Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

páliť -i páľ! nedok.

1. vydávať veľké teplo, horúčosť, veľmi silne hriať: slnko p-i ako oheň

2. spôsobovať pri dotyku pocit pálčivej bolesti: horúci pohár p-i prsty, horúci čaj p-i v ústach;

pren. p-ia ho peniaze vo vrecku má chuť minúť ich; p-ia ho výčitky; kniž. p-i ho pôda pod nohami cíti nebezpečenstvo

3. spôsobovať pocit ako pri dotyku s niečím horúcim: mráz p-i líca, pálenka príjemne p-la; oči p-ia od dymu pálčivo bolia

4. ničiť ohňom; spaľovať (kvôli teplu, svetlu): p. raždie, p. drevo, p. petrolej v lampe; p. čarodejnice upaľovať

5. spracúvať, pripravovať pôsobením ohňa, žiaru: p. tehly, p. slivovicu

6. rozkladať, zažíhať: na Jána p-li ohne

7. strieľať: guľomet p-i (do nepriateľa); páľ! povel

8. hovor. expr. prejavovať záujem, túžbu: už dávno p-l za tým dievčaťom

● čo ťa nep-i, nehas! nemiešaj sa do toho, čo sa ťa netýka; p. si prsty s niečím, pre niečo zasahovať do niečoho a tým si spôsobovať nepríjemnosti; je, ani čo by p-l veľa; p-i ma to na jazyku nutká ma povedať;

opak. pálievať -a

páliť -li -lia páľ! -lil -liac -liaci -lenie nedok.

páliť sa -li sa -lia sa (ne)páľ sa! -lil sa -liac sa -liaci sa -lenie sa nedok.

pálenie -nia s. 1. kynol. ▶ (o psoch s tmavšou srsťou) bledšie, obyč. karamelové sfarbenie srsti na určitých častiach tela, obyč. na krku, hrudi a nad očami: čierny pes s hnedým pálením; krysiarik, ratlík a doberman majú p.; ponúkame trpasličie jazvečíky čierne s pálením
2. ▶ telesný pocit pripomínajúci dotyk s niečím horúcim; silná pálivá bolesť (často v dôsledku ochorenia): nepríjemné p. jazyka; p. pokožky a slizníc; p. v očiach; pocity pálenia, svrbenia; brnenie, p. a iné prejavy; silné p. a rezanie pri močení; hovor. mať problémy s pálením záhy s nadmernou tvorbou žalúdočnej kyseliny a jej návratom do pažeráka; Môže vzniknúť [po poštípaní medúzou] bolestivé pálenie a opuch. [Cs 2007]
▷ ↗ i páliť

pálený -ná -né príd. 1. ▶ vyrobený pálením, technologickým procesom vypaľovania pri veľmi vysokých teplotách; op. nepálený: pálená tehla; pálené vápno; pálené keramické výrobky; nádoby z pálenej hliny; použiť vysokokvalitnú pálenú krytinu; Strecha z pálených škridiel obrástla machom a pripomína betlehem. [M. Zelinka] ▷ výtvar. siena pálená hnedočervené farbivo vznikajúce pálením prírodných hliniek a okrov; takýto odtieň
2. potrav. pálený cukor ▶ pevná hmota hnedej farby pripravená zohrievaním kryštálového cukru na teplotu topenia, ktorá pri chladnutí rýchlo tuhne, karamel
3. kynol. ▶ (o psoch s tmavšou srsťou) majúci bledšie, obyč. karamelové sfarbenie srsti na určitých častiach tela, napr. na krku, hrudi a nad očami: traja pálení psíkovia; ponúkali na predaj päť sučiek, tri boli pálené a dve celé čierne
▷ ↗ i páliť

páliaci -ca -ce príd. hut. ▶ využívajúci veľmi vysokú teplotu na delenie pevného materiálu, kovu, rezací, paličský: p. plazmový stroj na rezanie; pri bežnom rezaní kovov sa na chladenie páliacej hlavice plameňom používa prietok kyslíka ▷ ↗ i páliť

