Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dúchať -a nedok.

1. fúkať (zúženými) perami: d. do pahreby, do polievky

2. fúkať (význ. 1), fučať, duť, viať: vietor d-a

d. s niekým do jedného vreca byť s ním spolčený; expr. nebude dlho kašu d. a) prekážať b) žiť;

opak. dúchavať -a;

dok. dúchnuť -e -u -chol

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dúchať ‑a ‑ajú nedok.

dúchať -cha -chajú -chaj! -chal -chajúc -chajúci -chaný -chanie nedok.

dúchať -cha -chajú -chaj! -chal -chajúc -chajúci -chaný -chanie nedok. 1. (do čoho; na čo) ▶ púšťať vzduch obyč. zúženými perami; syn. fúkať: d. do ohňa, do pahreby; d. do horúcej polievky; d. si do dlaní; Dúchala som do horčičiaka, ochladzujúc svoj grog. [H. Zelinová]; Na chodbičke našla Elvíra kľačiacu postavu, astmaticky dúchajúcu do nafukovacieho matraca. [V. Bednár]
2. (ø; do čoho) ▶ (o vetre, o vzduchu) intenzívne sa pohybovať v prúde; syn. fúkať, viať, duť: Z dolných hôr dúchal teplý vetrík. [J. Jonáš]; Vietor ostro, prenikavo hvízdal. Dúchal do skalnej diery. [V. Šikula]
fraz. bude aj do cmaru dúchať, aby sa neobaril je prehnane opatrný; dúchať niekomu do kaše al. dúchať do cudzej kaše miešať sa do cudzích vecí; dúchať proti vetru vynakladať zbytočnú námahu; dúchať s niekým do jedného/do toho istého vreca/mecha al. dúchať s niekým do jednej polievky mať s niekým spoločné, rovnaké (obyč. nedobré) zámery, spolupracovať, byť dorozumený; kováč mu v bruchu mechy dúcha je veľmi hladný; miesto by mu dúchal veľmi sa stará oň, veľmi ho rozmaznáva; nebude dlho/viac kašu dúchať už nebude dlho žiť, skoro umrie; nedá si [od hocikoho] do kaše dúchať nedovolí, aby sa miešali do jeho vecí; vie, odkiaľ vietor dúcha vie, o čo ide, čo je vo veci; vie viac ako len kašu dúchať je šikovný, skúsený ◘ parem. proti vetru sa nedá dúchať to je daromná námaha
opak. dúchavať -va -vajú -val; dok.dúchnuť, zadúchať


dúchnuť -chne -chnu -chni! -chol -chla -chnuc -chnutie dok. 1. (do čoho; na čo) ▶ pustiť vzduch, obyč. zúženými perami; syn. fúknuť: d. do pahreby, na sviečku; d. do heligónu; dúchol na okuliare a utrel ich vreckovkou; Púplava dúchol do obecnej pečiatky. [F. Hečko]; Honvéd hodil rukou, dúchol si na skľavené prsty. [V. Handzová]
2. (ø; do čoho) ▶ (o vetre, o vzduchu) na krátky čas al. zrazu zaviať; syn. fúknuť, zafúkať, zaduť: vietor dúchol do stromov; vetrík ani nedúchol; slabé dúchnutie vetríčka [F. Hečko]; Dvere sa pred ním prudko zabuchli, dúchli na neho ľahkú vôňu voňavky. [J. Puškáš]; neos. Dúchlo naň zatuchnutým povetrím dávno nevetranej haly. [E. B. Štefan] ovanulo ho
dok.dúchať

dúchať p. fúkať 1, 2


duť súvisle a jednosmerne sa pohybovať (o vetre) • fúkať fučať dúchať: vietor duje, fúka od severufičať svišťať hvízdať (vydávať pritom vysoký tón): vzduch svišťal okolo násviať vanúť (s menšou intenzitou): veje teplý vetríkpodúvať pofukovať povievať (chvíľami): od rieky povieval chladvíchoriť víchriť (s veľkou intenzitou): búrka víchrila za nociburácať hučať (vydávať aj dunivé zvuky): vietor buráca, hučí


dýchať 1. naberať vzduch do pľúc a vypúšťať ho • odb. respirovať: dýchať, respirovať zhlbokavdychovaťodb. inspirovať (naberať vzduch) • vydychovaťodb. exspirovať (vypúšťať vzduch z pľúc) • dúchať fúkať (dýchať so zdôraznením výdychu): dúchať, fúkať si do dlanídychčať fučať odfukovať supieť (prudko a rýchlo dýchať): dychčali od námahyexpr.: fuňať funieť fukotať zdýmať (ťažko, namáhavo dýchať): tlačí vozík a ťažko funí, zdýmaexpr. zried. dychotať

