Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

starý

I. príd.

1. kt. je v pokročilom al. poslednom období svojho života, vývinu; vzťahujúci sa na toto obdobie, op. mladý: s. človek, strom; s-é roky; s. otec otec matky al. otca; s-á matka matka matky al. otca; s-í rodičia rodičia rodičov; s. mládenec, s-á dievka, panna v pokročilom období mládenectva, dievoctva; hovor. s. ujo, s. Zeman príslušník star. generácie

2. príznačný pre starobu, poznačený starobou, op. mladý: s-á tvár, s. zrak

3. majúci istý vek: sú rovnako s-í, 5 rokov s. dom

4. dlhým používaním, jestvovaním opotrebovaný; nie nový; nie čerstvý, op. nový; čerstvý: s-é šaty, s. papier; s. chlieb, s-é zemiaky

5. pochádzajúci z min., jestvujúci v min., starobylý, starodávny, op. nový: s-á literatúra, s. zvyk, s-é časy; s. známy; s. Rím, s-í Slovania; S. svet svetadiely známe pred objavením Ameriky, najmä Európa; S. zákon časť Biblie; v geogr. názvoch: S-á Ľubovňa

6. bývalý, predchádzajúci, niekdajší, op. nový: s. spoločenský poriadok, s. byt; s. rok kt. sa (práve) končí

7. zastaraný (význ. 1), nemoderný, (už) nepoužívaný: šaty s-ho strihu, s-é metódy

8. dávno známy, často opakovaný, otrepaný: s. vtip, s-á história

9. rovnaký ako kedysi, pôvodný, zvyčajný, op. nový: dať nábytok na s-é miesto, vrátiť sa k s-m záľubám

10. v nejakej činnosti skúsený, osvedčený: s. odborník, praktik; expr. s. luhár, hriešnik

● s. ako Matuzalem veľmi; iron. s. hríb starý chlap; mladí – s-í všetci; (to je) s-á vec dávno známe; (to je) s-á pesnička dávno známa vec; na s-é kolená v starobe; za s-ch čias, časov kedysi; expr. patriť do s-ho železa byť nepotrebný; s., ale jarý je ešte svieži; mladý môže, s. musí t. j. zomrieť; s-á láska nehrdzavie nepominie sa;

staro prísl. k 1, 7: s. vyzerať, s. sa obliekať;

starosť² -i ž. staroba iba v spoj. na s.: na s. nemal kde bývať

II. starý m. hovor. expr.

1. manžel: môj s.

2. nadriadený, šéf: s. zvolal poradu;

stará ž.

1. hovor. expr. manželka: moja s.

2. (o živočíchoch, najmä vtákoch) samička: s. učí mladé lietať;

starí m. hovor. expr. rodičia v pomere k ženatým a vydatým deťom: mladí bývajú u s-ch

starý ‑ého príd. i m.; staro prísl.

starý -rého pl. N -rí G -rých m.

starý -rá -ré 2. st. -rší príd.

---

---

---

---

---

neplatný ktorý stratil platnosť, účinnosť (op. platný) • prepadnutý: neplatný, prepadnutý cestovný lístok • starý • zastaraný (v minulosti platný; op. nový): mám iba starý, zastaraný cestovný poriadok • neúčinný (op. účinný): to je už dávno neúčinné nariadenie • zrušený • kniž. anulovaný • práv. al. kniž. nulitný (vyhlásený za neplatný): zrušená, anulovaná, nulitná zmluva • práv. zastar. zmätočný

---

normálny 1. ktorý sa neodlišuje od priemeru al. od stavu, na ktorý sme zvyknutí (op. nenormálny) • pravidelný • riadny: dýchanie je normálne, pravidelné; prísť v normálnom, riadnom čase • obyčajný • obvyklý • zvyčajný • bežný • prirodzený (op. výnimočný, mimoriadny): je to taký obyčajný človek; obvyklý, zvyčajný spôsob liečenia; je to v spoločnosti zvyčajný, bežný jav • zabehaný • zaužívaný • starý (op. nový): vybočiť zo zabehaných, zaužívaných, starých koľají • regulárny (zodpovedajúci ustáleným pravidlám): dosiahnuť niečo regulárnym postupom • normalizovaný (upravený do potrebného stavu): spoločnosť je opäť normalizovaná

2. p. zdravý 1

---

ošúchaný 1. používaním (obyč. častým šúchaním) na povrchu poškodený • obšúchaný • vyšúchaný: ošúchaná, obšúchaná omietka • obdraný • obdratý • odraný • odratý: o(b)draný, o(b)dratý golier na košeli • zodraný • zodratý (veľmi poškodený, obyč. šúchaním): zodraný, zodratý koberec • ošarpaný: ošarpané steny • obnosený • ošumelý • ošumený (obyč. o šatách): obnosené sako; ošumelý klobúk • opotrebovaný • zničený (používaním poškodený): ošúchané, opotrebované topánky; opotrebovaný, zničený poťah • chatrný • vetchý (poškodený na rozpadnutie): ošúchané, chatrné, vetché nohavice • starý (op. nový)

2. ktorý častým opakovaním zovšednel • zunovaný • všedný • banálny: ošúchaný, všedný príbeh; ošúchané, zunované, banálne frázy • klišéovitý (o stále sa opakujúcich výrokoch, textoch): klišéovité výrazy • kniž. zvetraný • expr. otrepaný: zvetraný, otrepaný vtip • hovor. obkukaný (obyč. o šatách): ošúchaný, obkukaný strih šiat • omrzený • obohratý • obohraný: obohratá pieseň

---

pôvodný 1. ktorý je od začiatku; ktorý si zachoval všetko také, aké mal pri svojom vzniku (op. nepôvodný) • autentický (op. neautentický): pôvodný, autentický folklór • originálny: pôvodné, originálne exponáty z ľadovej doby • prvotný • prvý • kniž. prvobytný (ktorý bol na začiatku a obyč. sa už zmenil, zanikol): prvotná príčina; prvotné, prvé náboženstvo; prvobytný charakter rodiny • prapôvodný • kniž. archetypálny (pôvodný a veľmi starý): prapôvodný spôsob obživy, archetypálny zvyk • najstarší: jaskyňa je najstaršie ľudské obydlie • domáci • domorodý • odb. autochtónny (pôvodom pochádzajúci z daného miesta; op. cudzí, prisťahovaný): domáci, domorodí, autochtónni obyvatelia Ameriky • írečitý • rýdzi (obyč. o zachovaných tradíciách, jazykových prostriedkoch a pod.): v prejave stále používal zopár írečitých, rýdzich výrazov

