Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hnať ženie ženú bude hnať/poženie nedok.

1. nútiť do pohybu istým smerom: h. statok (na pašu), ž-ie deti domov

2. uvádzať do činnosti, poháňať: elektrina ž-ie stroj, voda ž-ie mlyn

3. expr. nútiť do rýchleho pohybu, do činnosti, poháňať: h. koňa, h. deti do učenia, ž-ie ho pud; h-ný zvedavosťou

4. nútiť odísť, vyháňať, zaháňať: h. niekoho z domu; vojsko ž-ie nepriateľa

5. hovor. expr. rýchle ísť, náhliť sa, uháňať: h. na aute veľkou rýchlosťou

6. (o rastlinách) (rýchle) rásť, vyháňať: strom ž-ie do výšky, h. do kvetu

7. hovor. neos. ž-ie ho má hnačku, preháňa ho

● beží, letí, akoby ho h-l, akoby ho (všetci čerti) h-li rýchle; h. niekoho pred súd žalovať ho; h. niečo do krajnosti vyostrovať; h. niekomu vodu na mlyn pomáhať (aj nevedomky)

// hnať sa

1. expr. rýchle sa pohybovať, uháňať, rútiť sa: h. sa na vlak; búrka, auto sa ž-ie, krv sa mu ž-ie do tváre

2. ponáhľať sa za niečím s cieľom dostihnúť to: h. sa za ostatnými;

pren. expr. chcieť dosiahnuť niečo: h. sa za ziskom, šťastím

3. expr. horlivo sa púšťať do niečoho: h. sa do roboty, do ženenia

● expr. h. sa do niečoho ako divý, splašený rýchlo, veľmi; h. sa do záhuby nedbať na nebezpečenstvo

hnať sa ženie sa ženú sa žeň sa! hnal sa ženúc sa ženúci sa hnanie sa bud. bude sa hnať budú sa hnať nedok.

hnať ženie ženú žeň! hnal ženúc ženúci hnaný hnanie bud. bude hnať budú hnať nedok.

hnať sa ženie sa ženú sa žeň sa! hnal sa ženúc sa ženúci sa hnanie sa bud. bude sa hnať/poženie sa budú sa hnať/poženú sa nedok. 1. expr. (kam; kade) ▶ rýchlo sa pohybovať; syn. uháňať: h. sa do školy; h. sa dolu schodmi; ktosi sa ženie za nami; pes sa hnal po ulici; auto ženúce sa 200 km rýchlosťou; Roztvoril náručie, hnal sa ku mne. [M. Zelinka]; Za rampami, cez ktoré sa ženie vlak, stoja vozíky. [K. Lazarová]
2. ▶ rýchlo postupovať (obyč. v množstve); syn. rútiť sa, valiť sa: po oblohe sa ženú oblaky; zo severu sa ženie búrka; vojsko sa hnalo na nepriateľa; Krútňava prachu sa hnala po ceste. [V. Mináč]; Hlavou sa mi hnali bláznivé myšlienky. [D. Slobodník]; Z útrob zeme sa nezadržateľne hnal na povrch plyn. [NP 1986]
3. expr. (s čím; s neurčitkom; ø) ▶ rýchlo konať, náhliť sa s vykonaním niečoho: ženie sa s domácimi úlohami; musíme sa h., lebo to dnes nedokončíme; Hnal sa kopať repu, aby mohol prvý odviezť. [J. Jonáš]
4. expr. (za kým, za čím) ▶ veľmi sa usilovať niečo dosiahnuť; syn. naháňať sa: h. sa za majetkom, za slávou, za šťastím, za kariérou; Každý sa ustavične za voľačím ženie, pachtí a štve. [V. Handzová]; Dúfam, že si sa poučil na dobrých pár desaťročí a už sa nepoženieš za prvou sukňou, čo ti príde do cesty. [P. Andruška]
5. expr. (do čoho) ▶ horlivo sa do niečoho púšťať: h. sa do roboty; h. sa do ženenia; len sa do toho tak nežeň!; S učením sa nepasoval, ani sa doň nehnal. [R. Jašík]; Ženú sa do dobrodružstva, v ktorom si zlomia väz. [E. B. Štefan]
6. (ako) ▶ (o rastlinách) rýchlo rásť: stromy sa ženú do výšky
◘ fraz. hnať sa do niečoho ako divý/splašený neuvážene, bez rozmyslu sa púšťať do nejakej činnosti; hnať sa do záhuby/do skazy/do nešťastia nedbať na nebezpečenstvo, priveľmi riskovať

hnať ženie ženú žeň! hnal ženúc ženúci hnaný hnanie bud. bude hnať/poženie budú hnať/poženú nedok. 1. (čo) ▶ uvádzať do činnosti; udržiavať v činnosti; syn. poháňať: h. stroj elektrinou; voda ženie mlyn; Rieka potečie novým korytom a prívodným kanálom, ktorý bude hnať hydroelektráreň. [A. Bednár]
2. (koho, čo) ▶ spôsobovať pohyb istým smerom: loďka hnaná búrkou; Silný vietor hnal do okna clonu dažďa. [L. Ballek]; Z doliny vial svieži vánok a hnal do ulíc vôňu lesov a polí. [M. Krno]; Zdalo sa mi, že nás prúd ženie rovno na skalu. [M. Jančová]; neos. čln hnalo od brehu
3. (koho, čo kam) ▶ nútiť (človeka al. zviera) do pohybu istým smerom: h. statok na pašu; ženie deti domov; neviem, čo ma tam hnalo; Až do tej chvíle nepomyslel, že aj Anna mohla byť v zástupe, ktorý popoludní hnali ako dobytok do mesta. [A. Baláž]; Potom vkĺzla do svojho sárí a hnala muža do kúpeľne. [E. B. Štefan]
4. expr. (koho, čo; koho do čoho; koho s neurčitkom) ▶ nútiť do rýchleho pohybu, do činnosti; syn. poháňať, naháňať: h. kone; ženú ma spať; h. deti do učenia; h. syna do ženenia; Hnal tú káru ako splašenú kozu. [J. Kot]; Čo nás tak ženieš? Človek si pri tebe nemôže ani oddýchnuť. [J. Beňo]; Dlžoba ju hnala, pamätáš sa, keď som ju z Rovien na chrbte zniesol, skoro sa pretrhla. [L. Ťažký]; Teba treba stále hnať. Do všetkého ťa treba naháňať. [V. Šikula]
5. (koho) ▶ (o citoch, pocitoch) podnecovať do činnosti; syn. pobádať, povzbudzovať, nutkať: ženie ho pud; hnala ho zvedavosť; hnaný hladom; Ani za dva vozy plachát by nebola vstúpila znovu do toho domu, keby ju nebola hnala túžba za chlapcom. [K. Lazarová]; Mňa hnala nedočkavosť: čím skôr sa striasť dlhov. [V. Mináč]
6. (koho odkiaľ) ▶ nútiť odísť; syn. vyháňať, zaháňať, odháňať: Hnala ma z inšpekčnej izby ako chlapca zo susedovej hrušky. [J. Podhradský]; Ak prídem domov sám, tatko si bude myslieť, že sa na teba hnevám a že som ťa od nás len preto hnal. [V. Šikula]
7. hovor. expr. ▶ rýchlo ísť, náhliť sa; syn. uháňať: kričali na šoféra, aby tak nehnal; Čo ženieš ako blázon? [J. Pohronský]; Pokiaľ sme sa cítili dobre, tak sme to do vrchov „hnali“. [Vč 1974]
8. ▶ (o rastlinách) rýchlo rásť, vyháňať: rastlina ženie do kvetu, do klasu, do semena; strom ženie do výšky; kým bolo suchšie, plodiny hnali do koreňov; Taká zelina, čo miesto do hlavičiek ženie len do lístia, nie je hodna ani šesták. [F. Hečko]
9. neos. hovor. (koho) ▶ zapríčiňovať hnačku, preháňať: od kapusty ho ženie; deti ženie majú hnačku
◘ fraz. beží/letí, akoby ho hnal al. akoby ho [všetci čerti] hnali veľmi rýchlo uteká, odchádza odniekiaľ; hnať ľudí na jatky posielať ľudí zomrieť (obyč. vo vojne); hnať niečo do krajnosti/do extrému/ad absurdum/na ostrie noža vyhrocovať situáciu; hnať niekoho pred súd žalovať niekoho; expr. hnať niekoho svinským krokom rázne niekoho zaháňať, vyháňať; hnať niekomu vodu na mlyn pomáhať niekomu (aj nevedomky); za groš/za korunu by hnal voš do Pešti/krížom cez mesto/cez Tatry je veľmi lakomý
▷ opak. hnávať -va -vajú -val

bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačia • expr. bežkať: dievčatko bežká oproti • expr.: hnať sa • uháňať • upaľovať • upínať • trieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za nami • expr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcom • cválať: kone cválajú opreteky • kniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jachá • expr.: letieť • páliť • prášiť • frčať • fičať • fŕľať • frndžať • frngať • rafať • hafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesť • expr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami? • hovor. expr.: mastiť • mazať • švihať • šibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalej • slang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasa • hovor. expr.: sypať sa • padať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte! • hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto! • kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú? • kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľať • uvíjať • trtúľať • trtúliť • frňať

p. aj ponáhľať sa

2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2

duriť 1. nútiť opustiť isté prostredie • hnať • štvať: otec duril, hnal deti domov; štvať zver • vyháňať • odháňať: matka vyháňala deti z izby • vháňať • zaháňať (do iného prostredia): bača zaháňal ovce do košiara • expr.: pratať • badúriť • badurkať • buntošiť • hovor. expr. kúriť: večer ho badúrila, kúrila z kuchyne

2. p. naháňať 2, súriť 1 3. p. budiť 1

nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učenia • ponúkať • núkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť si • podnecovať (niečo): podnecoval vzburu • povzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do konca • vyvolávať • prebúdzať • vzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národu • nutkať • kniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísť • našepkávať • šepkať • nahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciu • navádzať • lákať • vábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výlet • vyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovoril • hovor.: ťahať • priťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robote • mať • viesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovali • poháňať • naháňať • hnať • náhliť • súriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otec • expr.: badúriť • duriť: duril všetkých do práce • nútiť • donucovať • prinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať

náhliť (sa) 1. konať rýchlo • ponáhľať sa: náhlil sa s robotou; náhlil, ponáhľal sa s odpoveďou • expr.: súriť • hnať sa • naháňať sa: muž súri so ženbou, ženie sa do ženenia • doháňať (pri zameškaní prác): doháňali učivo • hovor. šturmovať • expr.: pretrhávať sa • pretŕhať sa • hovor. expr. štvať sa (pri dokončovaní prác): šturmovali na stavbe; štval sa s dokončením diplomovej práce

2. náhlivo ísť • ponáhľať sa: náhlil (sa) do školy; ponáhľal sa na pomoc priateľovi • expr.: šutrovať (sa) • futašovať: rýchlo šutroval, futašoval domov • bežať • utekať (náhliť sa behom): bežal do práce • expr.: letieť • uháňať • hnať sa • trieliť • upaľovať • páliť • hovor. expr. fárať: hnal sa, trielil, fáral na schôdzku

3. vyžadovať súrne vybavenie (o veciach) • súriť • byť súrny: táto vec náhli, súri, je súrna • ponáhľať (sa): máš čas, to (sa) neponáhľa

ponáhľať sa 1. náhlivo, rýchlo ísť • náhliť (sa) • zried. ponáhľať: Kam (sa) všetci tak ponáhľajú, náhlia? • expr.: hnať sa • hnať: nežeňte (sa), máme dosť času • expr.: chvátať • chvatkať (Urbánek): chváta z domu preč • expr. hafriť (Tajovský) • expr.: bežať • utekať • letieť • uháňať • upaľovať • páliť • trieliť • hovor. fárať: ráno beží, uteká do roboty; podvečer letí, trieli po dieťa do škôlky; fára s kosou na pleci • expr.: hrnúť sa • valiť sa • rútiť sa (ponáhľať sa v množstve): chlapi sa hrnú, valia na štadión • expr. trtošiť (Šikula) • hovor. zaberať: zaberá poza humná k milej • hovor. šutrovať (sa) • subšt. fofrovať

2. konať rýchlo • náhliť (sa): ponáhľať sa, náhliť sa s dokončením úlohy • expr.: súriť • hnať sa • naháňať sa: vedúci súri s plánmi; naháňať sa s robotou • expr.: chamtať sa • chytriť sa (Kálal) • hovor. expr. štvať sa • hovor. šturmovať (pri dokončievaní niečoho)

preháňať 1. nútiť na rýchly pohyb al. do zvýšenej činnosti • naháňať: preháňať, naháňať husi po dvore • hnať (sem a tam): vietor ženie lístie po ulici • štvať (vo veľkej miere): štval ma z obchodu do obchodu • expr. duriť • náhliť • pobádať: celý deň durí, náhli, pobáda deti • hovor. obháňať (spolu s prenasledovaním): hájnik obháňal pytliakov

2. expr. ustavične, nástojčivo niečo od niekoho vyžadovať, obyč. niečo zbytočné, samoúčelné, so zlým úmyslom a pod. • hovor.: sekírovať • šikanovať: preháňať študentov, sekírovať podriadených; šikanovanie vojakov • hovor. expr. voziť sa: šéf sa na ňom vozí • prenasledovať: stále ma prenasleduje svojimi požiadavkami • pren. expr. terorizovať • hovor. expr. execírovať: otec execíruje celú rodinu • obťažovať (byť dotieravý svojimi požiadavkami) • pren. expr. rajtovať: z pomsty rajtuje na ňom • hrub. buzerovať

3. hovoriť viac, než je pravda; robiť nad únosnú mieru • zveličovať: v opisovaní nešťastia preháňaš, zveličuješ • prepínať: v reči i v robote rád prepína • kniž. al. publ. preexponúvať: v ničom nehodno preexponúvať • dramatizovať (robiť dramatickým): rád veci dramatizuje • expr. prestreľovať • kniž. hyperbolizovať • fraz. zachádzať do krajnosti: v odpore zachádzajú do krajnosti

rásť 1. rastom sa zväčšovať • vyrastať • narastať: dieťa rastie, vyrastá; fúzy mu narastajú • vyvíjať sa: chlapec sa dobre vyvíja • silnieť • zosilnievať • zosilňovať sa • mocnieť (rastom sa stávať silnejším): víchor silnie, chlapi mocnejú • bujnieť (bujne rásť): burina bujnie • mohutnieť (stávať sa mohutnejším): lesy mohutneli • dužieť • dužnieť • tužieť • pevnieť (stávať sa pevným, dúžim): stromy zjari dužnejú, pevnejú

2. rastom dosahovať telesnú al. duševnú zrelosť • vyrastať • vyspievať • zrieť: rástol, vyrastal, zrel veľmi rýchlo • kniž. vyzrievať: pomaly vyzrievala na ženu • dospievať (na niekoho): synovia mu už dospievajú na pekných mládencov

3. (o rastlinách) rozvíjať sa zo semena • vyrastať: rastú, vyrastajú tu hríby • hnať • klíčiť • vyháňať (bujne sa rozvíjať): fazuľa klíči; jablonka vyháňa, ženie do kvetu • bujnieť (bujne rásť): kvetena bujnie • expr. šibať: zjari všade šibala tráva • odb. vegetovať: niektoré huby vegetujú na dreve • rodiť sa • vyskytovať sa (rásť na určitom mieste): u nás sa nerodia, nevyskytujú figy

4. stávať sa väčším, obyč. intenzitou, počtom, veľkosťou a pod. (op. zmenšovať sa) • zväčšovať sa: rastú, zväčšujú sa naše mestá • vzmáhať sa • rozmáhať sa • zveľaďovať sa • mohutnieť: naša ekonomika sa rozmáha; politická neistota postupne mohutnie • vzrastať • rozrastať sa • množiť sa • pribúdať • hromadiť sa (stávať sa početnejším): výdavky sa množia, hromadia; pribúdajú nové problémy, konflikty

5. postupne sa stávať väčším významom, intenzitou (op. klesať) • zvyšovať sa • dvíhať sa • stúpať: životná úroveň rastie; dvíha sa, stúpa v ňom hnev • zväčšovať sa • kniž. výšiť sa: ceny sa zväčšovali, výšili • zintenzívňovať sa • stupňovať sa: požiadavky sa zintenzívňujú, stupňujú

