Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

piť pije pijú nedok.

1. glganím prijímať tekutinu: p. vodu, mlieko, víno (z pohára); p. na zdravie pripíjať; p. oldomáš

2. nadmieru požívať alkoholické nápoje, opíjať sa: veľmi p-e, p. od žiaľu

3. cicať: dojča hltavo pilo, ovady p-ú statku krv

4. vstrebávať: pôda p-e vlahu

● expr.: p. ako dúha veľmi; p. niekomu krv trápiť ho; → vodu káže, víno p-e;

opak. píjať, píjavať -a

piť pije pijú pi! pil pijúc pijúci pitie nedok.

píjať ↗ piť

píjavať ↗ piť

pitie pitia s. ▶ nápoj, nápoje pripravené na konzumáciu: postarať sa o jedlo a p.; čašník priniesol p.; nachystať na výlet dostatok pitia; nezabudni zbaliť p. pre dieťa; Nechýbalo ani dobré pitie, aj burčiak sa ešte predával. [CN 2007] ▷ ↗ i piť

piť pije pijú pi! pil pijúc pijúci pitý pitie nedok. 1. (čo; ø) ▶ prehĺtaním prijímať tekutinu: p. vodu, mlieko, čaj; p. pivo z pohára, z fľaše; p. liečivú vodu z prameňa; nepi tak rýchlo!; pitie kávy patrí k pravidelným denným rituálom; kokteil sa pije slamkou; pri pobyte v zahraničí pijeme len nápoje v originálnom balení a bez ľadu; kôň pil smädnými dúškami; pren. poet. Stúpajú kamenné hory svieže ako zarosený deň / pijú vzduch vychádzajúci zo škár zeme [...] [P. Valent]
2. (ø; čo) ▶ požívať alkoholické nápoje, obyč. s chuťou; požívať nadmieru alkohol, byť alkoholikom, opíjať sa: cez deň nepijem; víno pije len s mierou; pije len pohárik pred večerou za pohárik alkoholu; pred jazdou nepite alkohol; v mladosti mal vážne problémy s pitím; zdvihli poháre a pili na zdravie, na víťazstvo pripíjali; v poslednom čase veľa pije; už 11-ročný začal fajčiť a p.; Bála som sa, ale tiež som dúfala, že ocko prestane konečne piť a začne chodiť do práce. [M. Fartelová]; Zase si pila, – skonštatovala som. [K. Gillerová]
3. (ø; čo) ▶ vyťahovať mlieko z materských žliaz, cicať: p. materské mlieko; pozoroval mláďa vtákopyska, ako pije mlieko; Soraya sedela uprostred hŕby vankúšov a v náručí držala dieťa, ktoré hlasno pilo z prsníka. [J. Pronská]
4. (čo (z čoho)) ▶ (o hmyze) vyťahovať z niečoho tekutinu cicavým ústrojom, cicať, cucať: včela pije nektár z kalicha kvetu; komáre nám v lete pijú krv ↗ i fraz.
5. (čo) ▶ vstrebávať vlhkosť, vlahu, sať, vpíjať: bavlnené oblečenie dobre pije pot; Leží v brázde, ktorú sám vyoral, hrabe nohami a kyprá zem pije jeho krv. [L. Ťažký]; Oblohu pretínali naraz desiatky bleskov, lialo ako z krhly a pôda pila životodarnú vodu. [InZ 2001]
◘ fraz. expr. piť ako dúha veľa, nestriedmo požívať alkohol; expr. piť niekomu krv sústavne niekoho trápiť, otravovať, hnevať
◘ parem. dúha vodu pije už je po daždi, už nebude pršať; vodu káže, [a] víno pije nedrží sa zásad, ktoré hlása
▷ opak. píjať -ja -jajú -jal, píjavať -va -vajú -val: pýtala sa, akú kávu píjavam; z tohto koryta píjavajú kone vodu; doma píjava zo zúfalstva; mal mnoho priateľov, ktorí s ním píjali

cicať vyťahovať jazykom mlieko z materských žliaz • nár. cecať: dieťa cicia materské mlieko; teliatko cicia, cecia kravu • vyciciavať • cucať (vyťahovať jazykom tekutinu vôbec): včely vyciciavajú, cucajú, cicajú nektár z kvetov • cmúľať • cumľať (poťahovať jazykom ako pri cicaní): má zlozvyk cmúľať, cumľať, cucať, cicať si prsty • expr.: cickať • cuckať: cickať, cuckať si palec • expr. mogať: dieťa si mogá prst • nár.: mlgať • mĺzť • zried. mogliť (Figuli) • nár. ľuľkať (Kálal) • poťahovať (cicať s prestávkami): poťahuje z prsníka • piť • subšt. sať