2. ktorý bol pred terajším, súčasným • predchádzajúci • predošlý: pôvodné, predchádzajúce, predošlé rozhodnutie (op. terajšie, súčasné, nové) • niekdajší: nové pomery skoro vystriedali pôvodné, niekdajšie • bývalý • minulý • starý (ktorý už patrí minulosti): obnovil bývalý, minulý vzťah; bývalý, minulý, starý majiteľ • zvyčajný • zaužívaný (aký sa zaužíval, aký býva stále): položil náradie na zvyčajné, zaužívané miesto

3. pochádzajúci skutočne od pôvodcu (op. nepôvodný) • originálny: pôvodná, originálna myšlienka; pôvodné, originálne dielo • domáci (obyč. o literatúre; op. prekladový) • vlastný: autor známy vlastnou i prekladovou tvorbou • samostatný (bez cudzej pomoci, cudzieho vzoru): samostatné myslenie, dielo • neprevzatý • neprebraný (op. prevzatý, prebraný): pôvodné, neprevzaté, neprebrané televízne programy; neprevzatý, neprebraný štýl • neodvodený: pôvodný, neodvodený význam slova • svojrázny • svojský • osobitý • hovor. neodkukaný (svedčiaci o jedinečnosti, pôvodnosti): svojrázne, svojské, osobité myšlienky; neodkukané modely

---

starobylý ktorý bol v dávnej minulosti, ktorý z nej pochádza • starodávny: starobylé, starodávne kaštiele • dávny • dávnoveký • mnohoveký • pradávny: dávni, dávnovekí predkovia, obyvatelia; dávnoveká kultúra • starý (op. nový): staré pohanské zvyky • starosvetský • staromódny • nemoderný (op. moderný): starosvetský, staromódny nábytok • starožitný • starinársky • antikvárny (starobylý a vzácny, často aj dosť opotrebovaný): starožitné, starinárske, antikvárne predmety • historický (ktorý má určitú hodnotu, napr. umeleckú; ktorý je znakom, symbolom histórie): historické jadro mesta, historický kostým • muzeálny (patriaci do múzea): muzeálna pamiatka • archetypálny: archetypálny spôsob života • archaický • zried. archaistický (majúci starodávnu podobu): archaické výrazy, archaický jazyk • patriarchálny: patriarchálny spôsob života • zastar. starinný: starinná báj (Figuli)

p. aj starý

---

starý¹ 1. ktorý je v pokročilom al. poslednom období svojho života; ktorý sa vzťahuje na toto obdobie (op. mladý): byť starý, ale jarý • nemladý • starší • hovor. postarší (skôr starý ako mladý; starnúci): prihovoril sa nemladej, (po)staršej žene • expr.: obstarožný • obstarný (dosť starý): obstarožný donchuan, mať obstarný výzor • prestarnutý (príliš starý; nevhodné o človeku): prestarnuté stromy, zvieratá • ostarený • ostarnutý • zostarený • zostarnutý; pokročilý (vekovo) • expr.: staručký • staručičký • starušký (veľmi starý): navštíviť staručkých, staručičkých, staruškých prastarých rodičov • stáročný • prastarý • poet.: stáveký • stoveký • expr.: vekovitý • vekový: stáročný, prastarý, stáveký, stoveký, vekovitý dub • expr., trocha pejor. storočný: vrásky má ako storočná žena • pejor. plesnivý: hundravý plesnivý dedo • pristarý (príliš starý) • expr. zried. starizný

p. aj starecký

2. ktorý dlhým používaním stratil pôvodnú vlastnosť, kvalitu (op. nový): mať záľubu v starých veciach • opotrebovaný: kúpiť starú, opotrebovanú práčku • ošumelý • ošúchaný • obnosený • obdratý • zodratý (obyč. o šatstve, obuvi a pod.): stále chodí v ošumelom, o(b)šúchanom, obnosenom kabáte; obdraté, zodraté tenisky • ojazdený (o dopravných prostriedkoch): kazí sa mu staré, ojazdené auto • expr.: obstarožný • obstarný: hromadiť obstarožné, obstarné haraburdy • tvrdý (obyč. o pekárskych výrobkoch; op. čerstvý): tvrdý včerajší chlieb • expr. storočný: vytiahla storočné mamine šaty

3. ktorý pochádza z minulosti, ktorý jestvoval v minulosti (op. nový) • starobylý • starodávny: staré, starobylé, starodávne stavby, mestá • dávny • dávnoveký • odveký • pradávny • prastarý: dávni predkovia, dávnoveká kultúra; odveké, pradávne tradície; prastaré knihy, rukopisy • dlhoročný • mnohoročný (trvajúci mnoho rokov): dlhoročné, mnohoročné tradície, priateľstvo • starosvetský • staromódny (op. moderný): starosvetské, staromódne zvyky, spôsoby; staromódny štýl, nábytok • starožitný • starinársky • antikvárny (starý, často aj dosť opotrebovaný, ale vzácny): starožitné knihy; starinárske, antikvárne predmety • historický (ktorý je znakom, pozostatkom histórie): historická časť mesta, historická pamiatka • archaický • zried. archaistický (majúci starú podobu): archaické, archaistické výrazy • zastar. starinný: starinná báj (Figuli) • kniž. zašlý: zašlé časy • zabudnutý • pren. zaprášený: pripomenul zabudnuté krivdy; spievala zaprášené piesne • hovor. predpotopný • pamätnícky: pamätnícke časy

4. p. bývalý 5. p. zastaraný, staromódny 6. p. ošúchaný, známy 7. p. pôvodný 8. p. skúsený