6. stávať sa dokonalejším, lepším (op. zhoršovať sa) • zdokonaľovať sa • zlepšovať sa: rástol, zdokonaľoval sa vedeckou prácou; zlepšoval sa v matematike • prehlbovať sa: európska spolupráca sa prehlbuje • kultivovať sa • zošľachťovať sa • menej vhodné zušľachťovať sa • zjemňovať sa (stávať sa lepším vo vlastnostiach): charakter sa postupne kultivuje, zjemňuje novým poznaním

súriť 1. naliehavo vyzývať na rýchlejšie konanie • náhliť: súriť, náhliť niekoho na odchod • naháňať • nútiť (naliehavo, násilne privádzať k činnosti): majster nás od rána naháňa do roboty; dieťa musia nútiť do učenia • pobádať • poháňať • hnať (povzbudzovať do zvýšenej činnosti): pobádať kone do cvalu; počasie nás poháňa, ženie s kosbou • expr.: duriť • badúriť • podurkávať: mať durí deti, aby sa usilovali

2. naliehavo sa dožadovať niečoho, dôrazne žiadať • urgovať: súria, urgujú nás odovzdať požičané veci • upomínať (vyžadovať splnenie povinností): už druhý raz upomína dlžníka • naliehať (dôrazne žiadať): nalieha na nájomníkov, aby vyrovnali dlh

3. p. ponáhľať sa 2

hnať, ženie, ženú, hnaný nedok.

1. (čo) uvádzať do pohybu, do činnosti, udržovať v pohybe, v činnosti, poháňať: voda ženie mlyn, motor ženie stroj

● hnať niekomu vodu na mlyn pomáhať mu, podporovať ho;

2. (koho, čo) donucovať k pohybu, k chôdzi určitým smerom: h. statok na pašu

● h. ľudí na jatky posielať na istú smrť; h. niekoho pred súd žalovať ho;

3. (koho, čo) nútiť k rýchlemu pohybu, k behu, k rýchlej práci: h. kone; h. niekoho s robotou

● hovor. beží, letí, akoby ho hnal, ani čo by ho všetci čerti hnali veľmi rýchlo;

4. (koho) rázne nútiť odísť, vyháňať, odháňať, zaháňať: h. niekoho z domu; armáda ženie nepriateľa z krajiny; hnali ho od stroja nedovolili mu na ňom pracovať; h. niekoho postrkom násilím prepravovať po vykázaní z obce;

5. (koho) nútiť, nutkať, pudiť, viesť (o citoch a pocitoch): hnala ho túžba, zvedavosť; hnaný pudom, hladom, nepokojom;

6. (koho do čoho) nútiť, mať niekoho k niečomu: h. niekoho do boja, do vojny, do práce, do učenia;

7. stupňovať činnosť, ponáhľať sa; rýchlo ísť, bežať, uháňať: h. na aute, na koni; hovor. hnal ani najatý bežal, ponáhľal sa

● h. niečo do krajnosti, do extrému, ad absurdum stupňovať do krajnosti, do nemožnosti;

8. arch. (na koho útokom) útočiť: Tá (rodina) takrečeno útokom hnala na starého Bohatého dňom po predstavení. (Vaj.)

9. ľud. (neos.) ženie ho má hnačku, preháňa ho;

10. (o rastline) vyháňať, rásť: strom ženie do výšky; h. do kvetu, do klasu, do semena;

opak. hnávať, -a, -ajú;

dok. k 4 vyhnať, zahnať i odohnať, k 5 dohnať, k 10 vyhnať

|| hnať sa

1. rýchlo postupovať, valiť sa, rútiť sa: h. sa vpred; búrka sa hnala chotárom; vojsko sa hnalo ako príval; h. sa do záhuby rútiť sa do skazy; krv sa mu ženie do tvári;

2. (za kým, za čím) ponáhľať sa za niekým al. za niečím v snahe dostihnúť ho (to): Sám za ním beží, za ním sa ženie. (Vaj.);

pren. usilovať sa niečo dosiahnuť: h. sa za ziskom, za peniazmi, za úspechom;