p. aj piť

piť 1. prehĺtaním prijímať tekutinu • glgať (hlasno piť): pije, glgá priamo z fľaše • popíjať (si) • upíjať (si) (po troche piť): popíja víno, upíja si z vína • poťahovať (piť s prestávkami): poťahuje si z termosky čaj • expr. cickať (po troche): dieťa cická mliečko • srkať • sŕkať • chlipkať • pochlipkávať • uchlipkávať (pomaly a po troche): slamkou srkať, chlipkať malinovku • expr.: napájať sa • nadájať sa (piť v množstve): deti sa napájajú, nadájajú džúsom • expr. ťahať (piť z fľaše) • expr.: slopať • logať • lôchať • lúchať • drúľať • chlontať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): pes slope, logá vodu; krava lúcha zo žľabu • chlípať • chleptať • chľamtať • chľastať • strebať (hltavo, rýchlo, hlasno piť; pejor. o ľuďoch): chlípať horúcu kávu; prasa chľasce vodu • expr. súkať (hltavo, bez miery): súka do seba pohár za pohárom • pripíjať (piť na zdravie) • vypíjať (piť všetko al. zostatok) • odpíjať (piť z nejakého množstva) • požívať (piť v tekutom stave): požívať liek • konzumovať (pitím al. jedením spotrebúvať): konzumujú veľa piva

2. nadmieru požívať alkoholické nápoje • opíjať sa: piť, opíjať sa do nemoty • expr.: chľastať • slopať • logať • strebať • uhýbať si • uhýnať si: nechce prestať chľastať; každý deň si uhýna • expr.: trundžiť • hovor. pejor. korheľčiť: korheľčí od mladosti • expr.: tankovať • cicať: chlapi tankujú, cicajú od rána • subšt.: nasávať • sať

3. mať schopnosť prepúšťať, prijímať tekutinu • pohlcovať • vpíjať: suchá zem smädno pije, pohlcuje, vpíja letný dážď • absorbovať • vstrebávať: látka absorbuje, vstrebáva pot

4. p. cicať

zatvoriť 1. dať do takej polohy, že sa znemožňuje prístup, prívod; spojiť časti niečoho roztvoreného (op. otvoriť) • zavrieť • uzatvoriť • uzavrieť: (u)zatvoriť, (u)zavrieť bránu na kľúč; zatvoriť, zavrieť knihu, oči, dlaň • zamknúť • uzamknúť (zatvoriť kľúčom): (u)zamknúť byt; peniaze zamknúť do zásuvky • zahasprovať • zahaspriť • hovor. zastaráv. zarigľovať (zavrieť na haspru): každý večer starostlivo zahasproval, zarigľoval vráta • zaprieť (na zámku al. na závoru): zaprieť dvere; neposlušníka zapreli do pivnice • zried. zazávoriť (zatvoriť na závoru) • zaháčkovať (zatvoriť háčikom): oblok starostlivo zaháčkovala • expr.: zaplesnúť • zaplesknúť • zapleštiť • zatresnúť • zatresknúť • zacapiť • začapiť (prudko zatvoriť): s hnevom za sebou zaples(k)ol, zatres(k)ol, zacapil (dvere) • hovor. expr. zašmyknúť: dvercia za sebou ticho zašmykla • zabuchnúť (zatvoriť s buchotom): zabuchnúť niekomu pred nosom • zacvaknúť (zatvoriť s cvakotom): zacvaknúť vreckový nožík • hovor. zaklopiť • hovor. expr.: zachlopiť • zachlopnúť (obyč. prudko zatvoriť): zaklopil, zachlopil obidve krídla brány • expr. zaklapnúť (zatvoriť s klapotom, prudko): zaklapnúť dvere auta; okienko zaklapol tesne predo mnou • sklapnúť (klapnutím zatvoriť niečo otvorené): sklapnúť knihu, písanku • sklopiť (niečo otvorené): sklopiť dáždnik • privrieť • priprieť • pribuchnúť • hovor. expr.: prichlopiť • prichlopnúť • priklopiť • priplesnúť • priplesknúť • pricapiť • pričapiť • priraziť (obyč. zľahka al. nie úplne): privrieť dvere; prichlopnúť, priraziť vrchnák • pozatvárať • pozavierať • pouzavierať • pouzatvárať (postupne, viac vecí): na noc treba obloky pozatvárať, pozavierať