---

tvrdý 1. nepoddávajúci sa tlaku (op. mäkký) • nepoddajný • húževnatý • tuhý • pevný: ťal sekerou do tvrdého, nepoddajného, húževnatého dreva; tvrdý, tuhý lak (stvrdnutý); tvrdý, pevný ako skala • suchý • starý (o chlebe, pečive) • stvrdnutý • zrohovatený: stvrdnutá, zrohovatená pokožka na chodidle • odb. tvrdený (majúci určitý stupeň tvrdosti): tvrdená liatina • pritvrdý

2. ktorý pôsobí na zmysly nepríjemne tvrdo, drsno; ktorý nie je dosť jemný • drsný: tvrdé, drsné podnebie, podmienky • ostrý: tvrdé, ostré črty tváre • strohý • prísny: strohý, prísny hlas, pohľad

3. ktorý dobre ovláda a potláča cit, vyznačujúci sa prísnosťou, energickosťou; u ktorého necitlivosť al. prísnosť prerastá dakedy až do hrubosti, bezohľadnosti voči iným (o človeku); svedčiaci o tom • neoblomný • nepoddajný • pren. kamenný: matka je tvrdá, neoblomná, nepoddajná žena; mať kamenné srdce • ostrý • príkry: v prichádzajúcom sa dal vytušiť tvrdý, ostrý chlapík; ich reč bola ostrá, príkra • strohý • prísny: strohý, prísny otčim; strohé, prísne slová • neúprosný: neúprosný trest • sparťanský: sparťanská výchova • hrubý • drsný • bezcitný • bezohľadný • krutý: hrubé, drsné, bezcitné, bezohľadné, kruté zaobchádzanie • ukrutný • nemilosrdný • neľútostný: ušlo sa mu v detstve dosť ukrutnej, nemilosrdnej, neľútostnej bitky • surový • drastický • brutálny (veľmi tvrdý): surový, brutálny zákrok • pritvrdý (príliš tvrdý)

4. p. silný 4, tuhý 1, 3, ťažký 3

---

zastaraný¹ 1. ktorý nevyhovuje súčasným potrebám, požiadavkám (op. súčasný) • staromódny: má zastarané, staromódne názory • starý • nemoderný • nepokrokový (op. moderný): staré, nemoderné metódy práce • nečasový • neaktuálny (op. aktuálny) • anachronický • prežitý: neaktuálna, anachronická téma článku; prežité predstavy • expr. vyvetraný; starodávny • starosvetský (pripomínajúce staré časy): starodávne, starosvetské zvyky • pejor.: predpotopný • plesnivý • fosílny • expr. dedovský • subšt. fotrovský: predpotopná, plesnivá konzervatívnosť; fosílna, dedovská technika; fotrovský oblek • muzeálny

2. p. zdĺhavý

starý, 2. st. starší príd.

1. majúci mnoho rokov, vysoký vek (op. mladý): s. človek, s-á žena; starší pán, staršia pani o ľuďoch pokročilého veku; s. kôň, s. strom, s-á hora; s. otec otec matky al. otca; s-á matka matka matky al. otca; s-í rodičia rodičia niektorého z rodičov; s. ako svet veľmi

● mladý-starý, mladí-starí, mladé-staré všetci ľudia bez rozdielu veku; mladý môže, starý musí (porek.) t. j. zomrieť; starý, ale jarý (úsl.) o staršom, ale sviežom človeku; mladý na roky, s. na rozum o rozumove vyspelom dieťati, mladom človekovi; hovor. iron. s. kocúr o záletnom mužovi;

2. vlastný človeku (zried. i živočíchovi) vysokého veku, prezrádzajúci starca, starecký: s-é oči, s. zrak, s. hlas, s. krok, s-é nohy

● na s-é kolená, na s-é dni v starobe;

3. majúci relatívne väčší počet rokov: najstarší syn; Slečny neboli ani také staré. (Jégé) Emila sa vedľa neho necíti starou. (Laz.) Pre Ernu bol manžel starý. (Jaš.); s-á dievka, s-á panna slobodná staršia žena; s. mládenec slobodný starší muž; zostať s-ou dievkou nevydať sa; zostať s-ým mládencom neoženiť sa

● je na to už s. nie je vhodné, aby to robil;

spodst. starý, -ého m. a) expr. fam. manžel: môj s.; b) niž. hovor. nadriadený, vedúci, riaditeľ: Som rád, že ťa dal starý do kuchyne. (Zúb.);

stará, -ej ž. expr. fam. manželka: Moja stará kričí, akoby ju párali. (Min.)

4. majúci istý počet rokov: tri roky s. chlapec, päťdesiat rokov s. strom;

5. existujúci istú dobu, nie čerstvý (op. nový): s. sneh, s-á slama, s-é zemiaky, s-á fazuľa, s. chlieb; s-é hnevy (Tat.); s-é nezhody (Žáry); s-é rodinné nezrovnalosti (Hviezd.);

6. pochádzajúci z minulosti, dávno vzniknutý, dávno trvajúci, dávny (op. nový): s. hrad, s-é mesto, s-á rodina, s. rod, s-é pokolenie; s. zvyk, s-é priateľstvo; s. známy;

geogr. v miestnych al. iných zemepisných názvoch: Spišská Stará Ves, Starý Smokovec, Stará Turá; zastar. Starý svet pomenovanie Európy z hľadiska Američanov; bibl. Starý zákon prvá časť biblie

● poznať niekoho, niečo ako s. peniaz veľmi dobre; s-á láska nehrdzavie (prísl.) trvá stále, nikdy neprestáva; hovor. expr. stojí to za starú belu nie je to nič hodné;

7. dávnoveký, staroveký, dávny: s-é časy; s-í Slovania, s-í Gréci; s-á pravda; s-é obchodné cesty (Jil.);

8. predošlý, bývalý, niekdajší (op. nový): s. spoločenský poriadok; Niekde nás len zavezú, a to iste bude naše staré miesto. (Tomašč.); s. rok ktorý uplynul, minulý;

9. opotrebovaný, dlho používaný, nenový (op. nový): s-é šaty, s-é topánky, s-á trať;

10. odložený, nepotrebný: s-é papiere, s-é železo

● hovor. hádzať niečo do s-ého železa pokladať to za nepotrebné;

11. zastaraný, nepoužívaný (op. nový): s-á móda, šaty s-ého strihu;

12. obvyklý, normálny: položiť niečo na s-é miesto; Nepriberal sa do starej roboty. (Švant.)

