Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

oslabiť dok. urobiť slabším, slabým, zoslabiť, op. zosilniť: choroba o-la organizmus; o. význam, účinok niečoho, o. moc; o-ené mužstvo nekompletné; o-enie súpera;

nedok. oslabovať

// oslabiť sa (z)oslabnúť, op. zosilnieť: o-enie organizmu; fin. kurz koruny sa o-l, koruna sa o-la;

nedok. oslabovať sa

oslabiť -bí -bia oslab! -bil -biac -bený -benie dok.

oslabiť sa -bí sa -bia sa (ne)oslab sa! -bil sa -biac sa -bený -benie sa dok.

neoslabený -ná -né príd. i odb. ▶ majúci rovnakú silu, intenzitu ako na začiatku, silný; op. oslabený: n. vírus; ničím n. organizmus človeka; neoslabená vôňa, sila zvuku; ekonomicky n. podnik; slová s neoslabenou sémantikou ▷ ↗ i oslabiť

oslabenie -nia -ní s. 1. iba sg. i lek. ▶ dôsledok poruchy zdravotného stavu, ktorá sa prejavuje nepriaznivými zmenami a nedostatkom síl: o. organizmu; o. imunitného systému; typickým príznakom nedostatku vitamínu B⟨csr fs=Italic p=Subscript⟩12⟨/csr fs=Italic p=Subscript⟩ je únava a o.; nevhodná diéta môže viesť k oslabeniu
2. šport. ▶ (obyč. v hokeji) herná situácia, keď súper hrá v početnej prevahe, pretože danému mužstvu bol udelený trest vylúčenia hráča: hrať v oslabení; inkasovať gól v oslabení; domáci úspešne čelili dvojminútovému oslabeniu; na ľade má tím problémy pri oslabeniach aj presilovkách
▷ ↗ i oslabiť

oslabený -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ (o živom organizme al. orgáne) ktorý sa čiastočne vplyvom rozličných faktorov stal slabým, slabším, menej funkčným, oslabnutý, zoslabnutý: zdravotne oslabení jedinci chorí a starí ľudia; oslabená činnosť srdca; deti fajčiarok mávajú o. imunitný systém; v zimných mesiacoch je náš organizmus oslabenejší; lykožrút napáda oslabené stromy; farboslepí majú oslabenú schopnosť rozlišovať červenú a zelenú farbu
2. ekon., fin. ▶ ktorý stratil na hodnote, na cene; ktorý ustrnul v raste, stagnujúci: o. dolár; o. kurz domácej meny; plán na stabilizáciu najoslabenejších ekonomík EÚ; o. dopyt po autách je celosvetovým javom zmenšený
▷ ↗ i oslabiť

oslabiť -bí -bia oslab! -bil -biac -bený -benie dok. 1. (koho, čo) ▶ urobiť niekoho, niečo slabým, slabším zbavením sily, opory a pod.: o. dominantné postavenie firmy na trhu; živočíšne tuky v strave oslabia cievny systém; stranu oslabili vnútorné rozpory; chrípka ho oslabila; vylúčenie útočníka domácich oslabilo; Zlo žije bok po boku s dobrom. Zosilnenie jedného znamená oslabenie druhého. [Rb 1986]
2. (čo) ▶ urobiť miernejším, menším, menej intenzívnym; urobiť miernejším, znesiteľnejším v prejave, zmierniť: tlak okolia niekedy oslabí záujem dieťaťa o učenie; pokles meny oslabil kúpnu silu obyvateľstva; ak nedodržíte odporúčania lekára, oslabíte účinok lieku; vojny oslabili rozkvet mesta; Talianska renesancia oslabila vplyv cirkvi. [Sme 2010]
3. i oslabiť sa¹ ekon., fin. ▶ stratiť na hodnote, na cene; poľaviť v raste, oslabnúť; op. posilniť: americký dolár voči euru prudko oslabil; spoločná európska mena sa včera oslabila oproti jenu; akciové fondy oslabili v priemere o 2‚1 percenta; aj keď sa kurz oslabí, na cenách tovarov to okamžite nevidíme; hospodárska výkonnosť krajiny sa výrazne oslabila klesla
▷ nedok. ↗ oslabovať, k 3 i oslabovať sa

oslabiť sa² -bí sa -bia sa -bil sa -biac sa -bený -benie sa dok. ▶ stať sa miernejším, miernym, menším, menej intenzívnym; stať sa znesiteľnejším v prejave, zmierniť sa, zoslabnúť: pozícia vodcu sa oslabila; chrípková epidémia sa už mierne oslabila; oslabil sa záujem klientov o pôžičky; Na tejto ceste sa však neoslabila jej láska, ale naopak, upevnila sa a ďalej rozvinula. [J. Letz] ▷ nedok. ↗ oslabovať sa

oslabovať -buje -bujú -buj! -boval -bujúc -bujúci -bovaný -bovanie nedok. 1. (koho, čo) ▶ uberať, znižovať fyzickú al. duševnú výkonnosť, robiť slabým: stres oslabuje imunitný systém človeka; korupčné kauzy oslabujú pozíciu vlády; nezamestnanosť oslabuje pocit vlastnej hodnoty; v posledných rokoch ho oslabovala choroba a pokročilý vek
2. (čo) ▶ robiť miernejším, menším, menej intenzívnym; znižovať vplyv, obyč. negatívny, zmierňovať: liek oslabuje účinky škodlivých látok v tele; nedemokratický režim v krajine oslaboval postavenie žien; [Topole] dvíhajú vetry, oslabujú ich a tak pomáhajú aj roľníkovi tohto kraja. [Sln 1972]
3. i oslabovať sa¹ ekon., fin. ▶ strácať na hodnote, na cene; poľavovať v raste; op. posilňovať: domáca mena sa bude skôr o.; euro sa oslabuje; americký dolár oslaboval v priebehu celého dňa; ekonomika krajiny prudko oslabovala; spotrebiteľský dopyt sa v tomto roku oslabuje
▷ dok. ↗ oslabiť, k 3 i oslabnúť, oslabiť sa¹

oslabovať sa² -buje sa -bujú sa -boval sa -bujúc sa -bujúci sa -bovanie sa nedok. ▶ stávať sa miernejším, menším, menej intenzívnym; stávať sa znesiteľnejším, slabnúť, zmierňovať sa: magnetické pole Zeme sa výrazne oslabuje; Dívali sa, ako ručička tlaku [v kotle] klesá, reakcia sa postupne oslabuje, až celkom zastala. [A. Baláž]; Politické napätie v regióne sa totiž oslabuje a krajiny dosahujú pokrok. [HN 2003] ▷ dok. ↗ oslabiť sa²

narušiť čiastočne nepriaznivo zmeniť normálny stav • porušiť: plač narušil ticho; žiaci porušili disciplínu • naštrbiť • podkopať • podvrátiť • podryť: mal naštrbené zdravie; podkopali jeho autoritu; podvrátil chybné názory kolegov • expr.: nabúrať • nahlodať: nahlodali jeho dôveru • poškodiť • pokaziť • porúchať (narušiť mechanicky): poškodený obal; pokazil, porúchal fungovanie stroja • podlomiť • oslabiť • otriasť (zároveň spôsobiť zoslabenie): choroba podlomila jeho organizmus; zlé reči otriasli jeho dôverou • rozvrátiť • rozložiť • rozrušiť • vyvrátiť (narušiť celistvosť): rozvrátená výroba; vyvrátiť všetko do základov

obmäkčiť urobiť poddajnejším, povoľnejším, poddajným, povoľným, prekonať odpor u niekoho • oblomiť: otca nemohli obmäkčiť, oblomiť ani prosby; oblomila mužovu tvrdohlavosť • zlomiť • nalomiť: prosby ho zlomili, nalomili • oslabiť • premôcť: argumenty oslabili, premohli ich zaťatosť • pohnúť (obmäkčiť pôsobením na city): slzy ho napokon pohli

p. aj uprosiť

ochromiť 1. podstatne narušiť normálny chod • ohroziť: víchrica ochromila, ohrozila premávku • sťažiť (v menšej miere): sťažiť fungovanie stroja • podlomiť • oslabiť • zoslabiť (týka sa aktivity človeka): podlomiť vôľu, (z)oslabiť iniciatívu žiaka • znebezpečiť • znebezpečniť (priviesť do nebezpečenstva): znebezpeč(n)enie chodu domácnosti • lek.: paralyzovať • ochrnúť: atropín ochrnul svalstvo

2. p. ohromiť

ochudobniť 1. urobiť chudobnejším, chudobným: vojna ich načisto ochudobnila • zbedačiť • ožobráčiť (po krajnú hranicu): neúroda zbedačila, ožobráčila ľud • expr. ošklbať • polit.: pauperizovať • proletarizovať