pálievať ↗ páliť

páliť -li -lia páľ! -lil -liac -liaci -lený -lenie nedok. 1. (ø; na čo, na koho) ▶ (o sálavom zdroji) vyžarovať, vydávať veľké teplo; sústredene zasahovať teplom, silno hriať: oheň páli; slnko neznesiteľne pálilo; celý deň nám páli na hlavu; na čakajúcich tanečníkov pálili reflektory; pren. na chrbte ma pálil jeho pohľad
2. (ø; čo, koho) ▶ spôsobovať pálčivú bolesť pri dotyku s niečím horúcim: rozhorúčený piesok pod nohami páli; hrnček s horúcim čajom pálil prsty; polievka bola horúca, ale už nepáli
3. (ø; koho, čo (kde)) ▶ (o istej látke, jave) spôsobovať pálčivú bolesť, pálčivý pocit ako pri dotyku s niečím horúcim, štípať: žihľava páli; mráz nám páli líca; štipľavý dym páli v hrdle, v pľúcach; soľ veľmi ľahko preniká do vankúšikov na labkách a psa páli; Svetlo ho pálilo v očiach. [A. Hykisch]; neos. Kúty tak razili plesňou, až pálilo v nose. [M. Hvorecký]
4. (koho; ø) ▶ (o častiach tela) spôsobovať niekomu pocit pálčivej bolesti, prejavovať sa pálčivou bolesťou obyč. ako dôsledok nejakej činnosti, námahy, poranenia al. ochorenia a pod., pálčivo bolieť: pália ma oči; tak silno sme tlieskali, až nás pálili dlane; omrznuté prsty na nohách pálili; spálená pokožka neznesiteľne pálila; rana už nepáli; hovor. páli ma záha; Od tridsiateho kilometra [maratónu] ma už veľmi pálili lýtka a boleli všetky šľachy a kĺby. [VNK 2001]; neos. pálilo ho v hrudi; neos. v hrdle ju pálilo štípalo
5. expr. (koho) ▶ spôsobovať prenikavú duševnú bolesť, trýzeň; syn. hrýzť, zhrýzať: jej slová ho pálili v duši; tie myšlienky ma pália viac ako láva; v srdci ma pálil strach [P. Karvaš]
6. (čo (za koho)) ▶ cielene spotrebúvať niečo prostredníctvom ohňa, aby sa dosiahol istý účinok, napr. svetlo, vôňa a pod.: p. vonné tyčinky; p. sviečky za svojich mŕtvych predkov; pri slávnostnom bohoslužobnom obrade pálili kadidlo; Rimania v olejových lampách pálili rybí tuk
7. (čo) ▶ likvidovať niečo ohňom, spaľovať: p. odpad; pálili v záhrade suché konáre; na protest pálil vlajku okupantov; odsúdiť verejné pálenie kníh; Pálili dediny. Vraždili obyvateľstvo. [KŽ 1968]
8. (koho) ▶ usmrcovať ohňom, upaľovať: v stredoveku pálili ženy obvinené z bosoráctva; kde sa pália knihy, tam budú páliť ľudí [LT 1998]
9. (koho, čo (čím)) ▶ zámerne spôsobovať telesnú bolesť niečím horúcim, žeravým (pri výsluchoch, pri poprave): p. dieťa, psíka cigaretami; pálili ich žeravými kliešťami; Jánošík bol pálený ohňom
10. (čo) ▶ spracúvať, pripravovať al. upravovať pomocou ohňa, žiaru, vypaľovať: p. tehly; keramiku treba p. dvakrát; pece na pálenie hliny, slinku; Uhliarske remeslo naozaj spočívalo v pálení dreva a v predávaní toho, čo po spálení zostalo. [Týž 2008]
11. (čo (z čoho); ø) ▶ vyrábať alkoholický nápoj z kvasených štiav (z ovocia, obilia) tepelnou destiláciou: p. pálenku; nelegálne, po domácky p. špiritus; pálenie alkoholu z hrozna, z jabĺk; Jedni chystali kvas, druhí ho pálili a ďalší odnášali vypálenú slivovicu. [Pd 1994]; Liehovarníci už začali páliť a predpovedajú dobrý rok. [Sme 2003]