● Všetko prišlo do starých koľají vrátilo sa do pôvodného stavu.

13. dávno známy, otrepaný: s. história

● hovor. s-á pesnička známa vec;

14. dávno niečo konajúci, skúsený: s. odborník. s. komunista; slang. s. mazák (Sev.) vojak a) väzeň, ktorý už má vo svojom prostredí isté skúsenosti;

po starom i pri starom ako kedysi, ako predtým, ako dosiaľ: žiť, pracovať po s.; všetko ide po s.; všetko ostane pri s.;

staro prísl. k 1: vyzerať s.

stará p. starý

---

staro p. starý

---

starý príd
1. majúci veľa rokov, vysoký vek, op mladý: my Petr Polak, foyt, y wssechna rada miesta Zyline dolepsana, yakozto Michal Prchala, Martin Massar, Propheta stary, Matieg Mandel (ŽK 1459); dotikuge se gedneho welikeho stareho duba podle cesty stogiciho (ZVOLEN 1567); mnoho rokou magjcy baba stara biwa bezzuba (KoB 1666); swine stare dwe a mladych čtworo (TURIEC 1736);
x. pren aby geho staru hlawu cztil, to mu prikazuge (MOŠOVCE 1578) ako dospelú osobu
L. pretoze geho stary otiecz k teg puol cztwrtine nemal zadneho prawa a moczy prodawaty (P. ĽUPČA 1582) otec otca al. matky, dedo; tamten (:mladoženjch:) sweho družbu, pitacža neb stareho swata ma (KoB 1666) starosvata; ad consuetudinem redire: k staré zwyklosti se nawrátiti (WU 1750) k tradíciám; s-á mať, matka, mater matka otca al. matky, babka: zadagicz od Girika Mrwy a Martyna dwa juncze, kere gemu stara matka na testamente porucžyla (SLIAČE 1580); gakozto stara mati tu polowicy Durykowi, wnuku swemu, gak kopanice, lazy odewzdawa (OČOVÁ 1640); pustily sme nasseg časzky materinskeg z nebosstižky nasseg stareg matera (!) urozeneg nekdy Anny Almassy (V. KUBÍN 1686); s. vek, s-é dni, letá staroba: ze Sophia Drgowa, bywssy w swich starich letiech, swobodnim trhom sprodala dwa kwentiny na obidwa polie (P. ĽUPČA 1585); uznawagicze sama w sobe, gsauce w mem starem weku postawena, ze sme wssickny smrtedlny (KRUPINA 1647); na moge starge dny mna z djtkamj zhana (z úžitku) (LIPTOV 1754); s. kalendár, s-é kalendárium juliánsky kalendár: dan (list) z Nemiecz w den swateho Martina wedle stareho calendaru roku Pane 1585 (NEMCE 1585); letha Pane 1587 posledniho dne mesicze mage, podle stareho calendarium w dome richtarskem stala se gest zmluwa (DUBNICA n. V. 1587); s. človek (ľudia), s-á osoba dospelý človek: tento lekwar gest dobry od wsselikeho gedu w čas mornj, stareg sobe za geden lieskowy orech, mlademu neco meneg; nech se da staremu čloweku co dukat odwažj w spusobneg wodce; pre mlade y stare lidy, ktery pretrhlinu pupkowu nagi (RT 17. st);
F. mladost -- radost, stary človek -- nemoc, bolest, žalost (RL 1578); ale potreba gest take, abychom my zložiwsse z sebe toho stareho Adama, (:to gest:) zbawiwsse se hřychow swych, obliekli na sebe toho noweho Adama, (:to gest:) Syna Božyho, Pana G. K. (BAg 1585 náb) o žití bez evanjelia Ježiša Krista; hamba ti tu ležat a walati se yako stareg krawe (KRUPINA 1643) o nepotrebnosti; staremu kmetowy pekna panna se narody (PG 1656) o šťastí; z starú paniú mussý gjsti, dlaň ljzati (SiN 1678) o pochlebovaní; sekass s tim gazikom gako stara trlicza (KRUPINA 1734) o nadávaní; tesska wec gest starym noham po pisku choditi, ale težssa pokognemu z gazyčnicu žiti (GV 1755) o náročnosti
2. majúci istý vek, väčší počet rokov al. dní: ted pro swedecztwi posylame swaka tiech detek y bratrza s tiech syrotek starsseho (MARTIN 1561); ponewadž pak z gruntu wyplaczen gest naystarssy bratr Martin (TURANY 1621); a wezmy slepe ščencze, ktere 4 lebo 5 dny stare su (RN 17.-18. st); bimensis: dwogmesyčny, dwúch mesycúw stary (KS 1763); hle, kteriss syn bil starssi od matki sweg? (GK 1779); nech nebude semeno kapusne wisse 5 neb 6 rokow stare (PR 18. st)
L. ten stary dyabel w gakowem spusobu ge anebo fforme a w parsume? Ako stary mladenecz (KRUPINA 1675) slobodný starší muž; Anna N., stara diewka, ze zebranim se ziwy (PREŠOV 1784) slobodná staršia žena; s-é trávy, sená, seče ktoré sa kosia nepravidelne: na stareg trawe wissny tal (BLATNICA 1675); kdy se luky na stare sena hagily; po skosenj starjch traw tež (stádo) wzdičky pasaly (TURIEC 1721); toho toku zasek sme slavne panstwi nasleduvali o te stare seče, aby nam do pasinku uš boly pustene (NAHÁČ 1786 LP)
3. (o veciach, javoch) už použitý, opotrebovaný; nie čerstvý, op nový: dwe jalowicze, dwe swine, dwe kolesa starymy ssiny okowane (P. ĽUPČA 1558); strany Wasseho wina stareho, ktere W. W. piti raczila (HOLÍČ 1607); czkel nowych y starych (LIETAVA 1633); kapusti stareg konom na nohi, d 5 (ŽILINA 1710 E); nedawa se nowe wino do starych sudkuw, gako mluwi Krystus (GK 1779)
4. pochádzajúci z blízkej, nedávnej minulosti, vzniknutý prednedávnom, niekdajší, dávny, minulý, op nový, starší; pôvodný: giz rozumieyte o starem pokogi, kteryzto czysarska moc potwrdila gest (ŽK 1473); o stawy, syla w horach at pany Swetoganssczy stary zwyk zachowagy (L. JÁN 1480 SČL); aby geden druheho ssanovaly, predne pana tatika, potom take pani matku y starssych tovaryssov, a ktery by toho neučžinil, bude trestan staru pokutu, to jest s korbačzom (CA 1556 E); za gegi žiwota nachazelo se gako na dwa fl starich penezij (ZVOLEN 1633); striebra stareho, co nazbyeral z hrobuw mrtwych (KRUPINA ( 1684)); yarek do stareho žrjedla, kade predtjm tjekawal, za zahradu opet naprawity (DULICE 1726)
L. že dobre pamatuge za starich panow, panow Wiskelethy Thomassa a ginssich, kedy odbiraly od Mlinarowiczow becžki (s. l. 17. st) predchádzajúcich; antiqvarius: milownjk starych wec (KS 1763) starožitník; kde starje polja zarostli a znovu jich vyrobili (TISOVEC 18. st) prv obrábané; vedľa s-ej obyčaje, s-o obyčaja, podľa s-ch zvykov práv na základe starých právnych predpisov, noriem a tradícií: tiech sto zlattych panu Krysstoffowi Kubinskemu ukladali sme y podle prawa nassyho a starych zwykow nassych geho zdrziwali sme (P. ĽUPČA 1564); a na toto nadoussecko wedle stareg običagj a wedle meskiho prawa od každeho zlatiho peniz Hans Pok dolu položil (BÁTOVCE 1628); wino dano panom messtanom wedle stareho obycege na kazdy dom per sext 2 (ZVOLEN 1635)