2. p. žiť 1 3. p. vyžarovať 2


fúkať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • dúchať prúdiť: od severu fúka, dúcha chladný vietorviať vanúť (s menšou intenzitou): veje, vanie teplý vánokduť fučať fičať (s väčšou intenzitou): severák duje, fučí celú nocexpr.: fujačiť fukotať (silne) • pofukovať podúvať poduchovať povievať (chvíľami, s menšou intenzitou): už od rána začalo pofukovať, podúvaťťahať poťahovať prefukovať predúvať previevať (obyč. menej intenzívne a cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje, ťahá, poťahuje

2. púšťať vzduch obyč. zúženými perami • dúchať: fúka, dúcha do polievkynafukovať (napĺňať vzduchom): fúka do lopty, nafukuje loptu

3. hovor. prudko vypúšťať vzduch z nosa (a tým uvoľňovať hlien) • siakať: fúkať, siakať do vreckovkyodfukovať: ustavične odfukuje, utiera si nos


viať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • vanúť: veje, vanie teplý južný vietorfúkať dúchať: fúka, dúcha chladný vietorfučať fičať duť (s väčšou intenzitou): severák fičí, duje celú nocťahať tiahnuť prúdiť (obyč. jedným smerom): od hory ťahá chlad; do izby prúdi vzduchexpr. fukotať (silne) • pofukovať podúvať poduchovať povievať zavievať (obyč. menej intenzívne): vietor príjemne pofukuje; z kuchyne zavieva vôňa koláčovprefukovať preťahovať predúvať (obyč. cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje

2. vlnivo sa pohybovať vo vetre • povievať: v oknách vejú, povievajú záclonylietať poletovať poletúvať trepať sa trepotať sa: stužky jej poletujú okolo hlavy; trepoce sa jej šatkapren. plápolať: zástavy plápolajú vo vetrepoet. vlať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dúchať, -a, -ajú nedok. (bezpredm. i do čoho) viať, duť, fúkať: vietor dúcha, d. do ohňa, do fujary, d. si do dlaní

hovor. dúchať s niekým do jedného vreca, mecha spolupracovať, byť dorozumený; hovor. vie, odkiaľ vietor dúcha vie, čo je vo veci, o čo ide; hovor. d. niekomu do kaše miešať sa do cudzích vecí;

opak. dúchavať, -a, -ajú;

dok. dúchnuť


dúchnuť, -ne, -nu, -chol dok. (do čoho i bezpredm.) zaviať, zaduť, fúknuť: d. do ohňa, vietor dúchol;

nedok. dúchať

dúchať nedok.
1. strsl, zsl, spiš duť, viať, fúkať: Oheň urobím, potom sa položí uhľá a mechom sa dúcha (Malatiná DK); Vietor dúcha, a zima je (Kociha RS); Bolo zima, dúchali zme si do rúk (Prosné PB); Vonka barz duha vieter (Spiš. Štvrtok LVO)
F. ešťe mu aj to mesto dúchá, ďe si má sadnúť (Rim. Píla RS) - ofukuje; chlapci, hibajťe mechi dúchaď do kosťela! (Revúca) - ťahať mechy pri organe; dúchajú do edniho mecha (Rim. Píla RS) - spolupracujú; nedúchaj mi do kaši! (Kameňany REV) - nemiešaj sa do mojich vecí; ňebuďe zavelie kašu dúchať (Rim. Píla RS) - skoro umrie; už hím muošce dúchac, už ňestanú (Prosné PB) - nič im nepomôže; dúchad ako dúchat, ale prebiérat (Bošáca TRČ) - jednoduchá činnosť sa zvládne ľahko, ale pri zložitejšej sú problémy
2. expr. hrať na dychovom hudobnom nástroji: Horňisťi marž dúchali (V. Lom MK)


dúchať sa nedok. expr. hnevať sa: Žena sa dúcha, že som jej ňekúpeu̯ noví ručňík (Pukanec LVI)

dúchať ndk fúkať: gim diabol kazal, aby len duchalj (KRUPINA 1716); vkrotila se wssecká more a k plawenj wssecky plawce zwábila y take sladkym duchánjm wetrowé poledny (HI 18. st)
F. otecz twog, čo ludom do rityi duchal (H. KRŠKANY 1731) expr o pochlebovaní

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu