť detonáciu) • vyšľahnúť (o ohni)

2. prudko zareagovať, prudko sa prejaviť • explodovať vybúšiť: od nervozity hneď vybuchne; vybúšila v nárekexpr.: vyskočiť vyletieť vybehnúť: pri každej narážke okamžite vyskočí, vyletíkniž. vypuknúť: vypukol v smiechexpr. vyprsknúť: pri každej námietke vyprskla od jedu

3. hovor. expr. ukázať sa nedostačujúcim, zlým • prepadnúťexpr.: zhorieť pohorieť: na skúške vybuchol, prepadol; pred komisiou zhorela, pohorelablamovať sa zblamovať sa (urobiť si blamáž) • štud. slang. vyletieť: vyletieť zo skúšky


vyhnať 1. hnaním al. iným spôsobom donútiť odísť al. dostať na iné miesto • vyduriť: vyhnať, vyduriť dobytok na pašu; vyhnať, vyduriť zver z úkrytuhovor. expr.: vykúriť vyprášiť vyprať: vykúriť nepriateľa; vyprášiť, vyprať niekoho z izbyvykadiť (vyhnať dymom): fajkou nás vykadil z izbyvyštvať vypudiť vytlačiť vytisnúť (štvaním, násilím, prenasledovaním): vyštvať, vypudiť z domu rodičovhovor. vysúdiť: vysúdili ho z domuexpr.: vysánkovať vyklať vyštuchať vypšikať vyšikovať vypšochať vypratať: vysánkovať, vyštuchať, vypratať podnájomníka; vypšikať niekoho zo službyvymanévrovať (manévrovaním dostať preč): vymanévrovali ho z pozícieexpr.: vysocať vysotiť (socaním, násilím vyhnať): vysocali ho na ulicuvyhodiťhrub.: vykopnúť kopnúť (surovo vyhnať) • hovor.: vykorbáčovať vyšibať (vyhnať korbáčom): vykorbáčovať psa z dvoraexpr.: vymlátiť vytrieskať (údermi, bitím vyhnať): vytrieskam z teba dušuzohnať zduriť (vyhnať dolu odniekiaľ): zohnala, zdurila syna z postelevyplašiť (plašením vyhnať): vyplašiť z kríka zajacavytopiť (zaplavením vyhnať): vytopiť sysľavypovedať vyhostiť vyvrhnúť vykázať (zakázať niekde pobyt, prinútiť opustiť isté miesto): vyhnať, vypovedať, vyhostiť prisťahovalcov; vykázať z budovyvypravotiť (pravotou, súdne vyhnať): rodinu vypravotili z domuexpr. vyhuckať (Dobšinský)expr. vypoklonkovať (vyhnať predstieraním zdvorilosti) • expr. vyráčiťexpr. vykliať (vyhnať kliatím): mať ho vykliala z domuodpraviť odohnať pohnať: nápadníka odpravila, odohnala, pohnalapovyháňať (postupne) • nespis. vystrnadiť

2. (o rastlinách) pustiť výhonky • vypučať vyrásť narásť: kýpeť stromu už viac nevyhnal, nevyrástol; na jar vypučal orgovánexpr.: vyšibať vyšibnúť: trávička už vyšibala; vyšibnuté nové prútyvybehnúť vyhúknuť (prudko, bujne vyhnať): na hriadkach vybehla, vyhúkla burinavyraziť: raž už vyrazilavymetať vymiesť (vyhnať do klasov, utvoriť klasy; o obilninách a trávach) • povyháňať (postupne)

3. p. odstrániť 2 4. p. vytiahnuť 3


vyhodiť 1. hodením, prudkým pohybom dostať von al. do výšky • expr. vyšmariť: vyhodil, vyšmaril loptu z oblokakniž. al. odb. vymrštiť: vymrštiť ošteptrhnúťexpr. zvirgať (prudko pohnúť časťou tela dohora): trhnúť hlavou; kozľa zvirgalo nohamiexpr.: vykydnúť vykydať vykycnúť (obyč. niečo polotekuté, sypké): vykydnúť smetivyhádzať povyhadzovať (postupne, viac vecí)