12. zastaráv. (čo) ▶ pripravovať a udržiavať oheň na ohnisku, zakladať, klásť: p. ohne na Jána; pálenie vatier
13. (do koho, do čoho; na koho, na čo; po kom, po čom; čo; odkiaľ) ▶ prudko, opakovane al. bez prerušenia strieľať zo strelnej zbrane, zo zbraní: p. do ľudí, do davu; p. zo samopalu, z diel; p. slávnostné salvy; vojaci pálili na nepriateľské lietadlá; páchateľ pálil z auta po policajtoch; po psovi opakovane pálil zo vzduchovky; Už nik nebude mieriť a páliť na nikoho. [L. Ťažký] □ páľ! povel na streľbu
14. šport. profes. (kam; odkiaľ; zried. na koho) ▶ (vo futbale, v hokeji a pod.) usmerňovať strelu, strieľať: bez prípravy p. na bránu hostí; p. tesne vedľa žrde; pálil zo všetkých možných pozícií, z pokutového územia; unikal z pravej strany, ale pálil na brankára; hráč pálil z voleja ponad bránu (vo futbale) prv ako odkopnutá lopta dopadla na zem
15. expr. (kam; odkiaľ) ▶ rýchlo, náhlivo ísť, bežať, utekať, ponáhľať sa; syn. upaľovať: pálim do práce; zbalili sa a pálili odtiaľ; pálil z domu na obľúbenú párty
16. hovor. expr. (za kým) ▶ aktívne prejavovať ľúbostný záujem, túžbu, brať za niekým: však za ňou páliš?; [...] je veľmi pekná. Chalani za ňou pália a všelijako sa jej prihovárajú. [R. Brat]; všetci sme pálili za tými istými babami [J. Satinský]
◘ fraz. [deti] jedli, akoby pálil s veľkou chuťou, rýchlo, hltavo jedli; páliť ako oheň/plameň/žeravé uhlie/žeravé uhlíky/žeravé železo spôsobovať silnú pálivú bolesť tela al. neznesiteľné duševné utrpenie; niekomu to [neskutočne/obdivuhodne/vynikajúco] páli je mimoriadne bystrý, má vynikajúce, pohotové myslenie; páli ho jazyk al. niečo ho páli na jazyku premáha chuť niečo povedať, vyzradiť; pália ho podošvy/podrážky nedokáže žiť na jednom mieste; publ. páliť kalórie al. páliť tuk/tuky spotrebúvať, ničiť energetické zásoby v organizme (obyč. športom, pohybom a pod.) a tým spôsobovať chudnutie; páliť si prsty [s niečím, s niekým, pre niečo, pre niekoho, za niečo, za niekoho] zasahovať do niečoho (obyč. riskantného, nebezpečného) al. pomáhať niekomu a pritom škodiť sám sebe; páliť sviečku z oboch koncov/strán (obyč. o mužovi) byť príliš aktívny v pohlavnom živote, mať súbežne viac partneriek; páliť za sebou [všetky] mosty prerušovať všetky styky a tak si znemožňovať návrat; peniaze ho pália [vo vrecku] neuvážene utráca, ihneď míňa (nadobudnuté) peniaze
◘ parem. čo ťa nepáli, nehas al. nehas, čo ťa nepáli nemiešaj sa do toho, čo sa ťa netýka; keď sused horí, aj teba páli človeka sa dotýkajú aj veci, osudy druhých; okolo Anny páli ako chlebová pec (26. júl) koncom júla býva veľmi horúco
▷ opak. pálievať -va -vajú -val: kedysi tu pálievali drevené uhlie; na stráni pálievali svätojánske ohne; pálieval doma znamenitú borovičku