2. dať do väzenia • uväzniť • zavrieť: zatvorili, uväznili, zavreli ho na dva roky • hovor. expr.: zabasnúť • zavrznúť • privrznúť: zlodeja chytili a hneď ho aj zabasli, zavrzli, privrzli • expr.: chlopnúť • čapnúť (chytiť a zatvoriť) • pozatvárať • pozavierať • pozatýkať (postupne, viacero osôb)

3. p. skryť 1 4. p. zrušiť

piť, pije, pijú, rozk. pi nedok.

1. (čo) pregĺgať niečo tekutého (o človeku al. zvieratách): p. vodu, kávu, mlieko, čaj, p. víno, pivo, slivovicu; p. dúškom, na dúšok bez prestávky; hovor. p. (na) ex do konca, do dna; p. na zdravie, p. na slávu pripíjať; p. per tu potykať si pri pití; p. oldomáš; hovor. dávať dieťaťu p. dojčiť dieťa;

pren. dychtivo vnímať zmyslami, zrakom al. sluchom: Zraky pili hltavým dúškom objavenú krásu. (Fig.)

● expr. niekto, niečo mu pije krv hnevá, rozčuľuje ho; vodu káže, víno pije ináč hovorí a ináč koná;

2. požívať často liehové nápoje, opíjať sa: dať sa na pitie; expr. pije ako dúha veľa, veľmi;

3. (čo) pohlcovať, absorbovať, vpíjať: suchá zem pije vodu, papier pije atrament; Hore Váhom, dolu Váhom dúha vodu pije. (ľud. pieseň);

opak. píjať i píjavať, -a, -ajú;

dok. k 1, 3 vypiť

píjať, píjavať p. piť

piť nedok. (piťi)
1. csl požívať, prijímať tekutinu (o človeku al. zvieratách): Ag vismädli, tašli vodu piťi (Čelovce MK); Pev mlieko a mu to prejšlo (V. Maňa VRB); Kec chu̯api drevo vozili spot Krivana, kubiki, furmansku palenku pili (Východná LM); Okolo potoka sedajú ščeli na kamene a tak pijú vodu s tejto Klančice (Mor. Lieskové NMV); Mesáčik svícil, já jak tú poléfku pijem, jednu hodzinu hlásil hlásnik (Ružindol TRN); Já sem jim povedala, že víno bolo necháté pre Aňu, až dondú ze špitála, abi mali potroški čo pit (Bernolákovo BRA); Naučil śe pidz mľiko jag vodu (M. Slivník SAB); Na Veľki pijatok śe cali dzeň ňidž ňejedlo, ľem śe tej pil a zakusoval posni chľep (Rankovce KOŠ); Ked me tancovaľi a buľi me vodi piľi, ta me pošli vonka na studzeň a me še napiľi vodi (Brezina TRB)
L. pít prso (Ivanka p. Dun. BRA) - sať materinské mlieko;
F. pije ani po cverniške (Muráň REV) - pomaly, malými dúškami; aľe ti mi piješ kref! (Dl. Lúka BAR) - hneváš ma
2. csl požívať alkoholické nápoje, opíjať sa: Veléj piél (Betliar ROŽ); Mój svokor hovorievali, že si treba hrdlo vipláchnuť - nalačno piť (V. Maňa VRB); Regruťi pijú, abi mali guráš (Návojovce TOP); Pil dzevadz nní, aš seba k smrci upil (V. Rovné BYT); Šecko bi bolo dobre, len sveker pel (Skalská N. Ves TRČ); Ale šak pili aj do rána (Ružindol TRN); A to každi dzeň ľem pic, pic, pic! (Fintice PRE); Bula hoscina a śe pilo (Sečovce TRB); Pila doti, poki śe jej hurki ňenapou̯ňiľi až gu nochcom (Sobrance)
L. piť pot spuosobom (Rim. Píla RS), pid z míru (Brestovany TRN) - málo, striedmo; piď na svedomia (Pukanec LVI) - priamo z fľaše al. z krčaha; piď na rováše (V. Maňa VRB), pidz na bradu (Ostrovany SAB) - bez zaplatenia, na dlh; pidz gľajchu, pidz na gľajchu (Studenec LVO); - piť oldomáš pri dostavaní múrov domu pod krov; piť pupkovuo (Pokryváč DK) - na zdravie novorodeniatka; pid zmerné (Lovčice TRN) - pri zmierení; pit prískočné (Bučany HLO) - pri nástupe nového pracovníka
F. pije ako dúha (Bobrovec LM), piju jag duhi (Fintice PRE), pije jag Váh (Svätoplukovo NIT), piu̯ a_sa hora zeľenala (Rim. Píla RS) - o niekom, kto veľmi veľa pije; on pije a ona ňevileje (Bošáca TRČ) - obaja sa opíjajú; do pije, nech žije! (Pata ŠAĽ), pime a pome! (Pukanec LVI), pime, čo zme ľepší gazdovia (Pukanec LVI) - žartovné prípitky vínom; pijeme lásku svatého Jána (Lovčice TRN) - povrávka pri pití vína, posväteného v kostole 27. decembra
3. zried. absorbovať tekutinu, vpíjať: Plienke porobile zo starech rubáčou, opleckou podranech, tei bole už miakuškei a dobre pile (Čelovce MK); píjať i píjavať opak. k 1, 2: Teju píja̋mo každia rano (Chyžné REV); Píjali miadovinu, chlátku posedúvali, polihuvali, kim pripekalo (Čelovce MK); Ten sirup má píjať každí ďeň (Chocholná TRČ); Každí ďeň zme píjavali frišké vidojené mléko (Lapáš NIT); A on rát píjau̯ (Zvol. Slatina ZVO); Čo boli naučení píjať, mali u krčmára olloženú aj svoju sklenku (Opatová TRČ); Stríco tom hajlochu v zime zakúrili a chlapi tam pijavali víno (Brestovany TRN)