2. expr. energicky prinútiť na odchod z nejakého miesta, zo zamestnania a pod. • vykázať vyhnať vypudiť: vyhodiť, vykázať, vyhnať niekoho z miestnostivysotiť vystrčiť: vysotila, vystrčila ženu z izby vonexpr. vykúriťfraz. ukázať niekomu dvere vylúčiťexpr.: vyšupnúť vyrútiť vyraziť (obyč. zo školy, z kolektívu) • prepustiťexpr. vyliať (zo zamestnania) • hrub.: vykopnúť kopnúť: (vy)kopli ho z klubu za spreneveru peňazívyvrhnúť: vyvrhli ho zo spoločnostivyhádzať povyhadzovať (postupne, viacerých)

3. uviesť do hry (obyč. pri hre v karty) • vyniesť: vyhodiť, vyniesť tromfdať vydať

4. p. minúť 1


vyjsť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa odniekiaľ dostať von, do voľného priestoru (op. vojsť) • vykročiť: celý deň nevyšiel, nevykročil z domuvybrať sa (vyjsť s istým cieľom): vybrať sa, vyjsť si na prechádzkuexpr.: vybehnúť vyletieť (rýchlo vyjsť): nahnevaná vybehla, vyletela z miestnostivypochodovať (vyjsť pochodovým krokom, expr. vyjsť vôbec) • expr. vyplávať: vyplávala z pracovne so vztýčenou hlavoutrocha pejor.: vytrepať sa vytrieskať sa vycabrať sa vytárať sa vyliezť: Vytrepte sa, vytrieskajte sa, vylezte odtiaľ konečne!; celý deň nevyliezol z izbyexpr.: vykradnúť sa vytratiť sa (tajne, nenápadne vyjsť): večer sa vykradol, vytratil z domuvykĺznuť (sa)expr.: vyšmyknúť sa vyšuchnúť sa vyplaziť sa (nebadane, ticho vyjsť): po prstoch sa vykĺznuť, vyplaziť zo sályexpr. vytrúsiť sa (po jednom, postupne vyjsť): z kina sa vytrúsili prví návštevníciexpr.: vypáliť vytrieliť vyraziť vyrútiť sa (prudko vyjsť): z podchodu na nás vypálila, vyrútila sa banda výrastkov; vyraziť do ulíchovor. vytiahnuť (obyč. hromadne vyjsť): vytiahnuť do bojaexpr. vyrukovať (vyjsť, obyč. hromadne): chlapci vyrukovali na ihriskozried. vyrušaťzastar. vyjachať (o dopravných prostriedkoch): vlak vyrušal, vyjachal z tunelavyklusať vycválať (vyjsť klusom, cvalom) • expr.: vyvliecť sa vyterigať sa vyredikať sa vydrgáňať sa vyrepetiť sa vyteperiť sa (vyjsť pomaly, s námahou): chorý sa vyvliekol, vyterigal na priedomieexpr.: vyplantať sa vymotať sa vychamrať sa (ťažko, ťarbavo, s námahou vyjsť): ledva sa vyplantal, vychamral z budovyexpr. vysúkať sa (pomaly, opatrne vyjsť) • expr.: vypotkýnať sa (vyjsť potkýnajúc sa) • subšt.: vytralágať sa • vytralákať sa (pomaly, s námahou vyjsť) • trocha pejor.: vyčochrať sa vyčaptať sa: čakám, kedy sa vyčochrú, vyčapcú vonexpr.: vyknísať sa vytackať sa vypotácať sa vykývať sa vykyvkať sa (vyjsť neistým, knísavým krokom) • expr.: vyskackať vyhopkať vykrivkať (vyjsť skackajúc, hopkajúc, krivkajúc) • expr.: vycapkať vycupkať vyťapkať vybadkať (vyjsť odniekiaľ drobnými krokmi): z domu vycapkala, vybadkala starenkaexpr., obyč. pejor.: vyšuchtať sa vyšmochtať sa vyšmotkať sa vyšmatlať sa (vyjsť šuchtavo, nie načas a pod.) • povychádzať povychodiť (vyjsť postupne, vo väčšom množstve): ľudia povychádzali, povychodili na ulicu

