minďár m. (mindžár) i mn. č., len v spoj. vyjsť na minďár vyjsť na mizinu, nazmar, navnivoč: Višli zme na minďár (St. Hory BB), Ľepšie gazdujťe, ľebo vinďeťe na mindžáre! (Pukanec LVI); Prišla naraz veľká voda, hibaj šetko na minďari (Dol. Lehota DK); zhoriet na mindár (Siladice HLO); obrácit na mindár (Bzince p. Jav. NMV); Ket buhnul skalu do obloka, ta šicko śe na minďar rozľecelo (Letanovce SNV)
mindžár p. minďár