strážny
I. príd.
1. konajúci stráž: s. oddiel; náb. s. anjel i pren. ochranca
2. určený na stráženie, strážcom: s. pes, s-a veža; s. domček, s-a búdka (pri trati)
II. strážny m. voj. strážca, stráž
strážny -neho pl. N -ni G -nych m.
strážny -na -ne príd.
strážca kto niekoho al. niečo stráži, ochraňuje: strážca majáka, telesný strážca • stráž (ozbrojený strážca): výmena stráží • voj. strážny • strážnik: strážnik na stavbe • ochranca (kto niečo ochraňuje, stráži): ochranca poriadku • hlásnik (v minulosti nočný strážca na dedine, ktorý trúbením oznamoval čas) • hovor. zastar.: vartáš • vartár: nočný vartáš, vartár • zastar.: vachtár (Stodola) • vachman (Tajovský) • hovor. zastar. varta • hist. hajtman (obecný strážnik) • expr. gorila (osobný strážca významnej osobnosti)
strážny p. strážca
strážny príd.
1. konajúci, vykonávajúci stráž, taký, ktorý stráži, chráni, ochraňuje: s. vojak, s-a čata, s-e sbory; s. pes; s-a služba stráž; s. duch (Tim., Botto); s-e ruky (Al.); hovor expr. s. anjel ochranca; pren. expr. s-e oko (Vans.) bdejúce; včel. s-e včely strážiace vchod do úľa;
spodst. strážny, -eho m. vojak stojaci na stráži, stráž: Paľa po prvý raz zastavil strážny (Sev.) Kráľovský strážny zamkol obrovské dvere. (Kal.)
2. určený na stráženie, používaný pri stráži: s-a búdka, s. dom, s-a loď, s. čln, s-a veža, s-e ohne, s-e heslo;
strážne prísl. kniž. s úmyslom, so zámerom strážiť, bdieť, bdelo, bedlivo, ostražite: pozerať s. (Vaj.); bdieť s. (Tim.)
strážny príd 1. konajúci, vykonávajúci stráž: na zdech twich položil sem stražne (TP 1691); harpalus: strážny pes; alicujus: ňečyho ťela stražny wogáci osobní strážcovia (KS 1763); piet soldatúw strážnych za dobrú chwily nasledownykuw za chrbtem swym miely (PeP 1770); (kohút) gest smelý, welmi strážny a často tuhým hlasom spjewa (PL 1787); x. náb kdjbi sme nemelj angeluw stražnich, djabel satanass giž bj nas bjl dawno wjwratjl (CS 18. st) anjelov, ktorých má podľa náboženských predstáv každý človek ako svojho ochrancu 2. určený na stráženie, používaný pri stráži: custodela: strážnica, strážné mjsto; speculatoria: strážny hagow; specula: strážnica, strážná weža (KS 1763); subst s. m strážca: na negwižsseg wežy gest orlog a messkani stražnych (OP 1685); žoldnery a stražny, prigawsse penize, sem a tam po meste rozchirily, yakoby oni telo Krystowe ukradly (COB 17. st); nassli mne stražni, kteri obchazagu mesto, zbili mne a zranili mne (MS 1758); straznj pred dwermj ostrihalj zalare (Káz 18. st) L. Gailer, pilny yazyka sweho stražny, k predsewzeti nassemu tuto rozprawku prednassa (SK 1697) dáva si pozor na jazyk; -osť ž pozornosť, starostlivosť: chtegjce panny tento drahý poklad zadržat, totižto pannenstwj, potreba gest, žeby s weliku strážnostu w stánu zawreté držané byli (WP 1768); custodia: stražnost (VLS 18. st)