podložka ž. (podluoška, podluška)
1. predmet, ktorý sa pod niečo podkladá na izoláciu, stabilizáciu, zmiernenie trenia ap.: Na zen sa dve podloški dajú tak, abi drevo negrnelo o_dzeme (Dol. Súča TRČ); A pod nitrlu šrófa daj pollošku! (Vaďovce MYJ); Aj ke_ca sekau̯o, aj na to biu̯a podloška (Hlboké SEN); podloška pot śeno (Smižany SNV)
2. spiš včel. podstavec pod úľ; rezervný medník podkladaný pod úľ: Ked bul dobri rok, tag davali podlošku z dziru a na to položili pnak; do podloški spravili kriš - to buli štiri deski do štvorca (Hnilec SNV)
3. miest. strsl prázdne vajce vložené sliepkam do hniezda, aby znášali na určenom mieste; podkladok: podloška (Lokca NÁM, Niž. Boca LM); podu̯oška (Zázrivá DK); podluoška (Sitnianska BŠ, Cerovo KRU)
4. ipeľ, strenč súčasť konského postroja, vankúš pod chomút: podloška (Málinec LUČ, Riečnica KNM)
5. súčasť plužných koliesok, na ktorej leží hriadeľ pluha: Viber podlušku zo skarčadla, žebi zme mohľi halpši orac (Spiš. Štvrtok LVO)
6. druh hrubej reťaze na hamovanie pri dreve: Ke_ca furmaňilo, boľi reťaze podluoški, ťašká reťaz ako hamouka (Malatiná DK)
7. trn, záh ovoc. podklad, na ktorý sa štepí vinič, spodný prút pri štepení, podpník: Od lokta po konec prstú dúhá mosi bit tá podloška (Jur p. Brat. BRA); americká podloška, francúská podloška (Závod MAL)
8. záh úzky pásik na nohavici, obopínajúci chodidlo, aby sa nevyťahovala z čižmy: podu̯oška (Štefanov SEN)
9. drevo pripravené na rozkúrenie v peci: Keď vibereš chľiep, hňeď prichistaj do peci aj podluošku (Pukanec LVI)
podluška p. podložka