5. kt. trvá, pretrváva, je neliečený, zastaraný: pryskyryce (zmiešaná) z octem tielo čysty, pyta stary kassel hogy; lysty geho stare rany hogy (HL 17. st); flayster, ktery gest osožnj k starym y nowym rankam (RT 17. st); pro stare rany flastr (TT 1745)
6. dávno známy, dávnoveký; overený, skúsený: lekary stary tyto weczy w gedne mocy y spusobu byty položyly su (HL 17. st) zo starých čias; annales: kronika, poznamenanj, pripomenutj wěcý, kteréž se stali, zběhli, wěcy starých, starobylých, starožitných, starodáwnych (WU 1750); stara lest a chitralost pekelného hada gest prjliss podwodná (VP 1764); gestli Jannes, Jambres mohli znati čáry, pročež by y ginných nevčil had starý? (StN 1785)
L. aby ste se naucžili a napomenuli a wediely, yako Pysmo Swate, tak Noweho, yako y Stareho zakona, mluwy o stawu swatom manželskom (BAg 1585 bibl) prvá časť Svätého Písma; (v nadávkach) bezcharakterný: zlodey dokonaly, pes stary nepocztliwy (TURIEC 1589); aha, nicžomnycza stara (KRUPINA 1692); Duch ten, kterjz otcum starjm predpowedel o vtrpenjch Kristowjch (WO 1670 náb) duchovným správcom, kňazom; že by toho stareho plessiucza, ktery sa k ničemu nerozumie, neposluchali (NECPALY 1749); zlá zwiklost a lstiwost starého hada mne očj zaslepili (VP 1764 náb) diabla; veterator: stary ssybal (AP 1769) prešibaný človek; s. jarmok, trh známy, chýrny svojím trvaním a svojou pravidelnosťou: marnomluwenj abys na stari trch winassel, potrebne nebylo (DuH 1723); plac, na kterem i predešle jarmoky držane byli, když i starje jarmoky prestali, predce však obvatele mestečka Tisoltza slobodne a bez všeho platu užiwali (TISOVEC 18. st)
F. stara to piseň známa vec, nič nové; člowek stareho sweta, t. g. sprosty, tichy (SiN 1678); nebo obyčag žiwota starého nebywal, aby dedictwi ženi mezy muzskym pohlawjm losowali (BlR 18. st) niekedy, v starých časoch to nebolo zvykom
7. kt. sa minul al. skončil pôsobnosť, službu, predošlý, bývalý, niekdajší, op nový: my zwrchupsany foyt y wssechna rada nyne swrchumenowana wyzwamy (!), ze gest opatrny muz Martin Polacowycz, nass miessczenyn, puostawyl staru radu, menem Nycussie, stareho foyta; ze gest przistupyla przed nas, plnu radu stara rada y wysnala pred namy (ŽK 1459; 1464); potom take meczy nymy mesto nasslo, aby rychtare stareho po Nowem rocze yakekolwek dawffky (!) zassly (L. TRNOVEC 1576); wssak pro pokutu, že nieco Duro proti starimu richtarowy preriekol, mestu do 2 tydnow fl 2 ma položitj; rowas richtarsky winy stariho pana richtare pre mesto rozličnim spusobem (S. ĽUPČA 1603); ( 1666); exconsul: pudmjstr stary, ktery byl za pudmjstra (KS 1763); že swetkow esste otgecz od wolakeho pana, ktereho starim doctorom zo Stiawnice wolaly (N. VES 1776)
L. veteranus: stary wogak (VTL 1679) vyradený z evidencie, vyslúžilec; hle guss pressli dni, mesice ay hodini stareho roku (MS 1758) minulého; zawirka stareho roku aneb podekowani Bohu za prigate dobrodenj (Le 1730 náb) omša na tento účel
F. nigdy staru cestu pro nowu, negistu neopussteg (PV 1652) drž sa toho, čo poznáš; gestli comunicant na to wssecko hned zapomina a na stare chodniky se oddawa, pri tem čloweku absolutio gest daremna (SP 1696) robiť si po svojom
8. kt. slúži, vykonáva niečo dlhší čas, dlhodobý: Mikulass piwowarcžy, Wassy milosti stary služebnik (LIPNÍK 1569 KL); pritele stareho oddawna znameho pro noweho nenechass (BV 1652)
9. náb kt. je hriešny, nekoná podľa evanjelia:
F. ktery (Kristus) prigde w čase swogem, stary swet obnowi (GŠ 1758) zvíťazí Kristovo evanjelium; každú swú wúlu neb pohledáwanj wysleč, celého čloweka starého wysleč (BlR 18. st) obnov sa, premeň svoje konanie; subst s. m
1. starý človek, starec: gak nám nassj starý rozpráwali (P. ĽUPČA 1566 E); starim, dussnim a kasslawim na noc zrezaty z omannem a z zazworem smyssety, smisity a zapity (dať) (HL 17. st); gest to prirozenj nemoc, ktera gak na starjch, tak y na mladych pripade (HT 1760); gerusia: zhromážďenj aneb zebránj starych, sspital starych (KS 1763)
F. yako stari spywagj, tak mladj prywykagj (SiN 1678) starší majú byť príkladom; stary swogu radu cžiny mladim zwadu, neb se gim blaznowstwj zda (PV 1652) ich rada je podnetom k hádkam; protož na to pomňy každý, budto starý, nebo mladý, w čem tobe Krystus poslúžil (CC 1655 náb) človek každého veku; wssecj, ktery z rodičuw swich nagprw se zrodilj, starj y mladj, w gednu noc zemrelj (KT 1753 náb) bez rozdielu; a bar sa (jablko) nadaleg odkotuly, preca ze stupku swogu obraty sa k stromu, nebo gako stary spywagu, tak mlady po nich hwyzdagu, gako stary kračagu, tak mlady skakagu (SKá 18. st) starší sú vzorom; obkličily mužy mesta wůkol dum geho od mladence až do stareho, wssecek lyd spolu (MC 18. st) všetci; bohactwo starych negsu ssediwe wlasy, ale pilnost mladosty (MC 18. st) o múdrosti
2. (pra)dávny človek, predok: starj na tabličkach powoskowanjch, aby se zetryety mohlo, listy pisawaly (KoB 1666); baxeae: čzrewjki starych; chalcus: maly penjz meďénny u starych (KS 1763)
3. obyč. v pl otec a matka, rodičia: rozdil ma se včinity mezi ditkamy a starimj (ZA 1676);
x. pren a yak smutňe mladý wrabec osamelý narýka, že su ho starý odleťeli (CC 1655)
F. korúna starych synowé synúw a sláwa synúw otcowé geych (KB 1757) o pokračovaní života rodu
4. expr manžel: tu wecz oznamila sem hnedky mogemu staremu (TRI DVORY 18. st); s-á ž
1. stará žena: teg stareg pak swedek powedel, aby se nekam odpratala y skowala (PUKANEC 1787); vezmem staru, o dva zuby, bude perdzec na dva truby (PV 1798)
2. expr manželka: Wassu uprimnu pani manželku pozdrawugem, y moga stara (RUŽOMBEROK 1764)
P. tpn Stara ( 1273), Ystara ( 1279 obec Staré v Zemplíne VSO); Stara ( 1352 obec Starina v Šariši VSO)

