Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

naveky prísl.

1. navždy, natrvalo: rozlúčka n.; nič netrvá n.

2. hovor. ustavične, stále: n. doma sedí

naveky prísl.

naveky prísl. 1. ▶ na všetok budúci čas; syn. natrvalo, navždy: zachovať si spomienky n.; túžiť ostať niekde, s niekým n.; n. im budeme vďační; nič netrvá n.; Šťastná budem, keď pri ňom naveky spočiniem. [P. Kováčová]; Naveky tu neostanú trčať. [V. Šikula]; Odteraz až naveky budeme písať pravdu a nič len pravdu. [V. Mináč]; Jazva na srdci mi zostane už naveky. [InZ 2002] □ (až) naveky; naveky amen odpoveď na katolícky pozdrav pochválen (Pochválený buď Ježiš Kristus!)
2. hovor. ▶ za každých okolností, v každom prípade, bez prestania, bez prerušenia, vždy, ustavične: n. je namosúrený; Naveky sa tu klbčili o tú rannú vlahu, človek a more. [H. Zelinová]; Pred jeho domom naveky bývalo blato a kravince. [J. Horák]
◘ fraz. zjemn. zaspať naveky zomrieť ◘ parem. aké pochválen, také naveky ako sa kto správa, tak sa správajú aj k nemu

natrvalo na všetok budúci čas • trvalo • trvale: natrvalo, trvalo sa usadil na vidieku • nastálo • navždy • hovor. navždycky: nastálo, navždy, navždycky odišiel od rodičov • naveky: naveky zostane mrzákom • definitívne • nenávratne: natrvalo, definitívne sa rozišli; lepšie časy sa nenávratne pominuli • fraz. raz (a) navždy: rozhodol sa raz a navždy • fraz. (až) do súdneho dňa

naveky 1. p. trvalo 1, 2, natrvalo 2. p. ustavične, vždy

trvalo 1. neprerušovane v čase • trvale • neprestajne • ustavične • stále: na tejto škole trvalo, neprestajne pôsobil od sedemdesiatych rokov; ustavične, stále vzrastá počet nezamestnaných • nepretržite • permanentne • hovor. naveky: naveky sedí doma

p. aj ustavične

2. nepripúšťajúc zmenu, nepodliehajúc zmenám; na celý budúci čas • trvale • nemenne • stále • definitívne: zanechal trvalo, nemenne dobrý dojem; stále pristupuje k nim ako k malým deťom; rozhodol sa trvale, definitívne zostať • natrvalo • nastálo • navždy • hovor. navždycky • fixne: trvalo, natrvalo zhoršené podmienky na prácu; prišiel sem bývať nastálo, navždy, navždycky • naveky: naveky zostali dobrými priateľmi • fraz. raz (a) navždy

ustavične bez prestania, bez prerušenia, za každých okolností • neprestajne • stále • kniž. neustále: ustavične, neprestajne nám pomáha; stále, neustále sa pozerá na hodinky • jednostajne • jednostaj • zried. neustajne: jednostajne, jednostaj sa na čosi vypytuje • nepretržite • permanentne • trvalo • trvale: nepretržite, permanentne, trvalo nám naháňa strach • sústavne • systematicky • hovor. nonstop: sústavne, systematicky vyrušovať • vždy • hovor. vždycky: ustavične, vždy, vždycky sa kamsi ponáhľa • hovor.: večne • naveky • expr.: donekonečna • stále a stále • hovor. expr. do aleluja • expr. zried. večnovečne: večne, naveky má čosi proti mne; donekonečna, stále a stále opakuje to isté • hovor. furt • hovor. expr. furtom furt • hovor. zastaráv. furtom: furt, furtom sa na dačo vyhovára • nár. porád • fraz.: dňom i nocou • vo dne v noci • deň čo deň • v zime v lete • od začiatku do konca • v jednom kuse

