sádzať, -dze, -džu (star. i -dza, -dzajú), rozk. sádž, min. sádzal nedok. (čo i bezpredm.)
1. klásť, umiestňovať niečo niekam: s. chlieb, koláče, pečivo do pece; s. halušky hádzať nožom do vriacej vody; Lyžičkou sádžu sa šišky do horúcej masti. (Vans.) Chrúst sádže vajíčka na kôru svrčín (Kuk.) kladie. Po pol slivôčke sádzala do úst (Šolt.) dávala, kládla. Sádže gombičky do jamky. (Ráz.) Sádže [halušky] do seba (Ráz.) hltavo ich je. Sádzal dlhé kroky (Kuk.) robil. Nezvaných hosťov pod stôl sádzajú (Kal.) usadzujú; lek. zastar. s. banky starší spôsob liečenia niektorých chorôb prikladaním sklených nádobiek, v ktorých sa zriedi vzduch;
2. expr. (komu) dávať rany, údery, biť, udierať niekoho: Sádzali mu palicou na chrbát. (Čaj.) Sádžu mu cez ústa. (Heč.) [Kat] počal mu sádzať mokrými povrazmi. (Ráz.)
3. typ. (čo) robiť v tlačiarni sadzbu: s. článok, knihu, zprávu; s. niečo veľkými literami; s. niečo garmondom, petitom;
dok. k 1 vsadiť, k 2 nasádzať, vysádzať, k 3 vysádzať
vysadiť1, -í, -ia dok.
1. (koho, čo) dať, vyložiť odniekiaľ von, obyč. z nejakého uzavretého priestoru: Loď vtiahla do prístavu a cestovateľov vysadila. (Kuk.) V Kursku nás vysadili. (Jes.) Hodný bochník vysadí z pece. (Hviezd.); v. dvere; voj. v. vojsko;
2. (koho) zdvihnúť do výšky a umiestniť, posadiť, vyložiť na vyššie položené miesto: Vysadil ju do koča. (Dobš.) Mišo cítil, ako ho mocné ramená vysadili hore. (Kuk.) Zdrapil vojaka a vysadil ho do voza. (Gráf.)
3. zried. vysunúť von, vypúliť, urobiť vysadnutým: Hostinskému vysadilo oči. (Kuk.)
4. hovor. na istý čas prerušiť činnosť, vynechať: motor vysadil;
nedok k 1, 2 vysadzovať1, -uje, -ujú, k 2 i vysádzať2, -a, -ajú
vysadiť2, -í, -ia dok. (čo)
1. zasadiť do zeme väčšie množstvo rastlín: Obzerala mladé stromky, ktoré dala lanského roku vysadiť. (Jégé) Záhonček obohnaný je múrom a dnu sú vysadené zemiaky. (Kuk.) Ženy pýtajú ešte vrece zemiakov, už všetky vysadili. (Stod.)
2. sadením utvoriť, zriadiť: Spravíme vám krásne ihrisko, vysadíme park. (Tat.) Vysadil sad. (Jes.) Hora nenarástla sama, ale ju vysadili ľudia. (Janč.)
3. odb. nasadiť do revíru: v. zajace, bažanty, v. ryby do rybníka;
nedok. vysadzovať2, -uje, -ujú k 1, 2 i vysádzať2, -a, -ajú
vysádzať1, -dže, -džu, rozk. -sádž dok.
1. typ. (čo) urobiť sadzbu rukopisu tlačiarskou technikou: v. nadpis petitom, kurzivou; v. rukopis, článok, knihu; Tituly článkov vysádzal ručne. (Jil.)
2. hovor. (čo, čo za čo) vyplatiť, zaplatiť nejakú sumu: Toliar vám zaplatím, na dlaň vysádžem. (Kuk.) Vysádzal peniaze. (Dobš.) Kúpi dom, vysádže zaň — a ani neznať na ňom. (Kuk.)
3. expr. (komu čo) zbiť, vybiť, nabiť niekoho: Vysádzaj mu desť štipľavých. (Mor.)
vysádzať2 p. vysadiť1
vysádzať3 p. vysadiť2