kolika -y -lík ž. prudká bolesť v brušnej dutine: črevná, žlčníková k.
kolika -ky kolík ž.
kolika -ky kolík ž. ⟨gr.⟩ i lek., veter. ▶ prudká záchvatová bolesť v brušnej dutine postihujúca ľudí i zvieratá: žalúdková, žlčníková, obličková k.; letné črevné koliky; dostať koliku; dojčatá často trpia kolikou; Začala ma bolieť hlava a nato prepukla ostrá vredová kolika. [R. Sloboda]
kolika -y ž. ‹g› lek. prudká záchvatovitá bolesť pri ochoreniach žlčníka, obličiek a pod. (najmä pri litiáze); veter. chorobné stavy brušných orgánov rozličného pôvodu (najmä u koní);
kolikový príd.: k. záchvat
hnačka častá riedka stolica • hovor. dyaré • žart. behačka • hrub. sračka • kolika (prudká bolesť v bruchu spojená obyč. s hnačkou)
kolika p. hnačka
kolika, -y, -lík ž. klavá bolesť v brušnej dutine: žlčová k. spôsobená žlčovými kameňmi;
kolikový príd.: k-é bolesti klavé bolesti brucha
kolika ž. (kulika) klavá bolesť v brušnej dutine: Boľaz mala, ako kot kolika morduje (Čelovce MK); Chlapi to mávali volakedi tú koliku, ke_dvíhal volačo (Ružindol TRN); To mávaľi koľiku koňe (Podmanín PB); Naco si jedla horuce, teras ce trapi koľika (Spiš. Štvrtok LVO); Od žita jakośka koňe ochoreľi na totu kuľiku (Nemešany LVO)
kulika p. kolika
kolika ž gr/lat med křčové bolesti v brušnej dutine: kolika gelito sužuge (KoB 1666); colica aneb brjcha bolenj (OCh 17. st); strewny zrenj colica rečene (RN 17.-18. st); ge-li s matkau colica spogená, dey žilu otevríti (TS 1771); -ový príd: colicus dolor: kolikowa bolest (LD 18. st)
kolikový p. kolika