vždy vyjadruje čas al. rozličné okolnosti súhrnne; za každých okolností, v každom prípade • hovor. vždycky: nie vždy, vždycky sa mu to musí podariť • zakaždým: zakaždým si najprv odkašle, až potom začne hovoriť • ustavične • stále • kniž. neustále: ustavične, stále si musel dávať pozor, čo povie • neprestajne • jednostajne • jednostaj: neprestajne, jednostaj(ne) ho musia napomínať • hovor. furt • hovor. expr. furtom furt • hovor. zastaráv. furtom: furt sa na niečo vyhovára • hovor.: naveky • večne • expr. večnovečne: naveky, večne vysedáva pred televízorom • poet. povždy • poet. zried. povek • kniž. zastar. voždy • nár.: vše • zavždy (Kukučín, Dobšinský) • oddávna • odjakživa • odvždy • expr. odnepamäti (od dávnych čias): oddávna, odvždy, odnepamäti jej to pripomínal • čoraz (čím ďalej): je čoraz, vždy krajšia a krajšia

naveky prísl.

1. natrvalo, navždy: Nič netrvá naveky! (Gab.) My sme rozlúčení naveky. (Kuk.)

● (až) n.; n. amen odpoveď katolíkov na pozdrav Pochválen...;

2. hovor. ustavične, stále: Hrabe sa v knihách naveky. (Tim.) Na vrchu naveky vatra horí. (Dobš.)

náky p. naveky

naveky prísl. (náki)
1. navždy, natrvalo: Ža̋dno ňešťesťa̋ ňetrvalo naveki (Jasenová DK); Ten prz_jim naveki ostáu̯ mrcha (Hor. Tisovník MK); Otrhlo mi žili a už naveki buďem žobrákon (Tlmače LVI); Nižd naveki netrvá (Lukáčovce HLO); No budete tu nocovat, povidali mu, ale naveki (Jablonové MAL)
F. naveki vekó amen (Sása REV), navegamen! (Fintice PRE), navegjamen (Studenec LVO) - odpoveď na katolícky pozdrav pochválen; akí pochváľen, takí navegjämeň (Krivá DK), jake pochvaľen, take navegamen (Kvačany PRE) - ako kto jedná, rovnako treba jednať aj s ním; aký požičaj, taký vráť
2. ustavične, stále, vždy: Ňi son puoverśiví, aľe bohuprisahá_naveki prišľi k nán, viež na tót Šťedrí ďen, aľe bes kožuchu (Kokava n. Rim. RS); Tag mi zmo maľi náki koňe (Kokava n. Rim. RS); Tvrdo som robila naveki (Závadka n. Hron. BRE); A náki, ko_dzmo večeraťi išľi, náki tót seďeu̯ pot pecó (Ozdín LUČ); Naveki bludárí to ďecko po ďeďiňe (Lapáš NIT); To naveki prišol švoger a śe veśeľiľi (Fintice PRE); To už naveki do nas prišol, ked mal dakus času (Dl. Lúka BAR)

naveky prísl
1. na večné časy, natrvalo, navždy; (pri zápore) nikdy: Gyryk Niemessni dwora vzywal naweky (L. TRNOVEC 1536); potom s tebow naweky zity a radowaty se mohli (s. l. 1582); Ondreg nema gjm prekasskj zjadneg cjnitj naweky (SLIAČE 1597); ať bys byl od nás cten, chwálen wždy, naweky (CC 1655); kteremu z wikladůw wereno byťy ma? Tomu, od nižto duch prawdy neodstupi naweki (TP 1691); služebnjk nezostáwa w dome naweky (KB 1756)
F. jak ti (manželka) raz pohovie v roku, naveky ti bude v oku (PV 18. st) stále ti to bude pripomínať
2. ustavične, stále: Elizabeta nawekj mluwiewala (KRUPINA 1741); boháč naweky len pije (ASL 1759)