starý
mužský rod, životné, jednotné číslo, adjektívna paradigma

N	(jeden)	starý
G	(bez)	starého
D	(k)	starému
A	(vidím)	starého
L	(o)	starom
I	(so)	starým

mužský rod, životné, množné číslo, adjektívna paradigma

N	(traja)	starí
G	(bez)	starých
D	(k)	starým
A	(vidím)	starých
L	(o)	starých
I	(so)	starými

Priezvisko STARÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 86×, celkový počet lokalít: 34, najčastejšie výskyty v lokalitách:
ZÁHORSKÁ BYSTRICA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 9×;
ŠUĽANY (obec HORNÝ BAR), okr. DUNAJSKÁ STREDA – 5×;
HORNÉ OTROKOVCE, okr. TRNAVA (od r. 1996 HLOHOVEC) – 5×;
STARÉ MESTO (obec NITRA), okr. NITRA – 5×;
HOLÍČ, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 4×;
POPUDINSKÉ MOČIDĽANY, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 4×;
SKALICA, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 4×;
PODUNAJSKÉ BISKUPICE (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 4×;
BANSKÁ BELÁ, okr. ŽIAR NAD HRONOM (od r. 1996 BANSKÁ ŠTIAVNICA) – 3×;
LEVICE, okr. LEVICE – 3×;
...