píjať p. piť

píjavať p. piť

piť ndk
1. čo pregĺgať niečo tekuté: neda gemv (dobytku) gesti ani piti (ŽK 1473); hospodar dal gim gesti, piti (P. ĽUPČA 1582); y wino w nas, kdo chce pitj, nayde (RUŽOMBEROK 1601); bukwice war w kozym mleku a to pi (RG 18. st)
L. kdo bude tabak piti w kostole (VRBOVÉ 1703) fajčiť; salutaria bibere: na zdrawi piti (KS 1763) pripíjať; p. oldomáš, litkup zapíjať dokončenie práce, obchod: wedle obiczege pil se oldomass (RUŽOMBEROK 1571); na potwrzeny tey kupe pil se litkup (RUŽOMBEROK 1574); pro lepssie potwrzeny pily litkup (MARTIN 1593); laz sem zaplatil, dokonane s nym v rychtare, na což y syn aldomass pyl (TURANY 1621)
F. s smrtj žaden aldomassu nepyl (SiN 1678) so smrťou nemožno uzatvárať obchod; wssickny z gedneho chleba geme a z gedneho kalicha pigeme (AgS 1708) sme jednej viery; čuo sa ty so mnou zapodiewass, nepiu som ga s tebou (KRUPINA 1735) nie sme si rovní; amystide bibere: z gedným dússkom piti (KS 1763) bez prestávky; p. neprávosť dopúšťať sa zlých činov: ey-hle priklad tým, kterj neprawost gako wodu pigu (ŽP 1788); ohawny a neužitečny člowek gest, ktery gako wodu pige neprawost (KP 18. st)
2. používať liehové nápoje vo väčšom množstve, opíjať sa: Wasse Welikomožnost, račzte werit, že wcele malo lide pigj (M. JÁN 1617); gedy, aby žilj, žigu, aby pilj (BV 1652); Wuresi sa welmi do pitga dal (RADVAŇ 1714); pige na krcsme a malo mu ge zlaty prepity (KRUPINA 1746); len ty, Kriško, lievaj a pi, keď sa olochceš, potom spi (ASL 1770); pígeš do opílstva (BN 1790)
3. čo (o niektorých druhoch hmyzu) cicať: redivius: klessč, ktery kréw pige (KS 1763); ngektore krew pigu, gakossto blechy, wssy, plošticze (PR 18. st); píjať, píjavať frekv k 1: na salassoch y zincziczu sme pigaly (NEMŠOVÁ 1633); na rano kawu pigam (RADVAŇ 1714); (poddaní) y po sstyry dny oldomasse pygaly (ĽUBEĽA 1783); nadoby, z kterých sljepki pigáwagu (PL 1787)