2. chôdzou al. inak sa ocitnúť hore al. na povrchu • vystúpiť: vyjsť, vystúpiť na kopec; rumenec jej vyšiel, vystúpil na lícadostať sa: dostať sa na vežu; pena sa dostala na povrchvyškrabať sa vyškriabať sa vyšplhať sa vyliezť (plazivým, šplhavým pohybom): vyškrabať sa, vyliezť na stromvyplávať (vyjsť na hladinu): rezance vyplávali horevysadnúť: vysadol mu pot na čelo; mastnota vysadla navrch

3. stať sa zrazu viditeľným na oblohe • objaviť sa zjaviť sa: nad obzorom vyšlo, objavilo sa, zjavilo sa slnkoukázať sa: spoza oblakov sa ukázal rožok mesiacavysvitnúť: zajtra opäť vysvitne slnkohovor. vykuknúť: na oblohe vykukli prvé hviezdyexpr.: preblesknúť preblesnúť preblysknúť preblysnúť (nakrátko, prechodne vyjsť)

4. p. vzísť 1 5. p. vydržať 3 6. p. zniesť sa 2 7. p. minúť sa 2 8. p. stačiť 1 9. p. podariť sa


vylúčiť 1. zbaviť účasti na niečom, členstva v niečom • vyradiť: vylúčiť, vyradiť hráča z kolektívuodstrániťkniž. eliminovať: odstrániť, eliminovať vplyv niekoho na mládež; odstrániť chyby z textudiskvalifikovať (vylúčiť pre porušenie platných noriem): diskvalifikovanie účastníka súťažehovor. vysúdiť: vysúdiť niekoho zo spoločnostiexpr. vyhodiťhovor. expr. vyraziť (prinútiť odísť odniekiaľ): vyhodiť študenta zo školyvypustiť: vypustiť z knihy osobné spomienkyhovor. zastaráv.: vytvoriť vyobcovať: vytvorili, vyobcovali ho zo spoločnosti

p. aj vynechať

2. uznať za nemožné • nepripustiť: vylúčiť, nepripustiť zlo, chybyzastaráv. vytvoriť: to je vytvorená veczamedziť zabrániť: zamedziť, zabrániť krízeznemožniť (urobiť nemožným): znemožniť konflikt, znemožniť návrat do vlasti


vyrásť 1. rastením dosiahnuť istú (potrebnú) výšku, rastom sa vyvinúť • narásť: dievča vyrástlo, narástlo na peknú ženu; pšenica vyrástla, narástla do zrelostiexpr.: vyhučať vyhúknuť vytiahnuť sa (rýchlo, prudko vyrásť): chlapec v trinástich rokoch vyhučal, vyhúkol na meter osemdesiatodrásť vyspieť (stať sa urasteným, dospelým) • expr. vybehnúť (prudko vyrásť; o ľuďoch i o rastlinách) • podrásť (trocha vyrásť) • vyhnať vyraziť (rýchlo, bujne vyrásť; o rastlinách): tráva vyhnala, vyrazila do klasuvypučať (o púčikoch, výhonkoch): bahniatka už vypučalipovyrastať povyháňať povybiehať povyrážať (postupne; o viacerých jedincoch)

2. p. objaviť sa


vyvážiť 1. uviesť do rovnováhy • vycentrovať: vyváženie, vycentrovanie koliesvybalansovať: vybalansovať telo na lane

2. nahradiť niečím rovnakej hodnoty • kompenzovať vykompenzovať: nedostatky sa usiluje vyvážiť, (vy)kompenzovať usilovnosťounahradiť vyrovnať: ťažko nám nahradia, vyrovnajú straty, ktoré sme utrpeli

3. nadvihnutím (obyč. násilne) uvoľniť • vypáčiť (pákou): vyvážiť, vypáčiť dverevylomiť vyraziť vyvaliť (násilne, tlakom): vylomiť, vyraziť kryt na niečom; vyvaliť peň, kameň zo zemepovyvažovať povypačovať povylamovať povyrážať povyvaľovať (postupne, viac vecí)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vyraziť, -í, -ia dok.