3. expr. (do čoho) horlivo sa do niečoho púšťať: hnal sa do práce (Taj.); h. sa do boja za socializmus (Jes-á);

4. (na koho, na čo) útočiť, napádať niekoho: vojaci sa hnali na brány mesta

hnať nedok.
1. csl uvádzať do činnosti, poháňať: Para začäla hnaď mašini (Krivá DK); De son slúžel, tan zme plinákom hnali mlín namiesto vodi (Trenč. Závada TRČ); A to šicko žeňe eľektrika (Fintice PRE); Stroj žeňe eľektrika (Krásna n. Horn. KOŠ)
2. strsl, zsl donucovať zvieratá k presunu, k pohybu, viesť istým smerom: Gondáši boľi ďaľeko, tag dvaca_ceďem kusou hnaľi (Stožok ZVO); Hnav son kone hore úvozom (Trakovice HLO); Na druhí deň zaz zebrau̯ si chleba a vína a hnau̯ (ovce) na druhí vŕšek (Jablonové MAL)
F. hnau̯ bi veš do Viénňa (Bošáca TRČ) - je veľmi lakomý
3. csl donucovať odísť, vyháňať, zaháňať (o ľuďoch): Aľe potom tech Srbou zme hnaľi, kerí prešľi (V. Lom MK); Čo prišľi a hnaľi ich spátki na taľianskí front (Podmanín PB); Jag Rusi ji_hnaľi, ta prišol do naz major i generaľ (Fintice PRE)
F. ide jag bi ho čerd hnav (Lukáčovce HLO) - veľmi uháňa
4. csl vypúšťať, vyvádzať na pašu (o statku, hydine): Ko_dzme mi rano hnaľi, ťí už maľi napasenej krave (V. Lom MK); Plakala ešťe aj tedi, keď husi hnala na potok (Lapáš NIT); U_žena kravi na poľe (Dl. Lúka BAR)
5. csl rýchlo sa pohybovať, ponáhľať sa, uháňať: Koňe sa pusťiu̯i v doľinu a hnau̯i do zabiťa̋ (Zázrivá DK); Čo tolko žeňíš, šag nevládzem za vama! (Ludanice TOP); Hnaľi ta vo svet (Kriváň ZVO); Sanki śe rozbehľi a už z nami hnalo (Čemerné VRN)
F. hnau̯ ako vo vetre (Krivá DK) - veľmi bežal
6. čiast. strsl, jtrenč nútiť do niečoho (napr. do pohybu, činnosti ai.): Dolu grúňom ždi hnalo, miseľi zme hamovať (Krivá DK); Tag hnalo ten vo_s toho kopca, že som sa báu̯, abi som sa ňeprevrátiu̯ (Ležiachov MAR); Bude ma dolu hnať (Chocholná TRČ)
7. csl vyrastať (zo zeme), klíčiť, pučať: U_žeňie tráva v Grúňi (Krivá DK); Lebo to bude zle hnat, tá tráva (Pobedim NMV); Len čo mrazi prešli, strom začal hnad do puku (Dol. Súča TRČ); Žeňu, bars kvitňu tote kvitki (Fintice PRE)
8. jtek, hont, jzsl rýchlo, usilovne pracovať: Veď už ľen tag ňežeň tú robotu, či sa kceš pretrhnúť? (Pukanec LVI); Dobre hnať viňicu veďia usilovní kopáči (Sklabiná MK); Kerí kopádž ból huncút, hnál a tín sa dačil vinohradníkovi (Dol. Orešany TRN)
9. čiast. csl neos. preháňať, zapríčiňovať hnačku: A hnalo ho celí den, nestačiu̯ behat s tej lúki do chrasti (Val. Dubová DK); Velice ho hnalo, lebo mav pokazení žalúdek (Lipová NZ); V bruchu ho boľi a žeňe ho (Studenec LVO)
10. or, spiš rozprestierať sa, smerovať (o roli al. lúke): Naše horekončatá hnaľi spod Hrpčeka eš po Bačíkovú (Krivá DK); F ti_honoch, co ženu ku ľesu, mame oves (Studenec LVO)
11. or plaviť plte: Hnaľi zme pľti do Tvrdočína (Lokca NÁM); Bívalo tak, že sa pľti hnaľi ež do Varína (Párnica DK); hnávať opak. k 2: A já som aj stateg hnával, bol som jeho hoňec (Beňadovo NÁM)