páliť sa -li sa -lia sa -lil sa -liac sa -liaci sa -lenie sa nedok. 1. ▶ nadmerným pôsobením tepla, žiarom (obyč. pri pečení, varení) sa porušovať na povrchu, prihárať, pripaľovať sa, pripekať sa: cítim, že v kuchyni sa čosi páli; nepáli sa niečo?; Môžem vás tu chvíľu nechať samého? Mne sa tam páli lečo. [D. Dán]
2. ▶ spotrebúvať sa al. ničiť sa ohňom, žiarom, trením, spaľovať sa, horieť: drevo v peci sa páli rýchlejšie, ako rastie v lese; Kolesá sa šmýkali na mieste, obaja cítili, že sa páli spojka. [J. Hargaš]

angažovať sa aktívne sa zúčastňovať na niečom, čo má obyčajne spoločenský, politický ráz • zasadzovať sa • vystupovať: angažuje sa, zasadzuje sa, vystupuje za všetko nové • exponovať sa (horlivo pracovať v záujme niekoho, niečoho): exponuje sa, angažuje sa za prijatie zákona; exponuje sa v boji proti drogám • hovor.: páliť sa • páliť si prsty (brať na seba niečo nepríjemné): nebudem sa už za nich páliť, nebudem si za nich prsty páliť • zapájať sa (pridávať sa k spoločnej účasti na niečom, pri niečom): treba, aby ste sa zapájali do riešenia spoločných vecí

