deväťsil -lu L -le pl. N -ly m.
devasel, devasídlí p. deväťsil
deväťsil m. i deväťsilie s. (devasel, devasídlí) liečivá rastlina, bot. deväťsil (Petasites): Lík devasídlí mi poradili a velice mi pomoheu̯ (Turá Lúka MYJ); ďeviasel (Heľpa BRE); devasel (Bošáca TRČ); devasil (Mor. Lieskové NMV)
deväťsil [-vet-, -vat-, divasel, dive(t)sil] m bot rastlina z rodu deväťsil Petasites: dewetsyl w lesych roste (HL 17. st); wezmi gednu hrst dewetsylu korene (HT 1760); deg mu owsa diwesilem; ma wetry kun (z) diwetsilu; nadrop do neho (do ovsa) diwaselu (RG 18. st); -ý príd deväťsilový: wezmy petasites anebo korena dewadsilieho (RT 17. st)
divasel p. deväťsil
divesil p. deväťsil