---

V obci STARÝ HRÁDOK (okr. LEVICE) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: KOVÁČ 8×; MOLNÁR 7×; ZOMBORSKÝ 6×; ERFAŇUCH 5×; GÖDÖLLEI 5×; MLADONICKÁ 4×; GÖDÖLLEY 4×; MOLNÁROVÁ 4×; VARGA 3×; FIGECKÁ 3×; KISS 3×; ZOMBORSKÁ 3×; BELUŠOVÁ 3×; LAKATOŠ 3×; MÉSZÁROS 3×; KURUC 3×; MLADONICKÝ 3×; VARGOVÁ 3×; KAMENSZKÁ 3×; PÓLYOVÁ 3×; KAMENSZKI 3×; GARAIOVÁ 3×; GÖDÖLLEIOVÁ 3×; KURUCOVÁ 2×; TURCSÁN 2×; SZILVÁŠ 2×; KISSOVÁ 2×; ŠIMKO 2×; GŐDŐLLEYOVÁ 2×; GAJDÁCS 2×; HOREČNÝ 2×; NAGYOVÁ 2×; SZABÓOVÁ 2×; KOVÁČOVÁ 2×; KRESZTYANKÓOVÁ 2×; ILKUV 2×; MÉSZÁROSOVÁ 2×; HUDECOVÁ 2×; ŠIMKOVÁ 2×; BAKOS 2×; BELUŠ 2×; CHLADNÝ 2×; HUDEC 2×; HURTOŠ 2×; PAGÁČOVÁ 2×; KOŠICKÁ 2×; NÁDASDI 2×; HUSÁROVÁ 2×; NAGY 2×; TURCSÁNOVÁ 2×; GABULYA 1×; TÚRCSANOVÁ 1×; KOHÚTIK 1×; KULCSÁROVÁ 1×; RÓZSA 1×; FIGECKÝ 1×; LACZJÁKOVÁ 1×; HURTOŠOVÁ 1×; VELKI 1×; ERFANÚCHOVÁ 1×; HOMOLA 1×; BENČ 1×; ERFAŇUCHOVÁ 1×; BAREC 1×; HUSÁR 1×; FIACSAN 1×; ZELENYÁNSZKÁ 1×; BÍRÓOVÁ 1×; LEVÁKOVÁ 1×; SZILVÁS 1×; APPELOVÁ 1×; RAJNOHA 1×; BÁLINT 1×; BÁLINTOVÁ 1×; MESÁROŠOVÁ 1×; KOSTOLECKÁ 1×; GABULYOVÁ 1×; SZILVÁSOVÁ 1×; SÝKOROVÁ 1×; GYURJÁN 1×; KULČÁROVÁ 1×; GAJDÁCSOVÁ 1×; SEMANOVÁ 1×; CHLADNÁ 1×; SZIKORA 1×; SÝKORA 1×; SEMAN 1×; LACZJÁK 1×; BÓNOVÁ 1×; FIGECZKI 1×; HAJDÚ 1×; BÉRESOVÁ 1×; RAUSZOVÁ 1×; ZOMBORSZKÁ 1×; PÓLYA 1×; KIŠŠ 1×; GARAI 1×; APPEL 1×; SZABÓ 1×; KRESZTYANKO 1×; PALENČÁROVÁ 1×; KULZSÁR 1×; PALENČÁR 1×; BÍRÓ 1×; ŠUBA 1×; HAJDÚOVÁ 1×; GABULYAOVÁ 1×; PECKOVÁ 1×; FRANCZEL 1×; BAKOŠOVÁ 1×; KOŠICKÝ 1×; DÁNIEL 1×; HOMOLOVÁ 1×; KRIŠTOFOVÁ 1×; FIGECZKÁ 1×; TÓTH 1×; KOHÚTIKOVÁ 1×; KIŠOVÁ 1×; LEVÁK 1×; BARTOŠOVÁ 1×; NADASDIOVÁ 1×; KURUCZOVÁ 1×; KIŠŠOVÁ 1×; KOVÁCS 1×; KAMENSZKA 1×; KRESZTYANKÓ 1×; LAKATOŠOVÁ 1×; ZOMBORSZKY 1×, ...

---

V obci STARÝ SMOKOVEC (okr. POPRAD) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: RUSNÁK 18×; RUSNÁKOVÁ 16×; ŠIMKOVÁ 9×; GLATZ 9×; PAVLÍK 8×; ANDRÁŠ 7×; KOVÁČOVÁ 7×; PITOŇÁK 7×; DZUGASOVÁ 7×; BUDZÁKOVÁ 7×; PITOŇÁKOVÁ 7×; ANDRÁŠOVÁ 7×; ŠIMEKOVÁ 7×; GLATZOVÁ 7×; LEHOTSKÝ 7×; FÁBRYOVÁ 7×; KOVÁČ 6×; NAVRÁTIL 6×; BUDZÁK 6×; FIALA 6×; SULÍROVÁ 6×; OLEKŠÁKOVÁ 6×; RÁKOCZY 6×; PAVLÍKOVÁ 6×; LEHOTSKÁ 6×; DZUGAS 6×; HADIDOMOVÁ 5×; PAVLIKOVÁ 5×; ŠRAMKOVÁ 5×; DOLINKA 5×; MAREČÁKOVÁ 5×; BARTOŠOVÁ 5×; DZIAK 5×; JAMNICKÁ 5×; GÁNOVSKÝ 5×; MATEJOV 5×; VALOS 5×; FÁBRY 5×; OLEKŠÁK 5×; TURČEK 5×; ŠIMKO 5×; NOVOTNÝ 5×; REITMAYER 5×; KRUČAY 5×; STOSIL 5×; AUGUSTÍN 5×; KOSTOLNÍK 5×; FIALOVÁ 5×; MAREČÁK 5×; BALIŠOVÁ 5×; KLEMPA 5×; KURŇAVA 4×; STRACHAN 4×; MATOŠOVÁ 4×; KOSMÁK 4×; DOLINKOVÁ 4×; VALOSOVÁ 4×; MAČÁK 4×; HLINKOVÁ 4×; ZENÍKOVÁ 4×; ROTHOVÁ 4×; KRUČAYOVÁ 4×; LIŠKA 4×; HOMZOVÁ 4×; GÁJOVÁ 4×; ZEMAN 4×; MIKOVÁ 4×; GÁNOVSKÁ 4×; VARHOLÁK 4×; REITMAYEROVÁ 4×; KOVALČÍK 4×; ŠTOFAŇÁK 4×; BÁNYÁSZ 4×; KROLÁKOVÁ 4×; NAVRÁTILOVÁ 4×; MIŠKOVIČOVÁ 4×; HLINKA 4×; JASEŇÁKOVÁ 4×; KONTRÍK 4×; DACH 4×; HOMZA 4×; REPKOVÁ 4×; FRISOVÁ 4×; VÝROSTEK 4×; VALLOVÁ 4×; KOVALČÍKOVÁ 4×; FRÁKOVÁ 4×; PAPP 4×; BLIZMAN 4×; KLOUDOVÁ 4×; MALOVCOVÁ 4×; DZIAKOVÁ 4×; LIPTAJOVÁ 4×; MAJERČÁK 4×; DECKÝ 4×; MAŠLEJ 4×; PAPPOVÁ 4×; PACIGA 4×; HOMOLIAK 4×; ŠRAMKO 4×; LEGUTKÝ 4×; KOLLEGA 4×; ANDERKO 4×; LENGVARSKÁ 4×; BÁNYÁSZOVÁ 4×; JURČOVÁ 4×; KORENKOVÁ 4×; JARČUŠKA 4×; TURČANOVÁ 4×; KONEČNÁ 4×; GÁJ 4×; BĚLOHLÁVEK 3×; ANDERKOVÁ 3×; ČIŽMÁROVÁ 3×; NEMEŠÁNYOVÁ 3×; ZEMKO 3×; URBANOVIČOVÁ 3×; MUSZELA 3×; ROGOVSKÝ 3×; PACIGOVÁ 3×; VESELKA 3×; SEMAN 3×; GALLIKOVÁ 3×; TOMAŠKO 3×; MATEJOVÁ 3×; JEZERČÁKOVÁ 3×; GABAJ 3×; KRAUS 3×, ...