p. aj horliť

bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačia • expr. bežkať: dievčatko bežká oproti • expr.: hnať sa • uháňať • upaľovať • upínať • trieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za nami • expr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcom • cválať: kone cválajú opreteky • kniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jachá • expr.: letieť • páliť • prášiť • frčať • fičať • fŕľať • frndžať • frngať • rafať • hafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesť • expr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami? • hovor. expr.: mastiť • mazať • švihať • šibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalej • slang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasa • hovor. expr.: sypať sa • padať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte! • hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto! • kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú? • kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľať • uvíjať • trtúľať • trtúliť • frňať

p. aj ponáhľať sa

2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2

bolieť 1. spôsobovať fyzickú bolesť • pobolievať (v menšej miere al. prerušovane): bolí, pobolieva ma hlava • expr. boľkať (v styku s deťmi) • expr. trešťať (veľmi, prenikavo bolieť): hlava, koleno mu treští • lomiť (silno, ako pri lámke): lomí ma celé telo • páliť (pálčivo bolieť): oči pália od dymu • det. bibieť: bibí ma to

2. spôsobovať duševnú bolesť, nepokoj • zarmucovať: rodičov bolí, zarmucuje nevďak • súžiť • sužovať • umárať • krušiť (spôsobovať bôľ, žiaľ): súži, umára, kruší ju vedomie, že ľudia zbytočne umierajú • páliť • mrzieť: páli, mrzí ho neúspech

p. aj trápiť

horieť 1. byť ničený, stravovaný ohňom • spaľovať sa • páliť sa: drevo horí, spaľuje sa, páli sa • blčať • blkotať • nár. dudotať (Kálal) • expr.: bĺkať • blkať • blnkať • blnkotať • kniž.: planúť • plápolať • poet.: hárať • zhárať • pláť (horieť plameňom): vatra blčí, blkoce, planie, plápolá; (z)hárať túžbou

2. p. svietiť 1 3. p. červenať sa 1 4. p. žiariť 2, blýskať sa 1 5. p. sršať 2 6. p. túžiť

náhliť (sa) 1. konať rýchlo • ponáhľať sa: náhlil sa s robotou; náhlil, ponáhľal sa s odpoveďou • expr.: súriť • hnať sa • naháňať sa: muž súri so ženbou, ženie sa do ženenia • doháňať (pri zameškaní prác): doháňali učivo • hovor. šturmovať • expr.: pretrhávať sa • pretŕhať sa • hovor. expr. štvať sa (pri dokončovaní prác): šturmovali na stavbe; štval sa s dokončením diplomovej práce

2. náhlivo ísť • ponáhľať sa: náhlil (sa) do školy; ponáhľal sa na pomoc priateľovi • expr.: šutrovať (sa) • futašovať: rýchlo šutroval, futašoval domov • bežať • utekať (náhliť sa behom): bežal do práce • expr.: letieť • uháňať • hnať sa • trieliť • upaľovať • páliť • hovor. expr. fárať: hnal sa, trielil, fáral na schôdzku

3. vyžadovať súrne vybavenie (o veciach) • súriť • byť súrny: táto vec náhli, súri, je súrna • ponáhľať (sa): máš čas, to (sa) neponáhľa

páliť 1. vydávať veľmi veľké teplo • pripekať • pripaľovať: slnko páli, pripeká, pripaľuje • expr. piecť • hovor.: pražiť • smažiť: letné slnko pečie; rozpálená platňa praží dookola • hriať (intenzívne): radiátor veľmi hreje • opaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky)

2. pri dotyku spôsobovať pálčivú bolesť • spaľovať: horúca polievka mu páli, spaľuje ústa • obárať • opárať (parou al. vriacou tekutinou): obára, opára si jazyk čajom • kniž. žihať (Hviezdoslav)

3. spôsobovať pocit ako pri dotyku s niečím horúcim • štípať: mráz páli, štípe líca • pichať: dym pichá v očiach • svrbieť • špieť (bolestivo svrbieť): hojaca sa rana svrbí, špie • bolieť (ostrou bolesťou): porezanie bolí

4. ničiť ohňom • spaľovať: páli, spaľuje suché konáre

5. vyrábať pomocou ohňa, žiaru • vypaľovať: páliť, vypaľovať keramiku

6. pripravovať oheň • zapaľovať: páliť, zapaľovať svätojánske ohne • rozkladať • zažíhať: zažíhať vatry

