šťastie
I. -ia s.
1. stav, pocit úplnej spokojnosti, blaha: osobné, rodinné š., hľadať š., žiariť š-ím, byť na vrchole š-ia
2. priaznivá zhoda okolností, úspech: mať (veľké) š., š. mu žičí
● expr.: sprostý, hlúpy má š. šťastie býva náhodné, nezaslúžené; mať sprosté, hlúpe š. nezaslúžené; mať z pekla š. veľké; veľa š-ia! pozdrav, želanie; š. v nešťastí kritická situácia s dobrým koncom; na š. → našťastie; odvážnemu š. praje; každý je kováčom svojho š-ia strojcom; š. sa naňho usmialo mal šťastie
II. vetná prísl. vyj. kladné hodnotenie (deja): š., že sa nič nestalo;
na šťastie → našťastie