pôst -u m.
1. zdržiavanie sa (mäsitých) pokrmov, pôv. z náb. príčin: zachovávať prísny p.;
pren. expr. odriekanie
2. 40-dňové obdobie pred Veľkou nocou, cirk. pôstne obdobie;
pôstny príd.: p-e jedlo obyč. nemäsité, pren. ľahké
pôst -tu pl. N -ty I -tami/-tmi m.
abstinencia zdŕžanie sa niečoho, najmä pitia liehovín: zachovávať úplnú abstinenciu • striedmosť • zdržanlivosť: pohlavná striedmosť, zdržanlivosť • zastar. striezlivosť: spolky striezlivosti • odriekanie • expr. pôst • kniž. frugalita (zachovávanie miery)
pôst p. abstinencia
pôst, -u m.
1. zdržiavanie sa pokrmov, najmä mäsitých (dobrovoľné, na základe zákazu, v starších časoch z trestu ap.): prísny p.; Pôsty, prísne dočasné zákazy jedál, to je vecou žalúdka. (Vám.) Bol by zaslúžil ozajstný árešt spojený s pôstom a palicami. (Jes.);
pren. expr. odriekanie: Dnes zjedia všetko, nemysliac na to, že už zajtra nastúpi dlhý pôst. (Jégé) Lejla pocítila túžbu zahrať (na citare). No teta riekla: „Je veľký pôst pre nás“ (Vaj.) čas odriekania.
2. cirk. časť cirkevného roku, obdobia štyridsiatich dní pred Veľkou nocou; čas, v ktorom cirkev zakazuje veriacim jesť mäsité pokrmy: štyridsaťdenný p.; Zajtra je Veľký piatok, najväčší pôst. (Jil.) Dnes je veľký pôst. (Heč.);
pôstny príd. p. čas čas pôstu; p-e jedlo bezmäsité, pren. hovor. expr. málo mastné, nedostatočne omastené
pôst m. 1. csl dobrovoľné úplné al. čiastočné zrieknutie sa jedla (najmä mäsa) al. iných pôžitkov obyč. z náboženských dôvodov: Na Velkí pa̋tog je puast (Brusník REV); Mlaďí už ňedržia na póst, jeďia mäso bárkedi (Čičmany ŽIL); Teda bívali volakedi prísné pósti, uš čo ostalo ot Škaredéj stredi, to ludé dávali Cigánom (Ružindol TRN); Un ňetrimal pust (Dl. Lúka BAR); Na pohubeni žaludog najľepši pust (Bracovce MCH); púst (Rozbehy SEN) F. držad luteránski puost (Likavka RUŽ) - nemať čo jesť 2. csl (i v spoj. veľký pôst, svätý pôst) štyridsaťdňové obdobie pred Veľkou nocou: Keť prišiou̯ svätí puost, mi zme už ňejedľi mäsití pokrm (Ležiachov MAR); Kelkíše aj gerheňe sa robia pósťe (V. Maňa VRB); Heringe jedávali sa večinou len f puosťe (Hliník n. Hron. NB); Mi zme sa volakedi posťili celí velkí puost (Návojovce TOP); Už bude póst, už budu šecki muziki zakázané (Kostolné MYJ); Po tem fašanku zaz už biu̯ púst (Hlboké SEN); F posce nośiľi ženi čarne grati (Spiš. Štvrtok LVO); Prez veľki pust to dakedi barźi posciľi jak teras (Dl. Lúka BAR); A vedz jag už bol post, začaľi śme tkac (Sokoľ KOŠ); U posce śe slaňina ňeji (M. Zalužice MCH)
pôst [pô-, pú-] m lat/nem 1. zdržiavanie sa pokrmov, najmä mäsitých (dobrovoľne, na základe zákazu, z trestu ap.): wčas pak zgewneg potrebi nebudu powinni bratry na pust tělesny (RB 1713); wižjweni wihledáwal sem práci ruk mjch a bugnost tela meho ostrjma posti na uzde sem držel (VP 1764); (s. Jozef) od toho času tak welikú w pokrme strjdmost držet počal, že žiwot geho ustawičný púst nazwan byti múže (SlK 1766-80); nas sebe samich naglepsseg pokutugeme puostamy (MiK 18. st); zgeweno bude, gak swati pustewnici a reholnici twrde puosti zachowawali (MK 18. st) 2. cirk časť cirkevného roka, obdobie 40 dní pred Veľkou nocou; čas, v ktorom cirkev zakazuje veriacim jesť mäsité pokrmy: kazdeho roku wzdycky o pol puostu dawky wydyecke tež bude powjnowaty mymo arendy tenže Straka odbywaty (s. l. 1621); po wssech mjstech puosty čtyrydceti dnj a giné od massa zdrželiwosti se zachowawagú (IA 1708); zdrawy a wsselike požehnany gak duchowne, take y telesne w tomto swatem puostye Wasseg Milosty winssugem (N. PRAVNO 1725); slane a gine ribi suche na půst prichistag (PR 18. st); svátky mnohé vyhodili, puosty štyri dokonali, každý štvrť roka jeden den, to se čudoval nejeden (ASL 18. st); gecme, pime a hodugme, wssak nam pust nastane, zarmutek mat budeme (KP 18. st) L. kantrovný p. quatember: kantrownj půst, čtwerowýročnj neb štwernásobnj posty, suché dni gménem (WU 1750) pripadajúci na začiatok štvrťroka; -ny príd k 1: postnuo gedlo Johaneska Simoniho dala swoge k obedu (KRUPINA 1734); s odbiwateluw nassich prawa takmer polowica takowu terchu obtižena gsuce a w tento usky čas sobe pomocy nemohuce, dawno giž na tohoročny chleb zapomenuty a na posneg kuchiny prestati musely (VAŽEC 1768); wodne žabi lide geda, ale len zadek z nohamy, gsu postne gidlo (PR 18. st); k 2: oznamugj, že se prytreffyla nektera wecz Mikulassowy Pastorkowy pry meste Trenczjne o yarmeku postnym (B. BYSTRICA 1610); wsseci času postniho maso geda, preco nge y ga? (MS 1758); ktery by v prvni den vyročitych slavnosti se opovažil muziku držat aneb tancovať, jako i cely čas adventny a postny, ti všetci budu pokutovani (PRÍBOVCE 1765 CM); toto gest kratky witach wsseckych buducnych mich kazni pustnych (CQ 1783)
púst p. pôst