7. p. strieľať 1 8. p. bežať 1 9. p. dvoriť

ponáhľať sa 1. náhlivo, rýchlo ísť • náhliť (sa) • zried. ponáhľať: Kam (sa) všetci tak ponáhľajú, náhlia? • expr.: hnať sa • hnať: nežeňte (sa), máme dosť času • expr.: chvátať • chvatkať (Urbánek): chváta z domu preč • expr. hafriť (Tajovský) • expr.: bežať • utekať • letieť • uháňať • upaľovať • páliť • trieliť • hovor. fárať: ráno beží, uteká do roboty; podvečer letí, trieli po dieťa do škôlky; fára s kosou na pleci • expr.: hrnúť sa • valiť sa • rútiť sa (ponáhľať sa v množstve): chlapi sa hrnú, valia na štadión • expr. trtošiť (Šikula) • hovor. zaberať: zaberá poza humná k milej • hovor. šutrovať (sa) • subšt. fofrovať

2. konať rýchlo • náhliť (sa): ponáhľať sa, náhliť sa s dokončením úlohy • expr.: súriť • hnať sa • naháňať sa: vedúci súri s plánmi; naháňať sa s robotou • expr.: chamtať sa • chytriť sa (Kálal) • hovor. expr. štvať sa • hovor. šturmovať (pri dokončievaní niečoho)

štípať 1. bodaním do tela, cicaním krvi spôsobovať bolesť (o hmyze): muchy, komáre štípu • pichať • bodať: rozzúrené osy nás pichajú, bodajú • hrýzť • hovor. žrať: blchy, vši ho hryzú, žerú • expr.: poštipkávať • poštipkovať • poštipovať (chvíľami, opakovane štípať)

2. spôsobovať pálčivú bolesť • páliť: ostrá paprika ho štípe, páli na jazyku • expr.: poštipkávať • poštipkovať • poštipovať (chvíľami, opakovane štípať)

3. pociťovať pálčivú bolesť • páliť • bolieť • pichať: pery ma štípu, pália od mrazu; oči ma bolia, štípu, pália od cibule, pichajú od ostrého svetla • špieť (bolestivo svrbieť): rana špie • nár. štichať

páliť, -i, -ia, rozk. páľ nedok.

1. vydávať, šíriť veľké teplo, horúčosť, veľmi hriať: slnko páli, oheň páli;

2. (čo) spaľovať s istým cieľom (obyč. pre teplo, svetlo al. vôňu): p. sviečky, olej, p. (v lampe) petrolej, p. kadidlo, p. drevo, uhlie; p. raždie, zemiakovú vňať;

3. (čo, koho) ničiť ohňom, spaľovať: nepriateľ páli mestá a dediny; v stredoveku pálili osoby upodozrievané z čarodejníctva;

pren. o mraze: mráz páli rastliny ničí

● všetko mizne ani čo by pálil rýchle; je akoby pálil s chuťou, veľa; žart. budú krivých páliť výsmech krívajúcemu;

4. zastar. (čo) klásť, robiť oheň: p. Jána, p. (svätojánske) ohne;

5. (koho i bezpredm.) pôsobiť niekomu bolesť veľkým teplom, pôsobiť pocit veľkého tepla (o ohni al. o horúcom predmete): páli ho horúce ucho hrnčeka

● Čo ťa nepáli, nehas (porek.) nestaraj sa do cudzích záležitostí; hovor.: peniaze ho pália vo vrecku neudržia sa uňho, nevie šetriť; p. si s niečím prsty zaoberať sa s nepríjemnou vecou; páli ho (ich) pôda pod nohami uvedomuje(-ú) si nebezpečnosť situácie;

6. (bezpredm. i koho) vyvolávať pocit teploty al. štípania: slivovica páli v žalúdku, korenie páli na jazyku, v ústach;

7. pálčivo, prenikavo bolieť (fyzicky, pren. i duševne): rana páli; záha ma páli; pren. To mi páli dušu (Smrek) to ma trápi

8. (čo) vyrábať vypaľovaním na ohni: p. tehly, vápno, p. slivovicu;

9. zastar. (čo) kučeraviť vlasy horúcim železom: Mám času do zrkadla sa pozerať, vlasy páliť! (Tim.) Žena si pálila vlasy horúcim želiezkom. (Tat.)

10. strieľať: p. z guľometu, delá pálili;

11. expr. uháňať, utekať: Páľ stadeto! (Tim.)

12. expr. (za kým) pozerať, chodiť za niekým: páliš za Annou (Vaj.); Pálite za tým mládencom, to je to. (Karv.);

opak. pálievať, -a, -ajú;

dok. k 2, 3 spáliť;

k 3 i upáliť;

k 8, 10 vypáliť;

k 5 opáliť, popáliť

|| páliť sa

1. horieť, spaľovať sa: masť sa páli;

2. zried. ničiť sa, spaľovať sa vzájomne ohňom: Ľudia prenasledovali a pálili sa vzájomne pre náboženské rozdiely. (Vaj.)