---

V obci STARÝ TEKOV (okr. LEVICE) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: HAJKOVÁ 63×; HAJKO 55×; BÁTOVSKÁ 37×; BÁTOVSKÝ 37×; KÚDELOVÁ 31×; ŠUMERAJ 29×; ŠUMERAJOVÁ 28×; KOSORÍNOVÁ 27×; SOLMOŠI 26×; SOLMOŠIOVÁ 26×; HORNIAK 26×; KÚDELA 25×; FABIAN 25×; FABIANOVÁ 25×; LECKÁ 24×; LECKÝ 24×; SENCIOVÁ 23×; HORNIAKOVÁ 23×; KÚDEĽA 20×; KOSORÍN 20×; JANČO 19×; JANČOVÁ 19×; SENCI 18×; JENESOVÁ 17×; KÚDEĽOVÁ 15×; HOSTINSKÁ 14×; ŠEBOVÁ 14×; KOSORIN 12×; HANCKOVÁ 12×; BÉREŠ 12×; BÔŽIK 11×; BÉREŠOVÁ 11×; HRÍBIK 10×; HANCKO 10×; KUPČOVÁ 10×; ŠEBO 10×; KOVÁČ 9×; KUPČA 9×; NESPEŠNÁ 9×; HOSTINSKÝ 9×; ŠTIPKA 8×; BÔŽIKOVÁ 8×; JENES 8×; NICHTOVÁ 8×; ŠVARALOVÁ 8×; KOVÁČOVÁ 8×; PACALA 8×; NESPEŠNÝ 8×; HRÍBIKOVÁ 7×; HRÚZ 7×; NICHTA 7×; HALABUK 7×; HALABUKOVÁ 7×; MARTINKOVÁ 7×; ŠVARAL 7×; IZÁKOVÁ 7×; SLUŠNÁ 7×; PACALOVÁ 7×; HRÚZOVÁ 7×; TRPÍŠKOVÁ 6×; HAVRANOVÁ 6×; PÁLENÍKOVÁ 6×; TRENČIANSKA 6×; KOSORINOVÁ 5×; IŽOLDOVÁ 5×; KOTORA 5×; TRPÍŠKA 5×; ČÍKOŠ 5×; KOTOROVÁ 5×; GRMANOVÁ 5×; ĎUROVSKÁ 5×; RAJECKÁ 5×; BEDNÁRIK 5×; KINČOKOVÁ 5×; GRMAN 5×; GUĽA 5×; TARIŠKOVÁ 4×; MAĎAR 4×; PRADID 4×; ANGLETOVÁ 4×; TANYASI 4×; DÓCI 4×; BEDNÁRIKOVÁ 4×; BÁNSKY 4×; HOMOLA 4×; SVOREŇOVÁ 4×; MARTINKA 4×; POLOVKOVÁ 4×; VASARÁB 4×; KUČERKOVÁ 4×; PRADIDOVÁ 4×; ČÍKOŠOVÁ 4×; MÉSZÁROS 4×; ĎUROVSKÝ 4×; ANGLETA 4×; POLOVKA 4×; BREZINA 4×; SLUŠNÝ 4×; GOCIAN 4×; LELOVSKÝ 4×; BAČÍKOVÁ 4×; HAVRAN 4×; DOROTOVIČ 4×; BAČÍK 4×; DÓKA 4×; SENEŠI 3×; BARANEC 3×; POTOČOVÁ 3×; PALENČÁROVÁ 3×; SENEŠIOVÁ 3×; ZOMBORSKÁ 3×; JELENKOVÁ 3×; KRAJČÍK 3×; PÁLENÍK 3×; POTOČ 3×; MESÁROŠ 3×; HUTTA 3×; POPRACOVÁ 3×; ČÍK 3×; RAUSOVÁ 3×; PRASLIČKOVÁ 3×; GOCIANOVÁ 3×; MÁČAJOVÁ 3×; TIVADAROVÁ 3×; PAPCUN 3×; ŠTIPKOVÁ 3×; MARČOK 3×; TAKÁČOVÁ 3×, ...

starý: ^{→speex →vorbis}

ale vojvoda je starý ≈ mais le duc est vieux
a starý sudca čakal ≈ et le vieux juge attendit
je veda, stará mama ≈ est la science, grand-mère
môj starý služobník, ktorý ≈ mon vieux serviteur qui
starý kontinent a žiť ≈ le vieux continent et de vivre
starý služobník, ktorý mi ≈ vieux serviteur qui m'
tri prsty starého vína ≈ trois doigts de vin vieux
že starý zmierovací sudca ≈ que le vieux juge
...

a starý čochravý krok ≈ a starý šouravý krok
jednej z najstarších saských ≈ jedné z nejstarších saských
najstarších a najväčších básní ≈ nejstarších a největších básní
paláca a starého patriachálneho ≈ paláce a starého pravoslavného
starých kníh a ročeniek ≈ starých knih a ročenek
z najstarších a najvýznamnejších ≈ z nejstarších a nejvýznamnějších
z najstarších rizikových pracovísk ≈ z nejstarších rizikových pracovišť
z najvýznamnejších a najstarších ≈ z nejvýznamnějších a nejstarších
...

a dva mesiace starší ≈ and two months older
alebo jeho starší brat ≈ or his older brother
rodičia a starší bratia ≈ parents and older brothers
staršia sestra a bratia ≈ older sister and brothers
starší bratia a učitelia ≈ older brothers and teachers
starý sveter a rýchlo ≈ old sweater and quickly
šampón a staré topánky ≈ shampoo and old shoes
ženy a starší ľudia ≈ women and older people
...