hnať sa nedok.
1. strsl ísť vo veľkom množstve, valiť sa: Po ňebi sa hnaľi veľké chmári (Turany MAR); A vojsko sa už hnalo dolu Oravuof (Zuberec TRS); Iba ako stávame, ťem dupot sa hnau̯ na nás (V. Lom MK)
2. strsl, záh s chvatom začínať, horlivo sa púšťať do niečoho: Hňeď od rana sä hnali do koseňa̋ (Veličná DK); Ten biu̯ moc smieu̯í, dicki enem samí prví popredu sa hnau̯ do boja (Záh. Bystrica BRA)
3. turč, trenč ponáhľať sa (v chôdzi, v robote): Tak sa za ňím hnala, že hu aš pichalo pri srci (Ležiachov MAR); Nežen sa tak! (V. Rovné BYT)
4. jtrenč pretekať sa, predbiehať sa získať: Nájviše sa hnali o rolu vellajší susedi, ná horní sused u teda vilicituval (Trenč. Závada TRČ)
5. or, turč intenzívne, cieľavedome sa usilovať o niečo: Celí život sä hnau̯ za peňa̋zmi (Žaškov DK); Ten sa ľen za majetkom žeňie (Ležiachov MAR)

hnávať p. hnať

hnať ndk
1. (o zvieratách) pobádať do pohybu istým smerom, poháňať: ktoz czyzy dobytek zene do sweho domu (ŽK 1443); owcze, barany a kozy hnathy do huor (BOJNICE 1565 KL); kdi sem hnal wolj na Morawu (NEMŠOVÁ 1633); kdy prssy, bys owce nedal wen hnati (HK 18. st) vyháňať na pašu
F. h. koho pred právo volať pred súd pakli by se hnali przed prawo (ŽK 1473)
2. nútiť rýchlejšie vykonávať nej. činnosť: tak nas ženie pracami (POLOMA 1649 LP)
3. uvádzať do pohybu: wlnam morskim, kterež wítr sem y tam žene (Le 1730); woda koleso shene (KRUPINA 1755)
4. vháňať do istého stavu, istej situácie; donucovať: naša velika krivda nas k tomu ženie (POLOMA 1649 LP); že gu spaty hnalj (KRUPINA 1694) nútili ju spať; stary swogich sinu, czeri, czelad ženu na luteranstwo (RAJEC 1706)
5. na koho; koho kam, (s) čím útočiť, hnať sa, zaháňať sa na niekoho niečím: nebosstyka bygycz sekerkamy, čzakanom hnaly až do pitwora ((NITRA) 1654); na manžela swedkoweg oberucž z sekerou hnal (TURIEC 1690); porad nanho paliczu hnal (N. MESTO n. V. 1746)
6. ban rúbať istým smerom: erbštolna jest hnata sto laktrou (BOCA 1610); sstolnu anebo ssachtu spolu delagi a ženu (MB 1701)
7. čo vypudzovať z organizmu (škodlivé látky): tegto wodky gedna ližka wzata žene piesek (z obličiek) (RT 17. st); ged s tela wen hnaty skrze pot (HL 17. st); takowe wino ženye kameny; matyerina dusska u wine warena zenam k gich času spomaha a plod y lussko ženye (RN 17.-18. st)
8. spôsobovať hnačku, preháňať: lekwar welmy sylne žene (RT 17. st);
x. neos. k tomu mi weliko zrenga prislo a hnalo ma (RADVAŇ 1714) o hnačke; h. sa
1. rýchle postupovať, valiť sa, rútiť sa: v jedenáctém šturmování mnoho se jich hnalo (ASL 1684/ 1705) útočilo; weliki zwer naproti nemu se žene (VP 1764)
2. byť obrátený istým smerom, smerovať niekam: (roľa) w rowni zenie se konczom ku Kozuhowei (S. ŠTVRTOK 1633); pod obločkom, ktery se hnal proty Uhlu (TRENČÍN 1694)