3. hovor. brať na seba nepríjemnú vec, exponovať sa: Mal i zásluhy, pálil sa všade a vždy. (Vaj.) V tej chvíli zacítil zlosť preto, že sa on tu páli a že kričia naň. (Tim.)

pálievať p. páliť

páliť nedok.
1. csl ničiť ohňom, spaľovať: Pálili na zádvorí kukuričné koreňe a zemákovú ňať (Návojovce TOP); V jesen rozvonávala dzedzina ot husacini a role ot páleného suchého krumplovnišča (Červeník HLO); Ke_to bola tá karanténa hromadne pálili svine (Modranka TRN); Idzeme paľic nacinu na roľu (Spiš. Podhradie LVO); Išľi na luki za valal a paľeľi župi zo slami (Rankovce KOŠ)
F. Judáša páliť (V. Maňa VRB) - páliť staré drevené kríže z cintorína pri kostole na Veľkú noc; jie, ako bi páľiu̯ (Rim. Píla RS), žere jag bi páliu̯ (Brodské SKA) - rýchlo, s chuťou; robí, ako bi páľiu̯ (Rim. Píla RS) - veľmi rýchlo, usilovne; ploti pálí a popel predává (Bošáca TRČ) - zle gazduje; chto peklo paľi, sam v ňim zhiňe (Dl. Lúka BAR) - znáša následky
2. zried. klásť, robiť oheň: Pred Janom paľiľi, mladi pośľi do poľa a zapaľiľi oheň (Pavlovce GIR)
3. spaľovať kvôli teplu, svetlu, vôni ap.: Mau̯ som ždi nahotovenie bučki na oheň, timí bolo najlepšie páliť (Or. Poruba DK); No prečo té sviečki páľa, veď už maju ten krm f tom humňe?! (Ležiachov MAR); Na Šichsvejt f ciňťeríňe večer sa svéčke páľa (Turíčky LUČ); Mi ľem drevo paľima, uhľe ňe (Dl. Lúka BAR); Vam dobre, bo ňemuśice uhľe paľic (Sobrance)
L. pálit hanšlóg (Dol. Orešany TRN) - síriť (sud, víno)
4. vsl fajčiť: Povid mu dochtor, že muśi prestac paľic, aľe un paľil ďaľej a o pul roka bulo po ňim (V. Šariš PRE); Ja ňimam cigaretľu, bo ňepaľu (Krčava SOB)
5. csl vyrábať niečo pálením, pomocou ohňa: Robil aj okolo vápna, páľil ho (Brezovica TRS); Z jačmeňa páľiľi jačmennú kávu (Kraľovany DK); S takého vína sa pálí vínovica, čo bi sa pokazilo (V. Maňa VRB); Keď vidláviu̯ predog medu, pozadok páľiľi a bola tá prvotriedna medovica (Žemberovce LVI); Ťehle pála̋ f ťehlárni (Mokrá Lúka REV); Aj jabuká páľia, ale to dáva málo, sedem - osem z metra (Súľov BYT); Ze žita sa pálila káva na plechu (Skalka n. Váh. TRČ); Najvác sa pálila slivovica a marhulovica (Madunice HLO); Polál to z vodú, zakril ze zemú, abi s toho neunikalo, a potom pálil rakiju (Dol. Orešany TRN); Cigaňi tam cehlu paľiľi (Dl. Lúka BAR); Paľeľi paľenku s komperoh a s cukrouki (Rozhanovce KOŠ); Utedi śe samohonka paľila (Sobrance)
6. strsl, zsl vydávať silné teplo, horúčosť, veľmi hriať: Po frušťiku kosili zas, kim ňepálila horučos (Čelovce MK); Ej, či páľi to sľnce! (Čierny Balog BRE); Manka nam napiekla osuchvov a tito nam dala na chrbat, to nas tak paľelo (Nesluša KNM); Slúnko dňez veru páľí (Prosné PB)
7. csl pôsobiť niekomu bolesť veľkým teplom: Ja son čakau̯, že oheň padňe na mňa, začalo ma páleť (Kľak NB); Prečo nejíš, pálí? (Lukáčovce HLO); Strdž nohi do vodi, ňeboj sa, ňepálí (Lapáš NIT); Ta som vreśčala, co me paľilo, bo to živina bula (Buglovce LVO); Zapaľiľi śvečku a šturiľi za ňu a ju to paľilo, ta kvičela (Vydrník SNV)
F. čo ťa ňepáľi, ňehas! (Košťany n. Tur. MAR, Králiky BB), čo ťa nepáli, nehas! (Lukáčovce HLO), co ce ňepaľi, ňehaś! (Markušovce SNV) - nestaraj sa do cudzích vecí; teho tu pálí zem pod nohama (Kuchyňa MAL) - nemôže niekde obsedieť
8. vyvolávať pálčivý pocit, pálivú bolesť (napr. záha, mlieko, pŕhľava), pálčivo bolieť, štípať (napr. oči, nohy ap.): A uš keď bola hrubá i záha hu páľila (Žaškov DK); Páli ma na žalútku, mosín si dať sódi (Návojovce TOP); Mľieko ich (kravy, ktoré sú celý deň na paši) páľi a ťečie im (Bystrička MAR); Perík z húski zme zmáčale do petrioleja a s tem zme im potierale, miselo jich páliťi (Čelovce MK); Oši me pála̋ (Turčok REV); Ten večer ma mimorádňe pálila pravá noha (Lapáš NIT); Ale víte, jak to páliu̯o velice?! (Rača BRA); pálí f krku (Rozbehy SEN); To ket sebe vźal na ruki, ta to (lúh) aš paľilo, ta to už zme maľi take povižirane paľce (Baldovce LVO); Pokriva barz mocno paľi (Chrasť n. Horn. SNV); Ja mu takoj hutoril, že ho budu oči paľic (Fintice PRE)
F. má ho za čo páľic svedomie (Prosné PB) - výčitky svedomia
9. expr. silno strieľať: Ke_títo naši (vojaci) to viďeľi, tak páľiľi do šeckého, už ňešanuvaľi ňišt (Valča MAR); Ďelostrelci pálili na ďeďinu (Návojovce TOP); Naše kanóne sedmičke páľile (V. Lom MK); Zo šitkich strán pálili na nás (Roštár ROŽ); Vojáci si misleli, že su to volákí neprátelé, a tag začali do ních pálit (Smolenice TRN); A jak pálili, tag zabili tíh dzivákú šeckích troch (Jablonové MAL); No ta ďeloštreľci tam buľi, ta tagže začaľi paľic (V. Kazimír TRB)
10. expr. uháňať, utekať: Hore brehom pálil (Mokrá Lúka REV); Vidzíš hen hlasicu, jako páľí za mišú, chicí hu za chvíľu (Brvnište PB); Pálil, len sa tag za ňín kúrilo! (Bošáca TRČ)
F. pálí za ňú (Brodské SKA) - je do nej zaľúbený
11. expr. hnevať, zlostiť: Nože ma ňepáľ s tou tvojou muzikou! (Dol. Lehota DK); pálievať opak. k 3, 5 : V Račovej páľenku páľevaľi (Dol. Lehota DK); V Oravicoch páľevaľi vápno (Liesek TRS); Uhlie zme pálevaľi v lesoch (Tek. Breznica NB); Pálievali sa aj hroznové zrnká na kastroňe alebo na palacinkárňi (V. Maňa VRB); Voľakeďi sa f Pukanci páľievalo veľa paľeňiho, skoro f každon dome bou̯ kotuol (Pukanec LVI); Choďievaľi zme do cincerína sviečke páľievaťi (Lešť MK)