1. (čo) úderom, nárazom uvoľniť, spôsobiť, že niečo vypadne: v. zátku, klinec, klin; Ktože mi pomôže vyraziť vodu zo žľabov? (Kuk.) vypustiť; v. loptu z brány; Mládenci vyrazili žandárovi štyri zuby. (Urb.); neos. Poliakovi na chvíľočku vyrazilo dych. (Mor.) Witt vzápätí vyrazí dvierka. (Hor.); pren. Bol z koľaje vyrazený (Šolt.) zmätený. Nič mu nevedelo vyraziť myšlienku z hlavy (Hor.) odohnať ju.

v. niekomu zbraň z ruky umlčať ho; klin sa klinom vyrazí (porek.) čím sa niečo pokazilo, tým sa to i napraví;

2. (čo) razením urobiť, vytvoriť: v. mince, v. znak na listiny;

3. (čo) prekopať, prehĺbiť: v. chodbu v bani;

4. prudko, s veľkou intenzitou odniekiaľ preniknúť, vytrysknúť; vyjsť z hrdla, z úst, z pľúc: Z trúbeľky vyrazí úzky pramienok dymu. (Chrob.) Z dverí vyrazí kúdol pary. (Tat.) Z otvorenej brány väzenia vyrazil studený, potuchlý vzduch. (Hor.) Z očú jej vyrazil túžobný cit. (Jégé) Vzdych — vzlyk vyrazí mu z hrdla. (Min.)

5. náhle vyrásť, objaviť sa, zjaviť sa: Snáď kvety neskoršie znovu vyrazia. (Jil.) Nad očami vyrazili mu sivé sŕstky. (Tat.)

6. dať sa (rýchle) do pohybu, vydať sa na cestu, do boja ap., vyjsť odniekiaľ ap.: Sŕňa vyrazilo z dverí ako šíp. (Jégé) Vtom už i vyrazia psiská z hory. (Ráz.) Príde chvíľa a vyrazíme do útoku. (Karv.) Oznámil zbrojnošovi, kedy mieni vyraziť z domu. (Fel.)

7. (čo; čo zo seba) s dôrazom vysloviť, prudko, zvrušene povedať, vyjadiť: V rozhorčení vyrazil trpkú žalobu na boha. (Taj.) Vyrazila násilne túto lož zo seba. (Vans.) „Bisťubohu!“, vyrazil zo seba Antoš. (Tat.)

8. zastar. (čo) vyjadriť, vysloviť: Nemá možnosť vyraziť svoje myšlienky. (Vans.) Slečna, ja nemám toho daru slovami vyraziť, čo cítim. (Vaj.)

9. objaviť sa na povrchu tela: Na čelo mu vyrazil studený pot. (Urb.)

10. niž. hovor. (koho) vyhodiť, prepustiť: v. niekoho zo skúšky; v. niekoho zo zamestnania;

nedok. vyrážať, -a, -ajú

|| vyraziť sa

1. zried. prudko, s veľkou intenzitou odniekiaľ preniknúť, vytrysknúť, vyraziť: Voda zo žľabov sa vyrazila. (Kuk.)

2. zried. objaviť sa na povrchu tela, vyraziť: Pot sa mu na čelo vyrazil. (Urb.)

3. zastar. zabaviť sa: Zíde sa vyraziť sa na dedine žijúcemu. (Tim.) Človek nie je zviera, musí sa i vyraziť. (Ráz.) Idú vyraziť sa po práci. (Šolt.)

