sladič -ča pl. N -če m.
sladič, -a m. druh paprade rastúcej na skalách; bot. s. obyčajný (Polypodium vulgare)
sladič m 1. papraď rastúca na skalách bot s. obyčajný Polypodium vulgare: polipodium: sladič (NP 17. st); proty nesmyrneg chlypnosty a sspanyelskim mucham užywag sladyčz (HL 17. st); dáwag gjm (sviniam) z sladiču žrati (PL 1787); polypodium vulgare: sladič (LF 1791); polypodium vulgare: sladič (KrN 1795) 2. sladký nápoj: murrhina: sladič, s koreňa dobrég chuti wjno; melitites: sladič, sladky nápog (KS 1763); -ový príd k 1: sliwky magi ze sladičowu wodku pretrene byti (RT 17. st); sladičowy koren na prach ztlucženy a do nosa dany strawuge zbitečne masso w chripich wyrostagicy (LR1 17. st)