páliť ndk
1. čo spôsobovať horenie niečoho, spaľovať niečo: vro: palim; comburo: zpalugem, palim (VT 1648); lide starodawnj tela umrele palyly, odtud hroby palenice su rečene (KoB 1666); Abel oweczky wibral a na oltary swatem palil (KT 1753); Iano Kapustik a Thomas Mados postiženy gsau, a že carachy na lukach palily (PONIKY 1797)
2. koho usmrcovať upálením niekoho: palycžowe, genž domy podpalugj, na hranycy palenj bjwagj (KoB 1666); budess za ziwa paleny ohnom (MiK 18. st)
3. čo (majetok) podpaľovať, zakladať požiare: kdyz by geden czlowek hrozil druhého paliti, ten má k rychtarowi giti (ŽK 1451); rozličná vojska na nás valí se a každý lúpí, pálí a plundruje (RL 1604); Drasskousky Gabor wssecko nawnyweč obracga, humno pak uss od wrchu počel pality (LACLAVÁ 1706); Marchold wcsilek mu tess zaplatil, cso s nim chodil Chtelniczu palit (CHTELNICA 1765)
4. koho čím ohňom al. niečím horúcim opaľovať, mučiť pálením: Tomek examinatus fassus est, že mu djtky horucy wodu aneb ukropem poliwaly a paljly (BUDATÍN 1641); equulens: na sskrypcy ztáhnuti, na rebrjk dáti, boky páliti (WU 1750); když se bok od ffakly pali, bolesti ge mnoho (GV 1755); pren trápiť: až nas nepalj ten pekelny plamen (PoP 1723-24); amor me urit: láska mňa páli (KS 1763); probug mňa, Pane, pál ladwini mé y srdco mé (BlR 18. st)
F. co ťe nepálj, nehas (PD 18. st) nemiešaj sa do vecí, kt. sa ťa priamo nedotýkajú
5. (o ohni, slnci) sálať, vydávať teplo, žiaru: ohen horj a pálj (OP 1685); welka suchota na ten čas bola a slnce welmj palilo (KRUPINA 1746); uro: paljm, hregem, opalugem (KS 1763)
6. čo spaľovať niečo s istým cieľom, spotrebovávať na svietenie, kúrenie ap.: aby nakladek swetla, ktere sem pres zimu as do pol roka palil, bonificowaty račily (KRUPINA 1734); drewo, ktere pri paseni statku palili (TISOVEC 18. st); aby mister powinen bil swice pality (CA 18. st)
7. med čo (napr. ranu) ohňom vypaľovať, dezinfikovať: dali zme meskimu husaroumu konowi dwe nohi kowačzu paliti (KRUPINA 1706); abys na tele zdraw byl, zanecháwass seba lekarowi, duwerugess barwyrowi, aby teba wázal, sekal, pálil (BlR 18. st); pren očisťovať: tu mňe pal, a sekag, Paňe, w twogem dobrodeňi (GV 1755); ty sy sebe nemoc zaopatril hressyce, on (Boh) prissel sekati y paliti (BlR 18. st)
8. čo vyrábať, upravovať pomocou ohňa al. vysokej teploty: yak nam dal, tedy sme palily vhle (TRENČÍN 1590); hrncžerowj prykazano, aby každy hrnec dwakrat palil (ŠTÍTNIK 1610); Andras Gombacz we dwuch peczoch tehel palil (KRASŇANY 1667); wapno páljli (HRANOVNICA 18. st)
9. vyvolávať pocit teploty al. štípania: (ženy) kdy weliku bolest na hrubem čerewe magj, že gjch welmy pali; zwlasste kdy žena zlahľa; (masť) od zlatych žil, kdy opuchnuce wen lezu a welmy palia (RT 17. st); kazdi trunek mnohi poziti kazj mori a zabiga, gakssto swim zbitečnim ohnem safti palici ziwota (PR 18. st)
10. čo vyrábať nej. liehový nápoj destiláciou: zban aneb kotel, czuo palene paly (BÁNOVCE n. B. 1587 SLL); (pálenku) zadnemu neny sloboda palitj pod byrssagom fl 6 (ŠTÍTNIK 1610); slivove palene pali (PAPRADNO 1673); z rozkazu Jeho Jasnosti cisarsko-kralovskej, již pred dwuma roky nam piwo varit i palenku palit zbranila (TISOVEC 1790 CM)
11. strieľať z dela: Myjavané tak velmi stríleli, ze trech stran pálili, že dve tuňe prachu sú tam vystríleli, kdy jich bolo mnoho, hned pálilo delo (ASL 1781)
12. fajčiť: (pán) pri kominku sedí, pipku sobe páli (PV 18. st); p. sa [se]
1. spôsobovať si poranenie ohňom: priliž nerozssaffneg schytralosty gsi predykante, a proto tak často, gak ten motyl se paliss (DuH 1723)
2. vystavovať sa účinkom tepla, ohňa: uror: paljm sa, opalugem sa, horjm (KS 1763)
3. rozohňovať sa, blčať: ardesco: zapalugem se, počjnam se palit, wjcég se paljm (KS 1763)
4. čím spaľovať sa napr. láskou: táto láska nezahasuge sa, s kterú srdco wďačne pálj sa, neobwlažňuge se, nepomjná sa (BlR 18. st)
5. v čom pýriť sa: prosim ta, dusso hrissna, rozimeg, gaka tebe tenkrate hanba bude, gako sa w licach twich prliti a paliti budess, kdyz z hrichuw twich spowidati se musiss (MK 18. st)