4. zastar. stať sa zjavným, zreteľným, prejaviť sa: Vtedy vyrazila sa opravdivo hrdosť a krása jeho zjavenia. (Tim.) Vyrazil sa ostrý kontrast medzi študentmi. (Vaj.);

nedok. vyrážať sa

vyraziť dk
1. čo úderom al. iným zásahom uvoľniť, odstrániť, poškodiť ap. niečo: Blatnyczanya tomuže Jankowy Tomkowy keg (!) z ruku wyrazily (BLATNICA 1664); wyrazym kussu twú z ruki twég lewég (KB 1757); pro túto odpowed tak se tyran rozgedowal, že mužum očy wiráziti poručil (VP 1764); (služobník veľkomožného pána) nečekagice na kluč, ale rukama a nohama do dwerj sjparnowich bušice, takowe wyrazyl (s. l. 1777); co když lew učynil, sedlak chitro klin wirazil a drewo spogene prissčiklo paprčki lwowi (GK 1779); stlpj, na kterych most postawenj stogj, pltnici z Maleg Palucky wirazili (L. MARA 1782);
x. pren opakowaná reč smichu neprispori, než ussi obrazy a skrze opakowáňí weselost wirazy (GV 1755) zanikne, prestane; cogitationem eam abjeci: zanechal, opustil gsem, wyrazyl gsem tu mysslenku (WU 1750) zapudil; když wyrazjme leniwost a odwrhneme prekážki, pridržowati se Boha usylugeme (BlR 18. st) prestaneme byť leniví
F. v. z hlavy čo odstrániť niečo: takowjmato a podobnyma slowmy swaty Antonin mnohjm tú zakorenenú chibu z hlawy wirazil (VP 1764); hoc nunquam mihi erues: to mně z hlawy nikdy newyrazýss (WU 1750) nikdy ma nepresvedčíš o opaku; v. z pamäti, z mysle čo zabudnúť na niečo: gak den narodzenj, tak take ginsse dni z pameti lidskeg wečne wyrazili (SJ 18. st); Zygmund smrt manželky swé z mysli wyraziti chtěl (SH 1786); klin s klinom v. napraviť niečo tým istým, čím sa to pokazilo: kljn z kljnem wirazit se pokusugess (DuH 1723); oko za oko wilupity, zub za zub wirazity (MiK 18. st) oko za oko, zub za zub; co fortuna komu dawa, zas mu z ruk wirazy (GV 1755) osud rozhoduje o našom živote
2. čo razením vytvoriť niečo: caelare aliquid argento: něco w strjbre wyrazyti; aes signare: mincy biti, wyrazyti (WU 1750)
3. dať sa rýchlo do pohybu, vyjsť niekam odniekiaľ: excurrare in fines alicujus: na ňečj meze wyraziti (KS 1763); (plavci) do korhelstwj zahrebli a z pameti wirazili na more (PT 1796);
x. pren mezy ginimy wecmy, ktere ho (sv. Augustína) w lunu cirkwe katholicke zdržowaly a gemu se z ny wirazity a wykročyty zbranowaly, starožytnost a zetrwanliwost bily (ŠV 1675)
4. čo komu spôsobiť niekomu niečo: procudere ignem: oheň wykresati, wyraziti (KS 1763); tento prudkj affekt Telemachuw starci tomu slzi wirazil (PT 1796); Achylles se hnewem rozpalil a pot ze sebe sstedre wyrazil (HI 18. st)
5. čo komu z čoho, na čom odrátať, odpočítať niekomu niečo z niečoho: poruczim wam, aby sste panu Ffranczowi Reychnbornowi padesat zlatych na trzidczatku wyrazyly (LIETAVA 1533); (úradník) za rabuw, kterich Geg Milost pani wiswobodila, ponewačz osemnastimi zlatima wjacz wzal, giste sa mu tess wirazia z restantij panskich (JASENICA 1710); (páni) teraznejšeho času zabrali všicko dzežmo ozime od nas a nic nam nevyrazili z oziminy (JAKUBOVANY 1784 LP)
6. koho vyhodiť niekoho odniekiaľ: (mnohí) kterych (prorokov) neprigaly, ale wen s pribitkuw swych wirazily a wistrčily (COB 17. st); deturbare aliqvem aedibus: ňekoho z domu wyraziti, wyhnati (KS 1763)