2. vziať niečomu hodnotné, cenné zložky • obrať • kniž. oklieštiť • oslabiť: ochudobniť predstavenie o známeho speváka; oklieštiť, obrať reč o šťavnaté výrazy; oslabiť dojem

oslabnúť stať sa slabším, slabým (op. zosilnieť) • zoslabnúť • oslabiť sa • zoslabiť sa: vietor (z)oslabol; tlak na podložku sa (z)oslabil • utíchnuť • stíchnuť • pohasnúť • upadnúť • opadnúť (v intenzite, sile, aktivite): záujem utíchol; nadšenie pohaslo; pamäť mu upadla, horúčka opadla • kniž. utuchnúť (stratiť na sile): nádej neutuchne • ochabnúť • zried. ochradnúť • vyčerpať sa • unaviť sa • zmalátnieť (námahou, vysilením, chorobou a pod.): telo mu po chorobe ochablo; v robote sa rýchlo vyčerpal, unavil • vycivieť (stať sa vyciveným): od choroby celý vycivel • zried. zvetšieť (starobou oslabnúť, stať sa vetchým) • expr. ocintľavieť (stať sa cintľavým) • hovor. expr. vydochnúť (ostať nevládnym, neschopným ďalej pracovať a pod.): po dvoch hodinách driny sme načisto vydochli

otriasť 1. chvíľu mocne triasť niečím • zatriasť: výbuch otriasol, zatriasol oblokmi • zalomcovať • zlomcovať (intenzívnejšie, s väčšími výkyvmi): prievan z(a)lomcoval dvermi

2. trasením z povrchu odstrániť; trasením zbaviť niečoho • striasť • otrepať: otriasť, striasť, otrepať z dáždnika vodu; otriasť, otrepať dáždnik • oklepať • odklepať • odklepnúť • sklepať • sklepnúť • expr. oklepkať: o(d)klepal, odklepol popol z cigarety; sklepal, sklepol prach z topánok • zried. obtriasť (dookola): obtriasol jabloň • postriasať • pootriasať • poobtriasať (postupne): postriasať slivky zo stromu

3. mocne zapôsobiť (obyč. negatívne) • zdrviť • rozrušiť: správa otriasla celou rodinou; prípad zdrvil, rozrušil mesto • rozochvieť • vzrušiť (nepríjemne) • vyviesť z rovnováhy: udalosti ho rozochveli, vzrušili, vyviedli z rovnováhy • zalomcovať • zlomcovať: jej srdcom z(a)lomcoval bôľ • pren. primraziť: primrazila nás zvesť o nešťastí

4. narušiť daný stav, ubrať na istote niečoho • podkopať • podlomiť • podryť • nalomiť: otriasli, podkopali našu dôveru; udalosť mu podlomila, podryla zdravie • oslabiť: oslabiť politický systém

vyčerpať 1. čerpadlom odstrániť • vypumpovať: vyčerpať, vypumpovať vodu z pivnice • odčerpať: odčerpanie benzínu z nádrže • vyťahať: vyťahať vodu zo studne

2. niečo odniekiaľ celkom vybrať (na istý cieľ) • minúť • spotrebovať • vypotrebovať: na stavbu vyčerpali, minuli, spotrebovali všetky svoje úspory • hovor. stroviť: výplatu strovila do posledného haliera • vymíňať • pomíňať • hovor. potroviť (postupne): vymíňa, pomíňa svoje sily celkom zbytočne; zásoby jedla už potrovili

3. zbaviť fyzických al. duševných síl • vysiliť: choroba vyčerpala, vysilila organizmus • ukonať • unaviť • umoriť • zmoriť: nočná služba ho vždy ukoná, unaví, zmorí • hovor. expr.: uťahať • uštvať • sťahať • ukoňovať: od rána ma deti uťahali, uštvali, ukoňovali • zried. usocať • expr.: umolestovať • umordovať • zmordovať • usužovať: horúčavy starca umolestovali, zmordovali • strhať • uhnať: vysokým tempom kone načisto strhal, uhnal • vyťahať • expr.: vyžmýkať • vycicať: vyťahá, vycicia z neho všetky sily • oslabiť (zbavením síl urobiť slabým): intrigami oslabiť súpera • expr. zničiť: neistota ho celkom zničí

zlomiť 1. tlakom, násilím rozdeliť na dva al. viac kusov • rozlomiť • prelomiť: zlomiť, rozlomiť paličku; zlomiť, prelomiť ohradu • zlámať • dolámať • polámať • prelámať (zlomiť na viacero kusov al. na viacerých miestach a obyč. poškodiť): zlámal, dolámal si nohy; polámať náradie • poprelamovať (postupne, viac vecí al. na viacerých miestach) • expr.: zdruzgnúť • dodrúzgať (zlomiť, zlámať s praskotom): zdruzgnúť konár • expr. dochrámať: dochrámať si nohu

2. uviesť do podoby oblúka, ohybu • ohnúť • zohnúť • prehnúť: zlomiť, (z)ohnúť nohu v kolene; zlomiť, (z)ohnúť šiju; prehnúť niekoho v páse

3. násilím, silou dosiahnuť víťazstvo nad niečím • premôcť • prekonať: zlomiť, premôcť teror, násilie, moc niekoho; prekonať zlo • poraziť • zdolať • zmôcť (zbaviť síl): zlomiť, poraziť nepriateľa; zdolať, zmôcť presilu vojska • oblomiť: nemôže oblomiť synov odpor

4. urobiť poddajným, odobrať duševné sily • podlomiť • oslabiť: nič ma tak nezlomilo, nepodlomilo ako priateľova zrada; väzenie ho celkom oslabilo • zničiť: žiaľ ma zničil • zdeprimovať (duševne ubiť) • expr.: skrušiť • skváriť • zdeptať: skrušila, skvárila nás neistá budúcnosť, bieda

5. p. porušiť 2

oslabiť, -í, -ia dok. (čo, koho) urobiť slabým, slabším, ubrať síl, posíl a iných opôr: o. účinok niečoho, o. záujem niekoho; o. priateľstvo; (staroba) oslabí i ducha (Kuk.); oslabenie organizmu; oslabenie kapitalizmu, oslabenie politickej moci; šport. oslabenie súpera; lek. oslabené dýchanie; šport. oslabené mužstvo ktorému chýba v hre jeden al. viacerí hráči;

nedok. oslabovať, -uje, -ujú

|| oslabiť sa stať sa slabým, slabším, zoslabiť sa;

nedok. oslabovať sa

oslabiť dk
1. koho, čo (s čím) urobiť slabým al. slabším; zmenšiť silu, intenzitu niečoho: nekonečna maudrost Boha žiweho od prwopočatku obyčeg mela kacyrstwa gedno skrz druhe oslabyť a pod nohy cyrkwy wrhnut (PP 1734); hostem comminuere: neprjtele oslabiti (WU 1750); dopusti na nych (na nepriateľské vojsko) strach a oslab smelost syli geych (KB 1757);
x. pren refrigerare testem: swedka oslabiti (KS 1763) znížiť, spochybniť vierohodnosť svedectva
2. čo uvoľniť, povoliť niečo: kussa gest wyc gak strpuge natáhnutá, kterú gestli neoslabyss, wisse nazdány rozlomuge sa (PT 1778)
F. když se tedy potom Rumáni vkázali, tak se král s nimi potýkal, že docela poraženi byli, k čemu y weliký přjwal Vhrů dopomohl, který lučisstě rumánské oslabil (SH 1786) zoslabil údernú silu; -ovať ndk
1. k 1: prosyme, aby bol zabity člowek ténto, nebo z domyslu oslabuge ruki mužúw bogownych (KB 1756); febris depascitur artus: zymnica oslabuge údi; oculos hebetat allium: česňek oslabuge očj čloweka (KS 1763); posteni silu nam odgjma a nasse kolena tak oslabuge, že sotwa giž stati môžeme (BlR 18. st)
2. k 2: rúmancžek obloženym swym žily natažene popausstj a oslabuge, twrdosti obmekčuge (MT 17. st)
3. (o práve) znižovať platnosť: obrogare legi: práwo oslabowati, russyti, ukrátiti (KS 1763)
4. robiť tenším, stenčovať: tenuo: tenčjm, tenssym, slabjm, oslabugem, meňssym, umeňssugem (KS 1763); oslabiť sa dk
1. stať sa slabým al. slabším, zoslabnúť: deficere viribus: oslabiti se (KS 1763); aby se (baran) darmo neoslabil, musý až do času skoku od owec oddelený býti (VOv 1779)
2. spôsobiť si únavu, unaviť sa, vyčerpať sa, ustať: elassescere: zunowati se, oslabiti se (KS 1763); oslabovať sa ndk
1. k 1: labasco: oslabugem se, počjnám se oslabowat, upadám; elanqveo: uwadám, oslabugem se, zle se mám (KS 1763)
2. stávať sa menej pevným, uvolňovať sa: spogeni ledwin (od ľaku) oslabowalo se a koleno o koleno se tluklo (MK 18. st)
3. stenčovať sa: attenuor: oslabugem sa, umeňssugem sa (KS 1763)
4. (o mesiaci) vstupovať do poslednej štvrte: luna deficit: mesyc se oslabuge (KS 1763) ubúda

oslabovať, oslabovať sa p. oslabiť