7. aj v. si zabaviť sa, pobaviť sa, rozjariť sa: elidere: spewem neb hranim wirazit (NP 17. st)
F. v. si z hlavy zabaviť sa: ponewacž mladi gsem, abi mne krew nezhnila, musim si nekdi z hlawi wirazit, wssak kdiž budem stari, bude cžasu Panu Bohu služity (Káz 18. st); -ovať, vyrážať ndk
1. k 1: wylamowal sem trnowny zuby nesslechetnjka a zubu geho wiražel sem (SP 1696); luxo: wyrazugj, wytýnam (ASl 1740); extundo: wybigám, wytlúkám, wyrážám; exorbo: oko wylupugem, wyrážám; polyclastrum: nástrog, s kterym se ňečo wyrážati može (KS 1763); repercutere pilam: loptu wyrážeti (LD 18. st);
x. pren abychom zlé mysslenky wyrážali, marných, darebných rečj se warowali (MPS 1777) zapudzovali
F. de pulmone revello: z hlawi wyrážám (KS 1763) zapudzujem; v. z mysle čo zabúdať na niečo: (hriešnici) aby smelsseg hressilj, peklo sebe z misli sweg wiražagu (MiK 18. st); oko za oko sebe wilupugte, zub za zub wiražagte (MiK 18. st) oko za oko, zub za zub; solvendo non sum: kljn kljnem wyrážeti (WU 1750) naprávať niečo tým istým, čím sa to pokazilo
2. k 3: prorumpit in hostes: na neprjtela wyražá; locus infertus excursionibus militum: častó wyrážagú po tégto cesťe wogáci (KS 1763);
x. pren kdo gest, když Boha wzýwá, ctj a chwálj, do nebe posýlá aneb proti nápadům neprátelským wyrážá (MPS 1777) vystupuje, protestuje
3. k 4: kdo bi se dopustil ribi lapati aneb wodj wirazati, abi trj dni w kazni sedel (P. ĽUPČA 1691); fons egerit aqvam: studňa wyrážá wodu (KS 1763); winne swedomy husty plač wyrážalo (PeP 1770); sen z očú né kwapki, ale dwa potočki slz wirazowali; ohen z kresánym kremenúw gsem wirážal (PT 1778); čy ste to wy, ktery ste z oču podanich wassich slze wiražalj? (MiK 18. st);
x. pren od lesúw a wrchúw prigaté hlasi wirážali pastyrúw pysstalki (PT 1778) vyludzovali, vychádzali
4. čo znázorňovať, označovať, vyjadrovať niečo: Geho Milost p. starosta pital sa mňa, čili bi som weďela, čo bi te obrazi wirážali; wirazugess (:zretedlňe wiražass:) skrze hňew na sebe lewa, skrze obžerstwo wlka (DS 1795)
5. k 5: a s toho se bylo zgednalo, abych mu (Janovi Zavackému) byl dawal a wjrazal portu na kazdy rok (s. l. 1604); melo se na to (na robotu) po fl 9 vyražeti (POLOMA 1649 LP); (mlynár) od pilenia dosak ma sebe wyrazat komu bi pilil od sta, geden zlaty uhersky (L. JÁN 1704); príchod a odchod či se vyražel z robotovani? (B. ĎARMOTY 1770)
6. k 6: zawazugem was z prisahu, dceri yeruzalemske, aby ste ani ze sna newiražali milenku, dokut by ona sama nechtela (MS 1749); vyraziť sa dk
1. komu prudko, silne vytrysknúť, vystúpiť, vyraziť: potok bellusky ngekedy k belluskim brehom daleg sa wyrazyl (BELUŠA 1751); w takowem zamdlenj pak blednu, pot studenj se gjm (omdletým ľuďom) wirazj (HT 1760); hned y slze kagice z ocu sa mu (hriešnikovi) wirazilj (MiK 18. st)
2. zabaviť sa, rozveseliť sa:
F. chci se obweselity a w misly wirazity, ponewadž to Buh chce (Le 1730); vyrážať sa ndk k 1: w kupeloch poty otewrenymy potnimy dyerkamy se wiražagj (KoB 1666); plamén wyrážel se nad pec loktu sstyrycetj dewět (MP 1718)

Zvukové nahrávky niektorých slov

vyraziť na prvý rozkaz partir au premier ordre

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu